2019 01 NezostarnešTematický KapitálPrávo na oddych či povinnosť pracovať?

Ľubica Voľanská9. januára 2019136
Žijeme v časoch diskusií o význame a charaktere práce v živote človeka. V súčasnosti je produktivita ešte stále často skloňovaným výrazom. Funguje ako magické zaklínadlo, slúži ako meradlo pre určovanie statusu a postavenia človeka v našej spoločnosti.

Vyše sto rokov moderného hospodárskeho myslenia prispelo k vytvoreniu zúženého uhla pohľadu na produktivitu cez technickú funkciu produkcie industriálnej práce. Práca sa zvykla pokladať za jednu zo základných pohnútok aktivity človeka. Avšak to, čo nespĺňalo kritériá kvôli časovej, sociálnej i vecnej nepravidelnosti, bolo v rámci hospodárskych kritérií považované za neproduktívne.

Najnovší vývoj však ukazuje, že v európskych krajinách dôležitosť práce ako manifestácie pracovnej etiky v osobnom i spoločenskom živote pomaly ustupuje do úzadia. Deje sa tak v nepriamej úmere so zvyšovaním hodnoty voľného času. Podľa najnovších výsledkov výskumu v rámci schémy European Value Survey z roku 2017 aj pre obyvateľov Slovenska predstavuje práca stabilne druhú najdôležitejšiu hodnotu hneď po hodnote rodiny. V porovnaní s predošlými výskumami EVS však hodnota voľného času stúpla na takmer dvojnásobok.

Zároveň sa stiera hranica medzi prácou a voľným časom aj počas pracovnej doby. V rámci postfordizmu, ktorého charakteristickými znakmi sú flexibilná práca založená na vedomostiach, nové informačné technológie, transnacionálne podniky a stúpajúci podiel práce mimo korporácií vôbec, sa mení nielen spoločenská rola práce/zamestnania ako zdroja identity, ale aj definícia práce vo všeobecnosti. Čas práce a čas voľna, práca a nepráca sa vzájomne premiešavajú. Ich hranice sa stierajú v obsahu, čase, priestore i vo funkcii. Stolný futbal na chodbe, kurzy relaxácie, hodiny jogy či iného cvičenia ponúkané zamestnancom v rámci firemných priestorov predstavujú príklady toho, ako sa momenty spojené s príjemnými pocitmi (wellbeing), regeneráciou či oddychom, ktoré boli v minulosti vnímané ako náplne voľného času, stávajú konštitučnými prvkami novej pracovnej kultúry.

V mojom výskume ma preto zaujímalo, ako načrtnutú diskusiu reflektuje skupina ľudí, ktorá sa vzhľadom na demografický vývoj v našich krajinách stáva čoraz početnejšou – generácia ľudí v preddôchodkovom a ranom dôchodkovom veku. Hĺbkové rozhovory ako empirickú bázu aj pre tento text som robila s obyvateľmi v tejto vekovej skupine v mestách na Slovensku medzi rokmi 2013 – 2017.

Nové štádiá života

Prognózy o starnúcej populácii v Európe sa spájajú s debatou o tzv. grey power a možnom vplyve starších generácií na smerovanie politiky v jednotlivých krajinách prostredníctvom budúcej vlády sivej väčšiny. Aké toto smerovanie bude, súvisí s dvomi odlišnými postojmi celkom na opačnom konci hodnotového spektra, s ktorými je konfrontovaná najstaršia generácia v súčasnej európskej spoločnosti: na jednej strane sa gerontologické výskumy od posledných desaťročí dvadsiateho storočia zaoberajú dôležitosťou „kompetencie a produktivity“ v dôchodkovom veku.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *