Jedným z posledných (a nečakaných) prekvapení, ktoré priniesla československá elektronická scéna, je EP českého producenta a DJ-a s koreňmi v Británii, člena kolektívov Noise.Kitchen a XYZ project, Olivera Torra. V jeho autorskej tvorbe je jasne cítiť profil zapáleného zvukového geeka s vášňou pre analógové syntetizátory a schopnosťou budovať silné atmosférické sety a kompozície. Práve pozícia Olivera Torra ako skladateľa sa prediera do popredia na jeho novom útlom EP 8hrlyvr.
Torr nás v štyroch skladbách vezme do abstraktnej zvukovej krajiny, ktorú definujú voľné, premenlivé kontúry. Z čisto abstraktných skladieb crewbus a frnkfrt prechádzame do rytmických hier v skladbe boldejara, aby sme sa v kompozícii trainsbikessea vrátili späť do abstraktnej polohy, ktorú autor ťahá až k noisovému zvuku. Syntetizátory sa tu miešajú s dopravnými urbánnymi hlukmi z terénnych nahrávaní a majú za úlohu vytvoriť záverečný klimax.
Zvukové plíženia a erupcie na Torrovom EP kreujú silno subjektívny svet, ktorý stojí na pohyblivých tektonických doskách preskupujúcich sa spomienok a reminiscencií. Torrom budovanú zvukovú krajinu definujú najmä pocity tiesnivej mestskej dystópie a melanchólie, pričom v nej môžeme vycítiť aj obrysy vláčneho, epizodického storytellingu. V tomto smere pripomínajú jednotlivé Torrove skladby statické fotografie vo francúzskom filme Rampa (La Jetée, 1962), v ktorom sa cez ne pomocou voiceoveru rozpráva príbeh. Voiceover v tomto prípade suplujú Torrove syntetizátory so silne šifrovanou a retrofuturistickou rečou. Analógiu s filmom Rampa napokon posilňuje aj fakt, že EPčko vznikalo na letisku vo Frankfurte.
Nové demo Olivera Torra by bola napriek jeho útlosti škoda prehliadnuť alebo prepočuť. Autor ukazuje, že sa vo svete elektronickej hudby dobre orientuje a svoje znalosti dokáže napratať do štyroch pomerne krátkych a kompaktných kompozícií.
Michael Papcun
