Zafajčený bar. Odriapané sedačky, krivé stoly. Kovový popolník, do ktorého odklepáva muž. Okolo neho skupina mladých ľudí, ich tváre vybudené a dychtivé, oči plné túžby. Hlcú každé tiché slovo, nakláňajú sa bližšie, opierajú sa o seba navzájom, pridŕžajú sa, aby na veľkého muža nespadli. Na konci prehovoru vstane a vyzve ich k objatiu. Objímajú ho, tuho, láskavo. Sú mu vďační. Muž je režisér Roman Polák a mladí ľudia jeho študenti. Zafajčený bar je Doska. Na jednom zo stolov je biely lístok s nápisom reservé 21:30. Práve sa skončila druhá premiéra Čajky.
Kľúčovou súčasťou štvrtého ročníka na herectve je pedagogická réžia; v našom malom svete ju sprevádzajú malé iskričky vzrušenia. Pokazí to? Nepokazí to? Je už starý? Čo vyberie? Profesor Roman Polák si zvolil Čechovovu Čajku, hru, ktorú na Slovensku ešte nenaštudoval. Hra pojednávajúca okrem iného o generačnom konflikte medzi rutinérstvom a skutočným talentom, mladým a starým, túžbou a letargiou, vyvolávala očakávania. Najmä, keď sa pedagóg z úplne inej generácie stretne s generáciou nastupujúcou. Pretlačia študenti svoje nové formy? A majú vôbec nejaké?
Roman Polák sa vyhol okázalej režijnej interpretácii a dal priestor najmä hercom. Mladí hrajú mladých a mladí hrajú starých; niekto veľmi zdarne, iný zas pomenej. Inscenácia je najmä dôkazom o výnimočnej kvalite čoskoro absolventského ročníka. V rámci režijnej koncepcie sa však nedalo nepostrehnúť, že ženské postavy sú vykreslené značne sexuálne, možno až presexualizovane – hlavne čo sa týka Niny Záriečnej. Keď Nina hovorí o nešťastnej láske k Trigorinovi, zúrivo kriví ústa a prudkými švihmi udiera jazdeckým bičíkom do zeme. Takto si starnúci režiséri predstavujú vášnivé nešťastné dievčatá?
Pôvodne som si myslela, že text založím práve na zobrazení ženskej postavy, ktorá v réžii Romana Poláka pôsobí rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi. Potom som však videla aj druhú alternáciu, kde Nina rovnako bila bičíkom do zeme a uvedomila som si, že v Čajke Divadla Lab je naozaj všetko vecou herectva. Roman Polák nepostavil inscenáciu na vopred márnom pokuse vliať do mladých škrupín štyridsať rokov životných skúseností a pokúsiť sa cez nich vysvetliť vlastný životný pocit. Za dva mesiace ich vycizeloval do maxima ich aktuálnych hereckých možností, rozprával sa s nimi, zaujímal sa o ich názor. Ich detská odhodlanosť potešiť ho, spojená s nadaním sú hlavnými témami Čajky a vlastne i odpoveďou na generačnú otázku hry.
Anton Pavlovič Čechov: Čajka, réžia Roman Polák, Divadlo Lab, 150 minút s prestávkou, premiéra: 16. 2. 2024, (premiéra II. 19. 2. 2024)
Laura Fedorová
