Divadlo Pôtoň tento rok pripravilo dvojtýždňový tábor angažovaného umenia pre umelecké skupiny zo štyroch krajín. Pod titulom In Memoriam: Word bolo zastrešených mnoho tvorivých aktivít, ktoré vyvrcholili premiérou 15. júla.
Povedomie o Divadle Pôtoň v poslednej dobe výrazne zvýšilo ich naštudovanie Amerického cisára, ktoré získalo ocenenie Dosky 2018 za najlepšiu inscenáciu. Toto divadlo však nie je žiadnou novinkou. Na nezávislej divadelnej scéne pôsobí od roku 2000, pričom v roku 2003 sa transformovalo z amatérskeho súboru na profesionálne zoskupenie.
Po rokoch problémov s hľadaním stáleho priestoru sa súboru v roku 2008 podarilo získať do tridsaťročného bezplatného prenájmu kultúrny dom v Bátovciach. Ich problémy s priestorom tým ale nekončili, keďže budova vyžadovala rozsiahlu rekonštrukciu. Pre verejnosť ju otvorili v roku 2009, no prerábku verejných priestorov zavŕšili len tento rok.
Na jednej strane ide o divadlo, ktorého inscenácie vychádzajú z terénnych výskumov a majú spoločného menovateľa – naliehavú spoločenskú tému. Na takýchto základoch vznikli napríklad ich projekty Terra Granus, Psota či Krajina nepokosených lúk. Na strane druhej, Pôtoň nie je iba divadlo; ponúka tiež umelecké rezidencie, prednášky, diskusie, kino či koncerty – je teda univerzálnym centrom nezávislej kultúry.
Prečo tábor?
Tento rok sa jeho zakladateľská dvojica Iveta Ditte Jurčová a Michal Ditte rozhodla svoje aktivity obohatiť o ďalší zaujímavý koncept – medzinárodný umelecký tábor angažovaného umenia pod názvom In Memoriam: Word. (Tu treba podotknúť, že divadlo Pôtoň už v roku 2013 a 2014 organizovalo letný tábor súčasného umenia pod názvom aBASTA!)
Účastníkom či účastníčkou tábora sa mohol stať ktokoľvek, kto sa venuje umeniu, a to nielen divadelnému. Stačilo vyplniť prihlášku, priložiť portfólio a čakať. V Bátovciach sa na projekte podieľalo mnoho ľudí. Projektová manažérka, dvaja projektoví koordinátori, desať dobrovoľníkov, niekoľko lektorov workshopov a štyri národné skupiny zo Slovenska, Rumunska, Palestíny a Francúzska. Išlo o šesťčlenné skupiny a každá mala lídra alebo líderku s úlohou svoju skupinu organizovať a tvorivo usmerňovať. Cieľom týchto spoločne strávených dvoch týždňov bolo vytvoriť samostatné umelecké diela prepojené stanovenou témou, ktorou bola sloboda slova. Každá z tvorivých skupín sa jej chopila úplne inak. Zaujímalo ma, prečo sa v Bátovciach stretli ľudia z takých odlišných krajín. Dlho som si nad touto otázkou lámal hlavu sám a snažil som sa k nej nájsť nejaký kľúč. Napokon mi však odpovedala produkčná Divadla Pôtoň, Monika Škojcová:
„Ide o krajiny s úplne inými politickými, historickými či spoločenskými kontextami. No téma slobody slova a jej potláčania je aktuálna v každej z nich. Napríklad v Rumunsku boli ešte prednedávnom médiá zneužívané na propagandu a do slobody tlače v krajine zasahovala politická cenzúra. Francúzsko je krajina, ktorá sa rada pýši slobodou prejavu. Francúzske karikatúry, ktoré v našich kontextoch často pôsobia drsne a nevhodne, predstavujú pre Francúzov neodmysliteľnú súčasť spoločenského života a majú silné historické korene. Napriek tomu bolo v januári 2015 zavraždených pre karikatúry proroka Mohameda dvanásť ľudí z redakcie satirického týždenníka Charlie Hebdo. Palestína je zasa krajina trpiaca okupáciou. Ľudia v nej majú obmedzený prístup k informáciám, funguje tam kybernetická cenzúra. Práca novinárov je v tejto oblasti obzvlášť nebezpečná, hrozí im väzba, brutálne fyzické útoky, deportácie. V roku 2018 dvoch palestínskych novinárov zastrelili izraelskí snajperi počas protestov v Gaze a stovky ďalších boli zranení alebo zatknutí. Slovenskom otriasla najmä vražda Jána Kuciaka, ale je potrebné pripomenúť si aj zmiznutie novinárov Miroslava Pejka a Pavla Rýpala. Dodnes nevieme, čo sa s nimi stalo. Nehovoriac o tom, že niektorí slovenskí politickí lídri prevzali taktiky nenávistných prejavov voči novinárom z Maďarska a Poľska, ktoré štartujú vlnu nedôvery nielen voči mainstreamovým médiám, ale aj voči investigatívnym novinárom.“
Z toho je snáď celkom jasné i to, že tábor In Memoriam: Word je reakciou divadla na ďalšiu spoločensky naliehavú tému. Snahou všetkých tímov bolo svojou tvorbou reflektovať situáciu domovského kontextu, pričom väčšina skupín si ako východisko stanovila dokumentárny materiál.
Rôzne kontexty – rôzne prístupy
Slovenská skupina vychádzala z rešeršu rôznych situácií naprieč celým svetom, v ktorých dochádzalo k obmedzovaniu slobody priam absurdným spôsobom. Konkrétne šlo o štyri reálne udalosti: Dáždnikovú revolúciu z Hongkongu, kde ľudia v roku 2014 na obranu proti slzotvornému plynu používali dáždniky; príbeh z čias slovenského stredoveku, keď priamo v Bátovciach obvinili vyše sto ľudí rómskeho pôvodu z kanibalizmu; zastrelenie hluchonemej Márie Kokošovej v Šuranoch za to, že spievala pieseň Hej, Slováci!; a prípad iránskej poetky a básnika, ktorí boli v domovskej krajine odsúdení na rany bičom za to, že si na literárnom festivale vo Švédsku podali ruky. Tieto situácie boli javiskovo stvárnené s použitím hyperboly, metafory a javiskového náznaku, pričom niektoré mali činoherný charakter, iné viac smerovali k performácii. Všetky navyše rámcovalo „rozhlasové štúdio“ a „Šou Cyrila a Metoda“, v ktorej moderátor Cyril objasňoval poslucháčom a poslucháčkam korektný význam slov, často deformovaných nesprávnym používaním.
Palestínska skupina počas trvania tábora položila základy pre svoj nový divadelný projekt, v ktorom zhrnula prípady všetkých zavraždených palestínskych novinárov za niekoľko uplynulých rokov. Tu bolo naozaj zaujímavé sledovať rozdiely medzi arabským a európskym prístupom k tvorbe. Či už herecká alebo režijná stránka u nich často fungovala na princípe patetickej štylizácie. Niet však pochýb o tom, že v kontexte problematiky ide o projekt, ktorý je v ich krajine potrebný.
Rumunské účastníčky a účastníci sa zasa venovali práci s materiálom ako premenlivým objektom. Do veľkej miery v nej pri tom uplatňovali princípy bábkovej tvorby – pomocou kusu fólie tvorili postavy, prostredia či zvuky. Výnimočné v ich prípade bolo, že nevychádzali z dokumentárneho materiálu a ich výsledné dielo sa zaoberalo skôr slobodou človeka v rámci spoločnosti. Intenzívne pri tom pracovali so svetlom, hudbou a atmosférou, a v práci na projekte plánujú pokračovať naďalej.
Francúzsky tvorivý tím bol nesmierne rôznorodý. Jeho súčasťou bol aj človek, ktorý bol nútený niekoľkými loďami, autami a lietadlom utiecť z domovskej krajiny a hľadať si azyl inde. Táto skupina sa rozhodla odprezentovať nielen jeho príbeh, no tiež príbeh jeho krajiny pôvodu a častý postoj nás Európanov a Európaniek k tejto problematike. Ako jediní pritom svoj projekt inscenovali, a tiež odpremiérovali v exteriéri, čo mu pridalo nesmierne silnú atmosféru.
Je sloboda pre každého?
Na túto prácu bolo reálne k dispozícii menej než štrnásť dní. Okrem priestoru tvoriť totiž organizátorský tím ponúkal zúčastneným i možnosť nadviazania medzinárodných priateľstiev či budúcich spoluprác. Prvé dni boli venované aktivitám slúžiacim na oboznámenie sa nielen navzájom, ale aj s kontextom tej-ktorej krajiny. Poslúžil na to aj naozaj pestrý výber workshopov: pohybovo-tanečný viedla Denisa Musilová a Tom Rychetský, bábkarskú tvorbu zastupovali Réka Deák a Husam Abed, no bohatú skúsenosť ponúkol a odovzdal i Robert Kirchhoff prostredníctvom dokumentárneho filmu. Podnetný bol aj workshop rádiovej tvorby, kde účastníci s Christianom Estrellom a Ivou Mer dve hodiny vysielali online vlastnú rozhlasovú šou. Nechýbal ani výlet do Banskej Štiavnice, či exkurzia po bátovských viniciach a pivniciach. Programu bolo viac než dosť a organizátori preto dobudúcna zvažujú predĺženie tábora minimálne o niekoľko dní.
Na projekte In Memoriam: Word sa okrem iného ukázalo, že aj sloboda tvorby môže byť v istom slova zmysle obmedzujúca. Jedna zo zúčastnených tvorivých skupín sa snažila uchopiť priveľa materiálu, v inej zasa nebolo jednoznačné, kto je jej lídrom, ďalšia poňala tábor ako dovolenku a napokon v strese tvorila na poslednú chvíľu. Nuž, nie je sloboda ako sloboda.
Projekt bol podporený programom Erasmus+. Umelecký program a vzdelávacie aktivity, pozostávajúce z inscenácii, prednášok, diskusií a umeleckých workshopov boli financované z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.
Autor je praktizujúcim študentom divadelnej dramaturgie a dramatickej tvorby. Venuje sa tiež hudbe a herectvu. Na tábore In Memoriam: Word pôsobil ako líder slovenskej skupiny.
