O rebríčku, ktorému chýbajú priečky
Slovenské školstvo žije v januári hrou na víťazov a porazených. Inštitút INEKO zverejňuje rebríčky úspešnosti škôl, ktoré síce pracujú s jasnými číslami, no úplne ignorujú realitu v triedach. Kým verejnosť študuje tabuľky, učitelia a učiteľky stoja pred absurdnou dilemou: pripravovať deti na život v tomto storočí, alebo ich drilovať na testy, ktoré v rebríčku pridajú pár bodov, no o skutočnej kvalite nepovedia nič. Rebríčku úspešného vzdelania chýbajú dôležité priečky a tie, ktoré ostali, nie sú úplne bezpečné.
Občas s novými žiakmi a žiačkami hrávam takú hru – majú sa zoradiť podľa rôznych kritérií: dátumu narodenia alebo vzdialenosti ich domu od školy. Dostanú však jednu dôležitú podmienku – celá aktivita musí prebehnúť bez slova, nesmú sa pri nej rozprávať.
Triedy po kratšom či dlhšom čase úlohu splnia, ale všetci vieme, že o výsledok nešlo. Dôležité je to, čo sa dialo počas aktivity: kto bol vodca, kto sa nechal viesť, kto racionálne premýšľal, hľadal riešenia a kto sa rýchlo vzdal…
Potreba synekdochy v 21. storočí
Koniec januára je časom, keď hrá podobnú hru so školami Inštitút pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO). Hoci to tak nevyzerá, kritériá, ktoré si pre svoj rebríček zvolilo INEKO, sú podobne relevantné ako tie moje pri hre so žiactvom: výsledky Testovania 9 na základných školách či externej časti maturít na stredných školách, mimoriadne úspechy žiactva (výsledky z vedomostných súťaží) a v prípade stredných škôl aj miera nezamestnanosti ich absolventov. Na konci tejto hry sa však nikto nič relevantné nedozvie.
V čom je problém? Všetko sú to predsa merateľné ukazovatele, zostavený rebríček je prehľadný, férový a jasný. Na čele sú tí, ktorí dosahujú najlepšie výsledky z vedomostí zo slovenčiny, z matematiky a cudzieho jazyka (v prípade stredných škôl), a tiež školy s nadanými a súťaživými deťmi.
Problém je v tom, že rebríčku chýbajú niektoré dôležité priečky. Kvalitu školy predsa určujú aj iné kritériá. To, či niekto v teste úspešne určil, čo je synekdocha alebo že do vety patrí future perfect, predsa nevypovedá nič o úspešnosti človeka v budúcom živote.
Rebríček INEKO roky ignoruje komplexnosť pedagogickej práce a faktory, na ktorých v živote záleží minimálne rovnako, ak nie viac ako na vedomostiach. Nespomeniem všetky, ale vypichnem tie očividné. Aká v škole panuje klíma – cítia sa deti bezpečne? Akým spôsobom sa v škole riešia krízové situácie? Ďalším meradlom je práca na hodinách – venujú sa učiteľky a učitelia všetkým deťom podľa ich potrieb? Hodnotia žiačky a žiakov tak, aby im hodnotenie pomáhalo napredovať (formatívne hodnotenie), alebo je hodnotenie len zdrojom súťaživosti, porovnávania sa, napätia a strachu? Aké zručnosti škola u žiakov rozvíja? Dokážu pracovať v tíme, riešiť problémy, hľadať argumenty, kriticky myslieť? Vedie škola deti k empatii a rešpektu? Pomáha si žiactvo navzájom? Funguje škola ako komunitné miesto? Faktorov, ktoré musí mať (nielen) škola na zreteli, je oveľa viac.
Neviditeľný tlak a deformácia priorít
Školstvo na Slovensku sa riadi základným koncepčným dokumentom – Štátnym vzdelávacím programom. Na základe neho si školy vypracúvajú vlastné školské vzdelávacie programy, do ktorých implementujú vlastné špecifiká. Logicky, inú víziu a koncepciu bude mať gymnázium z väčšieho mesta a inú škola s väčšinou detí zo sociálne vylúčených komunít.
Som si istá, že ani v jednom školskom vzdelávacom programe nenájdete cieľ dosiahnuť čo najlepšie výsledky v celoštátnych testoch a umiestniť sa na vrchných priečkach rebríčka INEKO. Napriek tomu, že školy deklarujú úplne iné priority, INEKO nepriamo už roky deformuje prácu učiteľstva.
Faktom totiž je, že akonáhle sa rebríček INEKO zverejní, informujú o ňom všetky väčšie médiá. Áno, INEKO explicitne upozorňuje, že ich rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy a nezohľadňujú napríklad rozdiely v zázemí žiakov, ktoré čoraz výraznejšie ovplyvňujú školské výsledky. Lenže ľudská psychika milujúca rebríčky a poradia toto upozornenie nevníma. A tak verejnosť, najmä rodičia, porovnávajú školy podľa týchto ľahko dostupných informácií, čo vyvíja tlak na vedenie škôl, pedagogičky a pedagógov.
Riaditeľky a riaditelia chcú vidieť svoje školy na popredných miestach, aby mohli školu prezentovať ako úspešnú. Učiteľky a učitelia predmetov, ktoré sa celoštátne testujú (slovenský jazyk a literatúra, matematika, cudzie jazyky), sú postavení pred voľbu – budem svoje žiactvo pripravovať tak, aby dosiahlo čo najlepšie výsledky v testoch, alebo budem u nich rozvíjať zručnosti, ktoré sú v tomto storočí oveľa podstatnejšie než schopnosť dobre vyplniť štandardizovaný test. Robiť oboje naraz a dobre nie je úplne možné. Rozhodnutie závisí od sily charakteru a pedagogickej zanietenosti.
Na základných školách práve prebieha reforma, o ktorej minister školstva Tomáš Drucker (nominant Hlasu) rád hovorí ako o najväčšej reforme v oblasti školstva za posledných dvadsať rokov. Svoju energiu do týchto reformných zmien už vkladajú tisícky učiteľov a učiteliek, ktorí si uvedomujú potrebu zmeniť vzdelávací systém.
Škoda len, že im polienka pod nohy hádže aj inštitút, ktorý má reformy vo svojom názve.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.