Otec Marián „Maroš“ Kuffa vo svojich kázňach často opakuje, že nie je proti genderistom, ale genderizmu. Že jeho oponenti nie sú jeho nepriatelia, ale bratia a sestry. Toto je sesterský text, ktorý vznikol zo snahy porozumieť jeho youtubovej „teológii“.
Mnoho z nás videlo zostrihané videá gastroklerikalizmu z dielne skupiny Naše Slovensko na Facebooku. I preto sa ma po tom, čo som viacerým svojim známym oznámila, že pozerám kázne Mariána Kuffa na Youtube, jednoducho dopytovali, skadiaľ pramení toto zanietené sebapoškodzovanie. Aj keď mnohí/é uznali, že je môj masochizmus hodnotnou vlastnosťou na trhu práce, len málo z nich malo zatiaľ odvahu prehrať si viac ako jednu kázeň. „Jablko dženderu“ sa medzitým stalo chytľavou frázou. Dokonca viem o mladej žene, ktorá z pojmu vytvorila halloweensky kostým. Mikrorezistencia dokáže byť kreatívna a nezriedka je jej prejavom humor, satira i cynizmus. Stretla som sa aj so situáciou, keď sa kúsok kázne objavil na seminári rodových štúdií, na ktorom nejeden vedec či vedkyňa padali od smiechu zo stoličiek. Avšak Marián Kuffa by nemal byť v expertných kruhoch vnímaný ako extrémistická verzia „Čo dokáže ulica“. Vplyvný exot je stále len vplyvný. Jedno z videí, na ktorom vysvetľuje svoju verziu Istanbulského dohovoru, má 264-tisíc pozretí. Mne chodí na prednášky každý týždeň deväť ľudí.
„Všetky ,izmy‘, ktoré boli a sú proti Bohu, budú mať cirkevný pohreb, lebo cirkev je ako skala, prežije aj genderizmus“ (K udalostiam posledných dní, 264-tis. pozretí)
Nedávno som bola postavená do komickej situácie, keď som sa na hodine rodových štúdií pokúšala vysvetliť, čo stojí za už notorickým pojmom „rodová ideológia“, resp. „ideológia gender“. Akademičky Grzebalska, Kováts a Pető píšu, že sa „gender“ stal symbolickým rétorickým lepidlom pre rôzne témy antifeministických aktérov po celej Európe. No a na Slovensku to niektorým lepí poriadne.
Príznačným pre tých, ktorí používajú tento pojem, je kreatívna schopnosť spájať zdanlivo nezlučiteľné. „Ideológia gender“ má pre Mariána Kuffu niekoľko odlišných definícií. Na jednom mieste hovorí o fluidnej rodovej identite a o neregulovanej možnosti „vybrať si svoj rod“, ktorá pre neho predstavuje naratív hodný „zániku Rímskej ríše“. Avšak v inom momente už hovorí o rodovej rovnosti, kde sa dopúšťa okrem iného aj logického paradoxu. Koncept rodovej rovnosti totiž vysvetľuje ako povýšenie ženy nad muža, no nad mužom môže byť už iba Boh. To však nestačí, pokračuje v šírení urbánnych legiend – v chorvátskom Splite sa nedávno žena vydala za psa, dozvedáme sa v kázni, ktorá má na Youtube 31-tisíc pozretí. Toto a mnoho iného je pre Mariána Kuffu produktom hedonistickej a individualistickej „rodovej ideológie“. Upresnenia chýbajú, no kto naokolo to vie vysvetliť lepšie?
Čo však dokáže Marián Kuffa zadefinovať úplne presne, je to, kto je „rodovou ideológiou“ ohrozený. Je to rodina, sú to deti, to si pamätáme ešte z referenda o rodine v roku 2015. Marián Kuffa však ide ďalej, ohrozený je aj muž: „Verejne sa ospravedlňujem, ja, biely, heterosexuálny muž a veriaci… lebo tí sú dneska na odstrel… symbolizuješ autoritu v najmocnejšej bunke spoločnosti, v rodine, preto strieľajú na mužov dneska.“
To, čo mnohí pomenúvajú ako „šialenstvo Mariána Kuffu“, je strach z neistého sveta, kde sa rozpadá to poznané, zaužívané a tradičné. Pre niektorých aj to stabilné a bezpečné vo svojom vlastnom privilégiu. Pocit neistoty a nebezpečia však Marián Kuffa prežíva tak, že má pocit fyzického ohrozenia, v ktorom je na neho namierená zbraň, ktorú nevidí: „Komunizmus bol tmou, liberalizmus je hmlou,“ hovorí.
„Ruženec je zbraň, bombardér na peklo“ (Dohovor za rodinu, 34-tis. pozretí)
Jedným z naratívov „protirodových“ hnutí po celej Európe je to, čomu sa v štúdiách populizmu občas hovorí aj princíp Marine Le Penovej – vráťme späť hlas ľudu! V tomto ohľade je Marián Kuffa konvenčným populistom. Istanbulský dohovor je podľa neho trójsky kôň, ktorý sa skazené bruselské a bratislavské elity snažia pretlačiť za brány nič netušiaceho slovenského národa. Z kazateľnice zaznieva žoldnierska terminológia – ruženec je zbraň, veriaci sú armáda, Slovensko je pevnosť. Dobre zorganizované a nebezpečné feministické hnutie je bohato platené. Mimovládky by mali oficiálne deklarovať svoje príjmy.
V tejto rétorike sa rímskokatolícka cirkev javí ako ohrozená inštitúcia. V kázni na tému manželstva sa Marián Kuffa pýta, prečo je pre „pár pedofilných kňazov“ pod drobnohľadom celá katolícka cirkev. A tak sa Marián Kuffa dostáva do paradoxu toho, že ako člen historicky najsilnejšej kolonizačnej veľmoci (so slabou transparentnosťou riadenia) volá po dekolonizácii od netransparentných nadnárodných elít. Proti tejto irónii však možno na mieste len ťažko vystúpiť. Veriaci sú v patovej situácii faktu, že kostol nie je agora. Nie je miestom, ktoré bolo nadizajnované pre politickú debatu. A svoju pozíciu v tomto biotope si Marián Kuffa uvedomuje a užíva. Preto je zatiaľ veľmi náročné hľadať spôsob, ako demokratickými nástrojmi podrývať štruktúry, ktoré samy trpia svojou strnulosťou.
„Keď nebudeš matka, neprežijeme“ (Dobrou strechou na dome je dobré manželstvo, 31-tis. pozretí)
Odhliadnuc od strachu z politiky identít, ktorý v rétorike Mariána Kuffu zahusťuje vzduch nedeľnej omše ako kvalitné kadidlo, je v jeho odkaze oveľa viac. Spôsob, akým Kuffa prehovára o domove, rodine a rodičovstve, prezentuje istú perspektívu mikropolitickej ekonómie na úrovni rodiny. „Otec miluje trochu inak ako matka. Otec učí zodpovednosti syna, keď chýba, zodpovednosť neni. Matka miluje bezpodmienečne, matky sú márnotratné. To je dobré, že sú také. Zostaňte také!“ Vo svojich kázňach pripodobňuje materstvo ku kňazstvu ako role, ktorá je založená na poskytovaní starostlivosti. Materská láska a práca musí byť podľa neho bezpodmienečná a bezprostredná. Je to práve žena, ktorá dokáže dodať nevyhnutnú emocionálnu prácu a starostlivosť, za ktorú nič nežiada (a ani by nemala). Jej práca je bezprecedentná, len s ňou dokáže rodina prežiť: „Je jedno, či berú deťom matku homosexuáli alebo heterosexuáli, je to rovnako zlé.“ V predstavách Mariána Kuffu je nedostatok neplatenej ženskej emocionálnej práce a starostlivosti podnetom pre delikvenciu: „Teplo domova vytvára žena, ak ho žena nevytvorí, deti na ulicu a muž do krčmy, a ja v Žakovciach sa môžem zblázniť.“ Poskytovanie starostlivosti a emocionálnej práce je ženská rola, razantnosť a disciplína zas rola mužská. „Základnou bunkou spoločnosti je rodina, muž –hlava a žena – srdce, žiaden krk, kde krúti hlavou, jak chce.“ V takomto esencializovanom svete, kde sa každý rodíme do predtlačených čiernych čiar, nie je miesto pre rodiny párov rovnakého pohlavia. Je to pomerne jednoduché – ak je žena predurčená na poskytovanie služby, ktorú nedokáže poskytnúť nik iný, potom rodiny s dvoma mužmi musia nevyhnutne zlyhať. Nepomôže ani argument, že deti získavajú predstavu o rolách aj zo svojho okolia a od starých rodičov. Pretože podstata Kuffovho argumentu v skutočnosti nie je o rolách či identitách, ale o mikroekonomike rodiny.
Kuffova teológia rodiny však nie je jeho vlastným produktom. Už v 90. rokoch začala vo vatikánskych radoch vznikať nová teológia ženy a muža, ktorá sa niekedy značne nadnesene a nekriticky označuje ako „feminizmus Jána Pavla II.“. Ako reakcia na silnejúce medzinárodné feministické hnutie, vatikánska elita na čele s prefektom Kongregácie pre náuku viery, Josephom Ratzingerom (neskôr Benedikt XVI.), vznikla nová teológia komplementarity, ktorá sa v súčasnosti šíri Európou aj vďaka rétorike „protirodovej ideológie“. Jej podstatu si možno vypočuť aj v kázňach Mariána Kuffu – žena je mužovi rovná v dôstojnosti, ale muži a ženy nie sú rovnakí. Dopĺňajú sa vo svojich silných a slabých stránkach, aby vytvorili jednu bunku – manželstvo. Avšak vlastnosti, ktorými sa v rámci tejto teológie vyznačuje žena, majú tendenciu byť submisívne – žena je citlivejšia, je slabšia, na vysvetlenie čoho Marián Kuffa často používa metafory z čias, keď cvičil bojové športy. Podstatou konceptu komplementarity je zdanlivá rovnosť muža a ženy, ale tá zostáva len deklarovaná. To, čo sa od ženy očakáva, je už niečo úplne iné: „Neboj sa byť ženou, neboj sa poslúžiť svojmu mužovi… muž chce, aby si ho ty obslúžila, lebo to je v mužskej reči povedané ,mám ťa rada‘ a aj on sa bude o teba starať“ alebo „Ženy, podriaďte sa svojim mužom!“, „Žena nech nevládne nad mužom“.
„Ľutuješ vôbec alebo odsudzuješ?“ (Hrdí na rodinu, 88-tis. pozretí)
Michel Foucault vo svojom diele Dejiny sexuality píše o tom, ako sa zo „sodomitu“ v procese industrializácie stal „homosexuál“. Z aktivity sa stala identita. To, čo bolo predtým prítomné len v cirkevnom diskurze – sex medzi osobami rovnakého pohlavia, bol súčasťou len katolíckeho učenia –, vystriedal medikalizovaný diskurz identity človeka, muža – (skúmaného) homosexuála, ktorý bol neskôr prebraný ľudskoprávnym a liberálnym diskurzom. Kázne Mariána Kuffu nás vracajú späť, preč od identity a späť k hriešnej aktivite. Sám často zdôrazňuje, že nie je proti homosexuálom, ale proti hriechu. Boh má všetkých rád bez rozdielu – Boh nevidí identity, vidí len hriešne činy. „Som tolerantný k ľuďom, ale netolerantný k ich hriechu,“ hovorí. „Prostitútky a lesby“, o ktorých veľmi často hovorí v jednej vete, sa môžu „pošmyknúť“, dôležité ale je, že sa chcú vzdať svojho hriešneho života. Pýta sa veriacich, či týchto ľudí odsudzujú alebo ľutujú. Ľútosť je podľa neho ten správny sentiment. Je preto zjavné, že medzi touto formou náboženského diskurzu a liberálnym rámcom politík identít môže len ťažko dôjsť k prieniku do tej miery, že by spolu dokázali diskutovať. Pre diskusiu by bol nevyhnutný spoločný diskurzívny rámec identity/aktivity lesieb, gejov a bisexuálnych ľudí. Môžeme ho skúsiť hľadať, ale bude to asi ťažšie ako zvoliť si abstinenciu, ktorú od týchto ľudí požaduje Marián Kuffa.
Úplne inou témou sú transrodoví ľudia. Tak, ako to bolo počas referenda za rodinu, aj v rétorike Mariána Kuffu je transfóbia taká otvorená, až ju nie je vidieť. Ak čakáme, že Kuffa otvorene vyhlási, že sú transrodoví ľudia chorí, nedočkáme sa. Transrodový človek v jeho svete neexistuje, nikde sa nevyskytuje, jeho identita je popretá. Opäť sa objavuje iba aktivita. Možnosť zvoliť si vlastný rod, to považuje za hrôzostrašné a úchylné.
„Keď Kuffu zlikvidujú, bude to totalita“ (Zastavme zlo z Istanbulu, 197-tis. pozretí)
Marián Kuffa vie, ako sa o ňom píše a hovorí v liberálnych médiách. Svoju viktimizáciu veľmi kreatívne premieňa na nástroj posilnenia a aktivizmu. Svojím žargónom, v ktorom na označenie seba často používa tretiu osobu, nezriedka hovorí o tom, že ho v mnohých kruhoch považujú za prinajmenšom nepohodlného: „Aj keď ma zabijú. Iba sa jedného dňa dozviete, že pán farár mal nehodu“, „Padnúť v boji za Božie veci je ako preskočiť očistec“. Jeho vlastné mučeníctvo, ktoré je stále prítomné implicitne a na niektorých miestach je dokonca vypovedané, slúži ako nástroj revolty. Ísť proti prúdu sa oplatí, neustále zaznieva v jeho hesle: „Prehrať s Kristom znamená vyhrať a definitívne prehrať s Kristom znamená definitívne vyhrať.“ Ísť proti tomu, čo sa javí ako dominantné mainstreamové hnutie, je jednoducho víťazstvom. Veď Ježiš bol sám rebelom.
„… preto strieľajú do mužov dneska“ (Zastavme zlo z Istanbulu, 197-tis. pozretí)
Popularitu kázní Mariána Kuffu nemožno poprieť. Záhadou pre mňa však doposiaľ bola jeho „charizma“, o ktorej sa už neraz písalo. Avšak charizmu ako koncept značne rodovo zaťažený nemôžeme oddeliť od toho, ako Kuffa performuje (teda hrá) svoju maskulinitu. Približne len jedna tretina jeho kázní je venovaná veciam rodu či menšinám. Počas omší nezriedka hovorí o živote v Žakovciach – ťažkej práci, biede i kriminalite. Svojich poslucháčov často prenáša do dobrodružných príbehov – takmer ako do Zbojníckej kapsy po kresťansky. Hovorí o tom, ako veľakrát stál na pokraji smrti (v totalitnom Rumunsku i počas autonehody), keď ho Svätá Matka vďaka pokore zachránila. Svoj život považuje za príkladný, pretože sa obetoval vo veci starostlivosti o iných. Jeho naratív je plný maskulinity, no nie toxickej (násilie, ženy a alkohol). Je to maskulinita, ktorá je plná mužskej zraniteľnosti v nestabilnom svete a následnej nádeje, ktorú dodáva viera. Ponúka tak naratív charizmatickej maskulinity, ktorá je síce hegemonická – muž je odvážny a fyzicky silný –, ale dovoľuje aj zlyhanie, slabosť a zraniteľnosť, takže je potenciálnou úľavou. Obyčajný muž môže byť zraniteľný a robiť chyby, lebo všemohúci muž je tu len jeden.
Amen?
Za posledné dva roky, počas ktorých som sa venovala „protirodovej rétorike“ na Slovensku a v iných častiach Európy, som počula a videla všeličo. Dozvedela som sa o tom, ako bolo reakciou poľských konzervatívcov na kampaň #metoo volanie po návrate žien k cirkvi – lebo len tá ich ochráni pred všadeprítomným násilím. Počula som o pseudoľavicových antisemitských zoskupeniach v Nemecku a Južnej Amerike, ktoré používajú protirodovú rétoriku, pretože aj feministická filozofka Judith Butler je židovka. Na čo ma však nik nepripravil, bolo vzdelanie Mariána Kuffu v oblasti rodových politík. Vie, ako fungujú Nórske granty, a vie, čo je to výbor GREVIO. Keď sa okolo seba pýtam, odkiaľ to má, odpovedí dostávam mnoho – Rádio Lumen, TV Lux, kamarát vladyka Milan Chautur či zdieľanie dobrých praxí zo zahraničia. Napriek morálnym panikám a hyperbolizácii, ktoré sa šíria jeho kázňami, otcovi Kuffovi nemožno uprieť, že vie o veciach rodových politík (svoje). Už sa preto prestaňme tváriť, že jeho a jemu rétoricky podobných treba len dovzdelať.
Bratia a sestry. Genderisti a genderistky, Marián Kuffa (asi) nie je blázon. No keď sa rozhliadnem do susedných krajín, je zjavné, že nie je ani anomáliou.
Referencie
Grzebalska, W., Kováts, E., Pető, A. (2017, 13. január). Gender as a symbolic glue: how ‘gender’ became an umbrella term for the rejection of the (neo)liberal order. Krytyka Politiczna & European Alternatives.
Autorka je výskumníčka a pedagogička rodových štúdií
Jeden komentár
michal
10. januára 2019 v 13:34
normalne sa mi dviha zaludok kolko nenavisti je v tejto zene . ohana sa cudzimi slovami ale bez rozumu aj ten kto sa hra na inteligenta nemusi byt inteligent ??kolkokrat to robia slaboduchy ludia s urcitou poruchov osobnosti. v mladosti boli nedoceneny rodicmy alebo tyrany popr zneuzivany ?
Michal
11. januára 2019 v 21:43
Žiadnu nenávisť som v článku nezaregistroval. Skúste argumentovať. Štandardným spôsobom vedenia pseudodiskusie na Slovensku je zaútočiť na autora/ku, spochybniť integritu, ale ako Vy – zaútočiť na kvalitu primárnej socializácie. Ako by sa Vám pozdávalo, keby niekto napísal – „ten čo napísal tento status aj so šokujúcimi chybami v slovenčine sa určite do 14 pomočoval v spánku, preto nevie, kde sa píše „y“ a kde „i““? Mne sa síce z Kuffu dvíha žalúdok už roky, ale tento článok mi dal ďalšiu z možností viac pochopiť jeho motivácie, Už dlho sa snažím porozumieť, čo (nielen) slovenskí rímski katolíci chápu pod „gender ideology“. Skúste argumentovať a možno to konečne pochopíme.
maxi
21. februára 2019 v 20:36
A z ktorej jeho činnosti sa ti dviha žalúdok? Lebo aj ja mam taky pocit, napriklad pri praci so spinavymi alebo smradlavymi ludmi a tak, tiez by som to nedokazal ako on.
Roman
12. januára 2019 v 10:19
Vzdělání této pedagožky a výzkumničky bych věřil spíše, než internetovému bádání kněze, který už ze své podstaty dává větší hodnotu víře, než faktu, takže nikdy nemůže být příliš dobrým vědcem. Váš útok ohledně slabudochosti a poruchy osobnosti je naprosto směšný a vyplývá z něj jen to, že asi textu moc nerozumíte a bližší jsou vám jednoduché závěry a soudy z úst kněze.
maxi
21. februára 2019 v 21:04
Veď to, že čo vyštudovala. Už chápem jej zanietenosť proti Kuffovi.
Nicol
12. januára 2019 v 12:00
Zaujímavé. Milý Michal, ak sa už chce človek oháňať tým, že niekto je pre neho nedostatočne inteligentný, tak by bolo fajn v rámci tej sťažnosti zvážiť rešpektovanie základných gramatických pravidiel. Pretože takto sa iba strápňujete. (Navyše: zaujímalo by ma, koľko „nenávisti“ by ste v sebe našli, keby Vám niekto prikazoval, aby ste mu slúžili a podriadili sa.)
Mini
13. januára 2019 v 20:06
Nenavist je v panovi Kuffovi (a jemu podobnych), mily Michal.
maxi
21. februára 2019 v 16:06
Mini – Jednoznacne hovoríš ‚spravne‘, ved sa staci len pozriet na to co ten clovek robi. Tolko je v nom nenávisti, ze pomaha tam kde nikto nechce. Schvalne si to pozri.
Jakub
12. januára 2019 v 8:57
Za zaver palec hore
Ondrej
16. januára 2019 v 20:10
Autorka napisala: „Možnosť zvoliť si vlastný rod, to považuje ( Kuffa) za hrôzostrašné a úchylné.“ To je podľa Vás argumentácia autora na rodovú rovnosť? A to je asi všetko, čo som sa z článku o gender dozvedel. Alebo článok mal iný zámer? Vyťahovať z kontextu? Osobne poznám otca Mariána Kuffu a je mi ho úprimne ľúto. Lebo za to, čo urobil pre najchudobnejších v našej krajine si toľko nenávisti nezaslúži.
Matej
21. februára 2019 v 9:13
Vieš, to že je niekto dobrý chirurg ešte neznamená, že vie upiecť dobrý chlieb a naopak. Inak povedané dobro z jednej oblasti neznamená, že daný človek je dobrý aj v inej. Preto môže byť Kuffa super za prácu z bezdomovcami a zároveň ho môžeme kritizovať za jeho nenávistné prejavy voči LGBT.
Moyo
22. februára 2019 v 14:00
Netusim co pre chudobnych urobil otec Kuffa a uprimne povedane je mi to jedno, vzhladom na rozdelovanie a budovanie obrazu nepriatela voci marginalizovanym skupinam v jeho popularnych kaznach.
Otec Anton Srholec bol prikladom cloveka, ktory urobil vela pre chudobnych, pricom vzdy hladal zmierenie a dobro. Ak sa chce katolicka cirkev na Slovensku zachranit, potrebuje Srholcov a Bezakov, nie Kuffov, Sokolov a Zvolenskych.
Shu Lien
29. januára 2019 v 14:28
Dobry den.
Mne diskusia o gender pride strasne specificka a reaguje na nu vela ludi. Niekedy mi to pride ako intelektualny relax po narocnom dni v praci. No kedze kazdy z nas ma nejake pohlavie, tak citi ten mandat vyjadrit sa k teme. Pritom je to trochu mala tema z hladiska percenta zastupenia v populacii cca 2% az 4%. Vzfy ma to neprestava fascinovat.
Sklenikovy efekt, Populacna explozia ludstva, obmedzenost zdrojov, eko (logicke, nomicke) problemy. Sa tykaju akejkolvek mensiny.
Pravdepodobne sa musi stat obrovska kataklizma, aby nas to spojilo.
Veriaci inžinier s kopou logiky
9. februára 2019 v 1:27
Článok celkom pekne a slušne konfrontuje vieru ľudí pro-genderových a pro-kresťanských. Prečo viera? Lebo aj nové ideológie hoci aj z vedeckých kruhov sú len vierou, rešpekt. Teóriou tak ako komunizmus, socializmus, nacizmus, kapitalizmus… vierou v hodnoty … a čas ukáže aké dobre alebo zvrhlé boli….
Matej
21. februára 2019 v 9:26
Veríš v to, že diskriminácia je zlá? Snáď áno. V podstate to asi ani nie je viera. Podľa mňa je to fakt. Diskriminovať niekoho je proste zlo. Je to podstata všetkých tých zlých zriadení – rasizmus, antisemitizmus, otrokárstvo,… No o diskriminácii hovoríme nie len v súvislosti z rasou/farbou pleti. Poznáme aj diskrimináciu na základe pohlavia – napríklad teraz sa vedú reči, že Čaputová nemá šancu na stať sa prezidentkou lebo je žena. Dlhodobo dostávajú ženy za rovnakú prácu nižší plat. No poznáme aj diskrimináciu mužov – hlavne o oblasti výchovy a starostlivosti o deti (vraj to nezvládajú).
No trocha som odbočil. Vráťme sa ku konceptu ne-diskriminácie. Ak toto považujeme za dobro tak potom nám musia vadiť rôzne formy diskriminácie. A podľa mňa fakt, že štát ponúka právny zväzok len párom rôzneho pohlavia je zjavná diskriminácia párov rovnakého pohlavia. A čo je ešte dôležitejšie – odmietaním uznania tejto diskriminácie podľa mňa zavrhujeme celý koncept nediskriminácie. V podstate otvárame dvere pre návrat rasismu a ďalším zvrátenostiam.
Jaro
14. júna 2019 v 5:12
Zvrátenosť sú páry rovnakého pohlavia…celý LGBT koncept je chorý a zvrátený. Homosexualita je psychická porucha. O. Kuffa sa snaží len vysvetliť, že nie je možné stavať spolok dvoch psychicky narušených jedincov=homosexuálov na úroveň manželstva…Je to proti Bohu
Peter
30. októbra 2019 v 7:54
Už pred tým, ako sa dostal komunizmus k moci vedela Cirkev že to nie je správna cesta:
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/rerum-novarum
Už predtým, ako bol vyrobený ultrazvuk cirkev vedela, že potrat je vražda:
https://www.youtube.com/watch?v=hB-lADRcL_Y
Pred každou tmou cirkev varovala a stála pri ľuďoch, lebo ju vedie Duch Svätý, ktorý všetko preniká a miluje ľudí. Nikdy to nepochopí ten, kto si zatvrdzuje srdce a aspoň trošku nehľadá. Ľudsky sa dá všetko prekrútiť, poprieť, vymyslieť niečo iné, čo však nikdy nebude fungovať… . Tak nejak to bude aj s gender. Prajem pekný deň.
Martin
26. februára 2019 v 21:34
Zaujímavo zhrnuté názory Mariána Kuffu na konkrétne témy, vrátane odkazov na konkrétne videá a rétoriku, s čiastočne úspešným pokusom o prezentovanie vnútornej logiky týchto názorov. Implicitne veľmi prítomný dešpekt autorky k týmto názorom. So záujmom som si tento článok prečítal, ale keďže nezdieľam autorkin dešpekt k jeho názorom, článok pre mňa zostal deskriptívny. Zaujímal by ma príspevok autorky, kde by bol jej nesúhlas s konkrétnou argumentáciou Mariána Kuffu explicitnejší a vyargumentovaný.
Jozef K.
18. septembra 2019 v 12:44
Keď sa tu už oháňa vedou, tak je lož tvrdiť, že tam je o všetkom konsenzus a že stačí už len veriť.
Obyčajne je to tak, že to len ľudské vnútro, jeho subjektivita sa projektuje navonok a projektované akože „vedecky“ ošetruje. Vedecky znamená, že iba určitými osobami a ani nie vedy, ale iba populizátorov jej smerov. Napr. ako to robili komunisti, tí sa oháňali iba vedou. Aj nacisti, či fašisti.
Keď je tu už taký pokus o psychologickú analýzu Kuffu, čo autorka? Nie je azda ateista vyznávajúca postmoderný nihilizmus, pretože tak symptomaticky spomína Michel Foucault, otca postmoderny, ktorý príznačne zomrel na AIDS, ako symbol rozpadu hodnôt, čoby rozpadu imunity organizmu?
Veci treba vidieť komplexne a kontextuálne. To nie je iba o boji proti temnej Cirkvi, mnohí progresivisti veď to vidno …. To je boj proti duchovnu a idealizmu vôbec. To je ochrana materializmu, konzumu a nihilizmu ….
A pre tento boj sa vytrháva z kontextu, to zlé zveličuje a o dobre sa mlčí. Lebo čo keď Kuffa bráni iba idealistickú paradigmu?
A čo keď je Váš feminizmus iba pohlavný egoizmus? Nuž extrém slobody, kde sa netreba čudovať, že Vám uhranula zároveň aj rodová rovnosť. Ktorá je často ako cisárových nových šatách, resp. nikto nevie poriadne čo to je, ale každý tvrdí, že je to správne. Resp. podľa jedného psychológa Pietruchová o tom lavíruje, hovorí raz tak-raz tak ….
Apropo je príznačne aj na nej, že ju štát platí za gender, a zároveň je to militantná ateistka. Nie nie, to nie je veda, to je ideológia ….
V jednom rozhovore poprela všetko čo sa doteraz tvrdilo o rozdiele v psychike mužov a žien. Aj to o mozgových hemisférach. Až som tomu takmer uveril a googlil, či je fakt všetko inak. A nie je, to len ona zavádza. Dokonca na Slovensku máme vedkyňu Danielu Ostatníkovu, ktorá tvrdí opak toho, čo genderisti ….
A ako sa tá nerovnosť umelo nafukuje … No kde majú ženy v našich končinách na tej istej pozícii nižšie platy? Však máme aj ženu prezidentku a premiéra gaya … Lenže marxizmus – vyber si menšinu, ochraňuj ju a takto sa dostaneš k moci …
Isteže, je niečo ako človek, ľudskosť bez determinovania pohlavnosťou. Ale čo to je? Pretože práve fuj veriaci v také niečo veria a len progresívci len o tom niže pása, o telesnosti, o pudoch, že ako to mať v sexualite dobre ….
Dokonca redaktor pre vedu Denníka N tvrdí, že čosi netelesné, nejaké duša nemôže v tele byť, lebo ak by bola, ona by riadila telo, čo ale neriadi a tak sa prikláňa k názoru údajne dnešnej vedy, že slobodná vôľa neexistuje. Nuž k tomu ste dospeli vy liberálni progresívci – slobodná vôľa by pre vás nemala existovať, lebo slobodná vôľa neexistuje!
A máte pravdu, sloboda v pudoch neexistuje a väčšina hlášok liberálov sú determinované pudmi, alebo jednoducho niečim mimo ich ja. Tak kto tu vedia spoločnosť k neslobode? Nakoniec Cirkev sa ukáže ako posledná inštitúcia, ktorá verí v slobodnú vôľu ….
Humanizmus … Nuž čo znamená v materializme postaviť človeka ako stredobod vesmíru? Niektorí aj pod vplyvom vedy ako darwinizmus a pod. sa dopracovali takto ku komunizmu, nacizmu, fašizmu … Iste, dnes sa deklaruje mier a každé sabazaprenie spôsobuje bibinko, lenže ľudstvo sa dá vykynožiť aj celkom mierovou cestou, lahodením si pudov, komfortom, a už sa to deje …. A spolu s bolesťou, utrpením ….
Je veľkou otázkou na čom chce ćlovek stavať, ak opovrhuje pohlaviami, národom a proste klasickými hodnotami. Ktoré tieto entity ho pripomínam uhnietli do podoby v akej teraz je. Slobodný, zabezpečený, ale spupný egoista, ktorý pľuje predkom do tváre ….
Ako sa posmieva z toho, že ľudia chcú istoty, pretože sám žije v istotách, ktoré mu nevďačníkovi pripravili jeho predkovia. Veď túžba po istotách poháňa civilizáciu, spela k vynálezom, pokroku …. Čím Vám sa vari žije lepšie uprostred chaosu? Kedy vás môže každú chvíľu niekto zabiť, a neviete čo zajtra bude čo jesť?
Takýto ľudia ukazujú ako príklad výborne organizovaný Západ, kde čašník má pekný kukuč a večne vyštírené zuby, obchody preplnené, a všetko dostane načas, lebo inak bud so sebou metať do zeme, ale že neistota je tak fajn …. No aké úprimné a vôbec nie psychologická pasca, mentálny blábol a schizofrenický blud …
Človek sa odlišuje od zvierat schopnosťou sebapresahu (aj Viktor Frankl bol psychológ, nie len Freud, či?). Jeho kognitívne schopnosti sa vyvíjali spolu s tým, ako mal viac a viac pod kontrolou svoje pudy.
Človek má kultúru a kultúra znamená pestovanie, šľachtenie a to k nejakému ideálu. Lebo sloboda – k čomu sloboda? Môže existovať iba sloboda k niečomu. Alebo oslobodzovanie sa od niečoho a to je hlavne od toho, čo nás robilo zvieratami. Lenže obávam sa, že progresívci hlásajú práveže návrat k zvieratám ….
Gender tvrdí a je to aj v Istanbulskom dohovore, že násilie na ženách (nie ne ľuďoch) odstránime popretím rodových stereotypov. To je blud. Násilie je osobitá entita, ktorú treba transformovať a vôbec nesúvisí s existenciou rodových stereotypov. Skôr súvisí s nízkou kultúrou, s absenciou duchovna, resp. subtílnejších citov. (ak by som bol ateista)
Ja rozumiem tomu, že človek by sa nemal správať podľa šablóny a tvrdím, že v našom regióne to tak už dávno ani nie. Už dávno sa muži starajú o deti, varia, upratujú a ženy pracujú a pod …. Genderisti si vytvorili umelý problém. Pred 20 rokmi tuším žiaden gender ani neexistoval a ja som bol na „materskej“ a žena dcére kupovala aj chlapčenské hračky. Prehováral som ju na IT, ale ona, že ju to nebaví …. Takže nech si Pietruchová tie bájky o determinovaní tmárskou výchovou kamsi strčí …
Vlastne odjakživa sa akási oscilácia medzi pohlaviami tolerovala. Źeny boli panovníčky, muži „herečky“, speváci, kaderníci, kuchár, atď …. Isteže boli prehmaty, lebo však v minulosti išlo viac o prežitie, nepriateľ s armádou bol často za hranicami a nikto nepotreboval armádu, kde sa muži oddávajú pôžitkom … Podľa kronikárov že vraj takto Mongoli vykynožili Uhorsko a iné oblasti. Resp. preto …. A aj preto to Rusi pochopili a sú akí sú …. To je už ale iná téma …
Takže ak to zhrniem – uznávam ženský a mužský princíp v zmysle archetypu a mám názor, že toto akoby rozdelenie pohlaví vytvára určitú kultúru, ktorá posúva civilizáciu dopredu. Lebo sa snažíme o sebazaprenie, súcit, empatiu, syntézu a pod …. Kde je určité napätie medzi pólmi, tam je vývoj, kde je totalita jedného, tam vývoj ustrnie, a poznali sme to v socializme, ktorý viedli komunisti.
Ale verím aj v akési archetypálne človečenstvo, v nepohlavného, netelesného ľudského ducha, a v duchovné hodnoty, ktoré určitú osciláciu pochopia a nebudú brať veci pohlavia ako šablónu.
A tam je asi onen kameň úrazu, že progresívci síce správne hovoria o nejakej tej rovnosti v zmysle človečenstva, ale zároveň chcú vymazať pohlavia ako vôbec archetypálny princíp. K tomu pristupuje tiež nepochopiteľná (alebo až príliš pochopiteľná? ) schizofrénia, keď chcú pohlavia vymazať, ale ich celý záujem sa točí hlavne okolo sexu a jeho vybitia.
To je proste boj materialistického postmoderného nihilizmu, ktorý sa už aj preriekol, že je proti slobode, proti hodnotám idealizmu, ktoré zrejme ako posledné uznávajú slobodu ako dôležitý princíp.
Cufo
3. novembra 2019 v 10:12
Boh je ľáska a ľáska je dávať druhému dobro, Človek má kraľovať nad svojimi pudmi.Boh v podobe Otca,Syna a Ducha svätého je tu viac ako dvetisíc rokov.Pýcha a o pokora, pyšný ľudia sú vzdelaný, Pokorný sú múdri. Boh ustanovil Svoju cirkev a tá pretrvá áž do konca sveta.Bohu nepatrí ani veľa ani málo, Bohu patrí všetko.Boh Nám dal možnosť v našom živote zmaturovať z jednej veci z Ľasky.Filozofovať sa dá o všetkom,viera je obrovská sila a záleží na každom z nás,či ju prijmeme alebo nie.Ešte nakoniec,Boh nám dal rozum a vôľu.
Jozef H.
5. februára 2020 v 17:10
keď je Kuffa blázon tak autorka článku je islamská teroristka
Peter
9. novembra 2020 v 11:31
Dievča ty si tiež len riadne vymletá. Pri všetkej úcte si čomu všetkému si musela uveriť aby si nemusela veriť. Na tých vašich rodových omšiach teda musí byť veselo. Vaši rodový kňazi a kňažky vám musia dobre vymieľať hlavy táraním humanistických stredovekých téz 🙂