Na čo ešte čakáme!?

Vycestovať na otočku vlakom do Novej synagógy v Žiline kvôli štyridsaťpäťminútovému predstaveniu bolo riskantné a nie práve lacné rozhodnutie. Avšak, boli to dobre minuté peniaze aj strávený čas. Tanečná inscenácia ČAKANIE…Na?…Keď!?, ktorá vznikla v spolupráci Súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku, Margaréty Štofčíkovej a Jakuba Slováka, čo ho absolvovali, a českého hudobníka Marcela Bártu, pozitívne prekvapila hneď na niekoľkých úrovniach. Tematicky prepája absurdné hry Samuela Becketta s aktuálnym slovenským spoločenským kontextom – v predstavení sa objavujú narážky na nehodu na Zochovej, teroristický útok pred Teplárňou či strach z migrantov. Dej je rozdelený na dvanásť udalostí, pričom každá by pokojne obstála ako samostatná performance. Niekedy udalosti pracujú s konkrétnejším motívom čakania či vnímaním času (stoličky zoradené v rade, rozvíjanie červenej priadze, dialóg o čase), inokedy čakanie naberá skôr pohybovú metaforickú podobu apelu či provokácie (na čo alebo dokedy ešte musíme čakať?). Okrem Bártu, ktorý stvárňuje Pozza z Čakania na Godota, v predstavení účinkuje sedem študentiek a jeden študent tanečného konzervatória, ktorí predstavujú kolektívnu postavu Lucky z rovnakej hry. Ich výkon však v ničom nenaznačuje, že ešte ani nezmaturovali. Pohybovo sú suverénni, autentické, vedia a cítia, čo a prečo tancujú. V kolektívnych choreografiách cítiť ich sebavedomie, z improvizácií absolútnu presvedčivosť, a s ľahkosťou zvládajú tiež činoherné party či obsahovo náročné scény (akou je napríklad zobrazenie ruje, ktorá neskôr vrcholí lesbickým sexuálnym aktom). Študentky pôsobia ako hotové univerzálne tanečnice, ktoré nevykonávajú len nejaké predpísané kroky, ale vedome tvoria, vzájomne na seba reagujú, vnímajú sa, rozumejú, čo stvárňujú. A to vôbec nebýva samozrejmosťou.

Zásadnou zložkou predstavenia je živá a v danom momente vytváraná hudba Marcela Bártu. Tá nie je kulisou, ale ovplyvňuje charakter celého diela. Počujeme (a vidíme) znieť klarinet, bicie, elektroniku či saxofón, zvukové tvary sú skôr abstraktné, niekedy zdanlivo poetické, inokedy alarmujúce a naliehavé. Akýkoľvek náznak melódie sa časom premieňa na absurdnú hudobnú kakofóniu a ukazuje sa, že ticho dokáže niekedy provokovať najviac.

Liptovské divadlo tanca, ktoré za projektom stojí, vytvorilo pohybovo-zvukové svedectvo našej súčasnosti, v ktorej nás „politická chudoba uväznila do Čakárne“. A je len na nás, ako dlho v nej zostaneme sedieť.

M. Bárta – M. Štofčíková – J. Slovák: ČAKANIE…Na?…Keď?! Premiéra: 12. november 2022, Dom kultúry Liptovský Hrádok. Písané podľa reprízy 27. apríla 2023 v Novej synagóge v Žiline.

Michaela Hučko Pašteková