V meste uprednostním pivo pred vínom. A k tomu si objednám Impossible Burger z rastlinného mäsa. A také karí, čo ma rozplače. Doma sa schovávam v rohu kuchynskej lavice a vidličku zapichujem do obrovskej porcie šalátu. U rodičov sa s mamou delíme o fľašu ružového vína k paradajkovo-cesnakovým cestovinám Alla Checca.
Keby som mohol, nevyhýbal by som sa ružovému vínu ani v bare s priateľmi a neodmietol by som verejne ani nudný šalát. Ale hoci dlhoročne skúmam vzťah medzi rodom a jedlom, stále sám na sebe vnímam rodové aspekty môjho vegánskeho stravovania, ktoré sa na povrch predierajú ako bublinky v proseccu (lebo občas predsa musím piť aj niečo iné ako rosé).
Reálne všadeprítomné nebezpečenstvo vyplývajúce z nedostatku zeleniny však predstavuje omnoho väčšiu hrozbu, než moja sociálna úzkosť z „príliš ženského stravovania”: ide o mužské zdravie. Zanedbané stravovanie silno vplýva na výskyt srdcových ochorení, rakoviny, mozgovej mŕtvice či cukrovky v populácii. Tieto diagnózy v USA dokonca patria medzi desať najčastejších príčin smrti.1Center for Disease Control and Prevention. 2017. “Leading Causes of Death – Males – All Races and Origins – United States, 2017.”
Ak by sme ale viac cvičili a menej konzumovali mäso, a na taniere si začali pridávať zeleninu, mohli by sme túto epidémiu chorôb zo stravovania odvrátiť.2Tilman, David, and Michael Clark. 2014. “Global Diets Link Environmental Sustainability and Human Health.” Nature 515(7528):518–22. Podobné odporúčania by nemali chýbať ani v, inak výdatných, lekárskych radách na vyšetreniach.
Tento druh starostlivosti o zdravie je, bohužiaľ, zriedkavejší medzi mužmi.3Courtenay, Will H. 2000. “Behavioral Factors Associated with Disease, Injury, and Death among Men: Evidence and Implications for Prevention.” The Journal of Men’s Studies 9(1):81–142. Medzi najvýraznejšie prekážky v starostlivosti mužov o zdravie patrí potreba udržiavania siláckeho imidžu, do ktorého pravidelná zdravotná prehliadka a pozornosť voči sebe samému nezapadajú. Maskulinita si predsa cení silu, či už verbálnu, emocionálnu alebo fyzickú. Jedenie mäsa a kultúra s ním spätá udržiavajú tento vyčerpávajúci dôraz na silu, ktorý nezvratne poškodzuje jej mužské, ale aj ženské obete.
Mäsová kultúra a grilovanie
Koncept mäsovej kultúry sa mnohým môže zdať čudný. Napriek medializovaným zdravotným rizikám vyplývajúcim z nadmernej konzumácie červeného mäsa verí väčšina mužov tomu, že ich fyziológia si hojnú spotrebu mäsa priam vyžaduje. Keďže sa konzumácia mäsa v istých komunitách prezentuje ako nutričná nutnosť pre všetkých ľudí, rodová zaťaženosť sa neodhaľuje tak ľahko ako pri reklamách na tampóny či Viagru.
Kultúrna mäsová obsesia zrejme siaha až do praveku a oprašuje obrazy lovu jeleňov na lesných čistinkách. A lov je napokon stále životným štýlom v niektorých komunitách v USA. Väčšina mužov však prichádza do kontaktu s mäsom zvierat až po ich smrti. Preto je grilovanie tým najdostupnejším spôsobom, ako dnes preniknúť až do hĺbky symbolov tejto kultúry. Muži predsa „velia” grilu častejšie než ženy, a robia to presne tak, akoby velili lodi alebo tanku. Keďže je ich maskulinita neustále spochybňovaná, nadvláda nad mŕtvym zvieraťom im príde vhod – nezáleží na tom, že mäso kúpili v supermarkete. Samotné mäso na grile stačí na potvrdenie mužovej krehkej identity v očiach okolia aj samého seba. Na podvedomej úrovni je to návrat do kmeňových čias lovcov a zberačov a do takzvanej esencialistickej maskulinity, v ktorej sa prejavy mužnosti a roly zdali byť súčasťou chromozómov X a Y a nikto ich nevnímal ako sociálne konštrukty. Inými slovami – grilovanie je esenciou jaskynného muža. Tento večný príbeh končí tým, že žena aranžuje mužov úlovok na stolovanie pri ohni. Moderní muži nelovia, preto si takto vo fantázii napĺňajú archetyp jaskynného muža, kým naďalej posielajú ženy do kuchyne.
Mäso, porno a hegemónia
Keď sme pri tejto téme – nie je prekvapením, že kultúra mäsa objektifikuje ženy. A táto objektifikácia má svojskú, slanú a nepríjemnú pachuť.
Kniha The Sexual Politics of Meat od feministky a aktivistky Carol Adams prezentuje koncept „neprítomnej náhrady” a vysvetľuje, ako odstraňujeme zvieratá ako živé bytosti z našej kolektívnej pamäte. Napríklad kravu, ktorá reálne žije v reálnom svete, potravinárska firma ľahko premení na balený produkt a predáva ju ako hovädzinu. Jej pôvodná fyzická forma je odstránená a aj jej hrozivá smrť sa vytratí: nahradí ju bilbord spokojnej kravy, prežúvajúcej na trávnatom svahu pod modrou oblohou. A jej finálne meno „hovädzie” odstraňuje akýkoľvek život z organizmu, ktorý predtým existoval. Všetky sféry spoločnosti túto filozofiu nahrádzania formy používajú ako nástroj na ospravedlňovanie zabíjania zvierat, ktoré sa veľmi nelíšia od milovaných psov, čo nám sedia pri nohách.
Totožný koncept neprítomnej náhrady vysvetľuje mnoho objektifikácií, ktorým čelia ženy v súčasnej spoločnosti. Pornografia objektifikuje mužov aj ženy kvôli častiam ich tiel. Silu však v takýchto filmoch režiséri a scenáristi často pripisujú mužom, pričom úlohou žien je byť potravou pornohercov a prevažne mužského publika. Ak podobnosť s mäsovým biznisom pôsobí nejasne, stačí sa pozrieť na niekoľko marketingových materiálov, ktoré ženy dávajú na jednu úroveň s mäsom pre mužskú spotrebu. Reklama fastfoodovej značky Carl’s Jr. napríklad tvrdí, že „všetci majú radi veľké prsia”, keď hovorí o ich novom kuracom sendviči a ďalej tvrdí, že „to bude šťavnaté”. Reklama na mikrovlnku LG zas zobrazuje pečené kura, ktoré je opálené všade okrem miest v oblasti bikín, krídla má roztiahnuté nad chýbajúcou hlavou a nohy naširoko. Slogan tejto reklamy znie: „Kura v mikrovlnke nikdy nevyzeralo tak dobre.”
Mäso má veľkú váhu aj pri hegemónnej maskulinite. Ide o príchuť maskulinity, ktorá posilňuje patriarchát v rámci inštitucionálnych síl. Asi každý, kto sleduje dianie v USA, si spomenie na Trumpovu fastfoodovú mäsovú hostinu pre dva víťazné univerzitné futbalové tímy z roku 2019. Republikánsky senátor Ted Cruz zas na štátnom veľtrhu v Iowe podporil organizáciu National Pork Board, ktorá okráda farmárov a posúva financie zoskupeniam, ktoré pripomínajú výbory pre politickú akciu s neobmedzenou spotrebou (tzv. Super-PACs) a podporujú politikov. Napríklad aj Cruza. Tieto udalosti posunuli koncept sily mäsa na federálnu úroveň a zároveň upevnili Trumpovu a Cruzovu maskulinitu.
Výživná mama, zasýtený otec
Stavil by som sa, že neexistuje veľká vôľa, aby muži svoje správanie zmenili. Koncept neprítomnej náhrady mäsa sami udržiavajú vďaka tomu, že jedia – a robia to trikrát denne – a v spojení s častými zobrazeniami žien ako mäsa tak vzniká veľmi silný koktejl, ktorý definuje, upevňuje a posilňuje maskulinitu. Neustále pokusy o udržanie moci a kontroly nad situáciami, ktoré mužom neprospievajú, však nútia mužov žiť v strachu a úzkosti. Presne ako maskulinita všeobecne.
Pri strave je to napríklad strach zo zženštilosti. Zelenina má ženský kód. Tak, ako jedenie mäsa posilňuje maskulinitu, rastliny zintenzívňujú ženskosť. Podporuje to aj akýkoľvek náhodný výber fotiek z fotobánk, ktoré zobrazujú ženy rozosmiate nad šalátom. Je to znepokojivejšie, než by sa mohlo zdať. Marketéri totiž často zneužívajú vzťah, ktorý v rámci histórie budovania maskulinity vznikol medzi stravovaním bez mäsa a ženskými rodovými rolami či šťastím.
Videl som desiatky reklám na polievky značky Campbell´s od šesťdesiatych rokov až dodnes. Väčšina reklám na ich bežné polievky má rovnaký pomer hercov a herečiek. Typickou hlavnou postavou zápletky je matka, ktorá sa usiluje svojej rodine pripraviť lacné, jednoduché a výživné jedlo (značka Campbell’s zbožňuje prívlastok wholesome).
Aj keď väčšina ich polievok obsahuje mäso, tento fakt nie je stredobodom deja. Namiesto toho sa zdôrazňuje matka, ktorá udržiava rodinné vzťahy pomocou varenia.
V ponuke firmy Campbell’s sa navyše vždy našla aj nejaká ľahšia verzia polievky, ktorá demograficky cielila najmä na ženy.
Ich husté polievky (séria Chunky, pozn. prekladateľa) však predstavujú odlišný príbeh. Séria týchto reklám je pokračovaním kampane s názvom Manhandler, ktorá sa zameriavala na zobrazenie „sily svalov”.
Tieto polievky obsahujú menej tekutiny a viac hutných prísad, najmä mäsa. V reklamách na polievky Chunky sa od sedemdesiatych rokov až dodnes stalo jedinýkrát, že by tento produkt konzumovala žena.
Zápletky reklám sa prevažne krútia okolo potreby zasýtiť muža, ktorý sa následne plný sily môže vrátiť do práce.
Reklamy tiež zdôrazňujú „obrovské kusy” mäsa v polievkach.
Existuje teda dokázateľná pozitívna korelácia medzi množstvom mäsa v polievke Campbell’s a zamýšľaným rodom jej cieľového konzumenta.
Zamilovaní bylinožravci
Kontrast medzi mužským a ženským vzťahom k jedlu vplýval na môj výskum, ktorý sa zameriava na názory žien na mužov, ktorí sa stravujú rastlinne a žijú spolu v romantických heterosexuálnych vzťahoch. Inšpirácia si ma našla pri sledovaní epizódy seriálu Seinfeld, kde sa Jerry usiluje jesť zdravšie. V jednej scéne je na rande v steakhouse.
Objedná si šalát, ktorý je napokon v silnom kontraste s výdatnou večerou jeho spoločníčky – tá má na tanieri kusisko mäsa so zemiakmi. Jerrymu neskôr kamarátka vytkne, že si objednal niečo také ženské a povie mu, že je zženštilý. Na ďalšom rande pripraví Holly Jerrymu baraninu. Jerry mäso konzumuje len naoko a napoly požuté sústa si strká do vrecka na saku.
Jerry sa bál, že ho Holly označí za „jedného z tamtých”, teda za vegetariána. Stigma mužského vegánstva alebo vegetariánstva prežíva aj v súčasnosti a práve na to sa zameriavam vo svojom výskume.
Ženy v mojom výskume zväčša nechceli zapečatiť bezmäsitú stravu žiadnym rodom. Účastníčky dotazníkového výskumu odpovedali na viaceré indikátory rodu a počas rozhovoru som sa ich pýtal, či je rastlinná strava nejakým spôsobom rodovo zaťažená. Obidve metódy výskumu odrážali rovnaký odmietavý postoj k tejto asociácii. Vzhľadom na to, že väčšina respondentiek žila v súlade s vegánskymi a vegetariánskymi princípmi, nejde zrejme o nič prekvapujúce.
Prekvapujúca je diskrepancia medzi tým, čo povedali a ako to hovorili. V prepisoch rozhovorov som u týchto žien našiel ohromné množstvo rodového jazyka.
Účastníčky napríklad chválili hodnoty ako súcit so zvieratami a environmentalizmus u mužov, a zdôrazňovali, že ich muži tieto veci cítia napriek tomu, že ide o tradične feminínne kódované hodnoty. Tieto ženy považovali dôsledné vegánske stravovanie napriek všetkým prekážkam za prejav akejsi maskulínnej sily.
Človek akéhokoľvek rodu s obmedzujúcim vegánskym a vegetariánskym životným štýlom musí mať istý stupeň odolnosti v niektorých sociálnych situáciách. Avšak ženy, s ktorými som viedol rozhovor, túto schopnosť zjavne maskulinizovali pre svojich partnerov. Taktiež od nich očakávali, že budú túto húževnatosť udržiavať napriek spoločenskej situácii.
Jedna žena povedala, že jej partner je „veľmi silný”, pretože sa stal vegetariánom. Ďalšia „túži po stabilite”, ako aj po „silnej mysli”, psychike, ktorá zaručí, že „prekážky nebudú mať na človeka vplyv”, a taktiež po „motivácii a životnej pozitivite”. Jedna zo žien si dokonca predstavovala svojho ideálneho partnera ako „spravodlivého bojovníka”.
V našej spoločnosti sme mužov vždy opisovali ako pevnú skalu po všetkých stránkach: po finančnej, fyzickej, psychickej aj emočnej. Stravovanie nie je výnimkou. Muži prechádzajúci na rastlinnú stravu sú z pohľadu tradičnej maskulinity preto skôr progresívni. Ženy v týchto vzťahoch však stále vyzdvihujú akúsi mužskú silu. Toto správanie je ešte prekvapujúcejšie, ak vezmeme do úvahy politické preferencie vegetariánok a vegániek. Z desiatich liberálnych Američanov a Američaniek sa v prieskume spoločnosti Gallup identifikoval ako vegetarián alebo vegán iba jediný človek. Zdá sa teda, že ľavici sa stále nepodarilo medzi vegetariánov a vegánov preniesť progresívne rodové postoje.
Pri neobmedzenom stravovaní zabezpečuje mäso, a s ním spojený symbolizmus, mužskú silu. V bezmäsitom stravovaní musí byť táto sila nahradená vonkajším posilnením maskulinity.
Muži jednoducho nesmú v žiadnej situácii poľaviť.
Kiežby to bolo také jednoduché
Mnohí (vrátane mňa) radi typologizujú lenivého ignorantského amerického tlsťocha. Je však mnoho solídnych argumentov, prečo sa ľudia, žiaľ, nevedia odpútať od stravovania vo fast foodoch. Stále je pre mnohé rodiny v centre veľkých miest náročné zaobstarať si hlávku brokolice, no McDonald’s je často tak blízko, že aj kameňom dohodíte. Niektoré rodiny zas posielajú deti preč od jedálenského stola len za to, že sa chcú stravovať vegetariánsky, zdravšie alebo by radi obmedzili príjem mäsa. Iní ľudia zas nemusia mať čas alebo zdroje na to, aby si pripravovali dostupné rastlinné jedlá.
Namiesto toho, aby som tento text ukončil mnohokrát prevareným mottom Staň sa vegánom/ vegánkou!, sa prihováram za citlivosť voči symbolike mäsa. Všimnite si, kto a čo konzumuje. Všimnite si, ako médiá zobrazujú mäsožravcov i bylinožravcov a ako antropomorfizujú mäso a objektifikujú ľudí (najmä ženy) na úroveň mäsa na tanieri.
A napokon: rozoznávajte význam jedla a oprávnenosť úzkosti, ktorá s ním súvisí. Mäso malo v modernej spoločnosti vždy kultúrny a dietetický význam. Mnohí nevnímajú jedlo ako plnohodnotné, kým na tanieri nemajú mäso. Väčšina ľudí sa ani nepozastaví nad tým, keď si na tácku naloží kuracie prsia. Niektorí muži sa však môžu obávať o svoju uhlíkovú stopu, o spokojnosť hospodárskych zvierat alebo o vlastnú hladinu cholesterolu. Tento článok je najmä pre nich.
Je v poriadku, ísť na to pomaly a cítiť sa úzkostlivo a neisto pri zmene svojho stravovania. A je normálne, ak sa bojíte zeleniny.
Autor je cez deň programátor, v noci autor a tvorca. Pre viac sociologického čítania o témach ako maskulinita, rod, jedlo a hudba, navštívte aidanjon.es.
Z anglického originálu preložil Matej Makovický
