Fakt, že absolútna väčšina hudobníkov a hudobníčok získava zo streamingových platforiem minimum finančných zdrojov, nie je žiadnym tajomstvom. Vo verejnom priestore však koluje naratív o tom, že tento nedostatok príjmov z reprodukovanej hudby suplujú zárobky z koncertov. Aká je realita?
Moje meno je Daniel, som hudobným (ko-)dramaturgom T3 – kultúrneho prostriedku a v klube anonymných promotérov pravidelne nadávame na vysoké honoráre zahraničných kapiel, hudobníčok a hudobníkov. Čo však považuje za vysoké honoráre organizátorstvo koncertov, nemusí platiť na druhej strane – teda nemusia byť adekvátnym ohodnotením pre umelcov a umelkyne.
Caroline Polachek, ktorá v roku 2023 headlineovala napríklad aj slovenskú Pohodu, magazínu Vulture prezradila, že ukončila európske turné so stratou. Okrem Pohody pritom headlineovala aj festivaly ako Primavera či Roskilde.
Arooj Aftab, prvá pakistanská držiteľka Grammy, navštívila len v našich stredoeurópskych končinách napríklad Prahu alebo festivaly Off či Pohoda. „Boli sme headlinermi mnohých podujatí, mali sme obrovskú návštevnosť a osvedčili sme sa na všetkých trhoch. Napriek tomu máme desaťtisícové dlhy z turné a hovoria mi, že je to ,normálne‘. Prečo je to normálne? Toto by nemalo byť normalizované,“ napísala Aftab v roku 2022 na Twitter.
Oproti tomu Eras Tour americkej speváčky Taylor Swift dosiahla rekordné tržby – skoro dve miliardy dolárov. Najlepší rok v histórii hlásil tiež Live Nation, spoločnosť zameriavajúca sa na živú hudbu, ktorá čelí žalobe za porušovanie antitrustových pravidiel. Ekonomický výkon živej hudby vo Veľkej Británii prekročil v roku 2023 viac ako šesť miliárd libier, čo znamená nárast o 35 percent oproti predpandemickému roku 2019.
Stratové turné
Často protirečiace správy o návštevnosti a ziskovosti koncertov i festivalov plnia priestor na Slovensku aj v zahraničí, v médiách aj kuloároch. Kým z jednej strany počúvame správy o rekordnej návštevnosti, z druhej strany nás bombardujú správy o ekonomických problémoch malých aj veľkých hráčov.
Britský denník The Guardian vydal vo februári text o tourovaní s názvom „Pracujúca trieda si to nemôže dovoliť“. Guardian získal rozpočty dvanástich kapiel, ktoré headlineovali turné v priestoroch s kapacitou 150 až 2500 ľudí – takmer všetky skončili v strate.
„Umelci sú najväčšími zamestnávateľmi v tomto odvetví. Platia manažéra turné, nahrávacích hudobníkov, agenta, manažéra, štáb, poistenie, cestovanie, ubytovanie, vybavenie, skúšobňu, produkciu. Všetko. Myslím si, že ľudia nevedia, že toto všetko sú veci, ktoré platí umelec,“ povedal pre The Guardian hudobný manažér Dan Potts.
Pohľad z opačnej strany ponúkla pre newyorský magazín Vice Ella z klubu The Old Red Bus Station v Leeds: „Dostávame sa do bodu zlomu. Náklady na organizovanie podujatí sú oveľa vyššie v dôsledku zvýšených nákladov na prevádzku priestorov, účty za energie, ceny nápojov a oveľa vyššie honoráre umelcov. Zároveň majú návštevníci klubov menej peňazí a sú menej ochotní platiť vyššie ceny vstupeniek alebo kupovať nápoje, takže výdavky našich zákazníkov na hlavu výrazne klesli.“
V Británii od začiatku pandémie do konca roka 2023 zatvorilo svoje brány až 400 klubov, čo predstavuje zhuba tretinu z celkového počtu. Podľa Music Venue Trust sa aktuálne turné v Británii skladajú v priemere z jedenástich koncertov, kým v roku 1994 sa jednalo v priemere o dvadsaťdva koncertov. Ako dôvod citujú snahu kapiel znížiť straty z turné.
Organizácia Music Venue Trust, ktorá zastupuje viac ako 900 hudobných priestorov, je jednou z mnohých kolektívnych aktivít usilujúcich sa vzdorovať aktuálnej kríze. Požaduje napríklad, aby jedna libra z každého lístka predaného na štadiónovom či arénovom koncerte išla na podporu grassroot venues, teda zdola budovaných, nekomerčných koncertných priestorov. V USA počas pandémie vznikli hudobnícke odbory UMAW, ktorým sa po viac ako dekáde podarilo vyjednať zvýšenie honorárov na prestížnom festivale SXSW. Kapelám tak stúpli honoráre z 250 na 350 dolárov, sólo projektom zo 100 na 150 dolárov.
Nevyhráva nikto
Teraz sa môžeme z anglosaského priestoru presunúť na Slovensko. V prvom rade sa žiada povedať, že tourovanie v rámci nezávislej profesionálnej scény vyzerá u nás inak. Napríklad, kým Dan Potts pre The Guardian spomínal, že výdavky na cestovné a ubytovanie padajú na plecia umelcov a umelkýň, v našom priestore tieto výdavky vo väčšine prípadov hradia promotéri, festivaly či kluby. Honoráre pre hudobné projekty sa prudko líšia v závislosti od „veľkosti“ mien, festivalov, priestorov, ale hlavne od vyjednávania. Keď vezmeme do úvahy, že čistý plat v Austine (kde sa koná festival SXSW) je približne štvornásobný oproti tomu v Bratislave, a tento pomer by sme aplikovali na honoráre pre sólo umelcov, vyšlo by nám 23 až 35 eur. To našťastie skutočne nie je suma, ktorú by s výnimkou niektorých DIY či benefičných podujatí dostal niekto v našom priestore za koncert.
Realita honorárov však napriek tomu nie je ružová. A platí to rovnako pre promotérov, ako pre kapely, umelkyne či umelcov. Napríklad pre mňa, ako dramaturga T3 – kultúrneho prostriedku, je vyplatenie honoráru 800 eur za kapelu zo susedných krajín rozpočtovo značný problém. Pri kapele, ktorá však má napríklad šesť členov, sa jedná o honorár okolo 130 eur na osobu, čo sa dá len hranične označiť za dôstojné ohodnotenie vystupujúcich umelkýň a umelcov, ktorí strávia napríklad jedenásť hodín cestou z Prahy a späť, a následne ďalších päť až šesť hodín pri príprave koncertu a na koncerte samotnom. Nevyhráva nikto – obzvlášť pri prezentácii množstva zaujímavých, umelecky hodnotných a podnetných projektov, ktoré nemajú komerčnú silu vypredávať kluby.
Výšky honorárov a ďalšie podmienky (ubytovanie, catering, cestovné, technické požiadavky) sú pri každom koncerte predmetom vyjednávania medzi organizátorom a hudobným projektom, ktorý v mnohých prípadoch zastupuje agent/agentka či manažment – ďalší kúsok skladačky, ktorý je pravidelne obviňovaný z nelichotivej ekonomickej situácie umelectva a organizátorstva.
Agenti sú však v súčasnom systéme kľúčoví pri vyjednávaní lepších podmienok pre hudobníčky a hudobníkov. Ak nezastupujú najväčšie mená na scéne, percentuálne podiely z honorárov im neprinesú žiadne veľké bohatstvo – naopak, v nemalej časti prípadov sa jedná len o zlomok z ich príjmov. Ako sa však vyjadrila jedna pracovníčka kultúrneho centra v menšom slovenskom meste, ak má zahraničná kapela agenta, ani ju neoslovujú – jednoducho im to nedovoľuje rozpočet.
Udržateľné podmienky pre všetkých
Čo so súčasným stavom, v ktorom sa zdá, že dôstojné odmeňovanie pre umelectvo, organizátorstvo aj kultúrne pracovníctvo je prakticky nedosiahnuteľné, respektíve sa dá dosiahnuť až pri komerčnom úspechu?
V britskom diskurze sa často objavuje ekonomizujúci pohľad na tematiku: treba finančne podporovať takzvané grassroots venues, keďže sa jedná o kľúčové priestory pre budovanie budúcich hviezd. Práve prostredníctvom nich sa peniaze investované do týchto priestorov vrátia do ekonomiky.
Táto optika však redukuje nezávislé a zdola budované priestory na inkubátory budúcich talentov. Ich hlavnými devízami pritom sú úprimná snaha o hľadanie nového a inšpirujúceho umenia bez ohľadu na jeho komerčný potenciál, budovanie silných mikroscén a komunít a to najdôležitejšie – zdieľanie výnimočných zážitkov a radosť z hudby.
Frontálny atak na slovenskú kultúru (v prípade nezávislej hudobnej scény hlavne na Fond na podporu umenia) zo strany Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu ohrozuje základy, na ktorých sa môžeme snažiť budovať spravodlivejšiu budúcnosť umeleckej prevádzky. Pri boji za záchranu inštitúcií či podporných mechanizmov však nemôžeme zabúdať na problémy, ktorým čelíme dlhodobo, a na vízie do budúcnosti.
Ak chceme, aby (nezávislá) hudobná scéna prežila, potrebujeme vytvoriť udržateľné podmienky pre všetkých — organizátorstvo, umelecstvo a kultúrne pracovníctvo.
To znamená nielen finančnú podporu pre priestory, ale aj reálne zvýšenie honorárov a platov. V konečnom dôsledku by cieľom nemala byť len ochrana ekonomického modelu, ale aj udržanie pestrého kultúrneho prostredia, ktoré dokáže prinášať kvalitné umenie, inšpiratívne zážitky, a zároveň vytvárať silné komunity.
Autor je spoluzakladateľ T3 – kultúrneho prostriedku
