V posledných dňoch je zaujímavé sledovať, ako úspechy Bernieho Sandersa v demokratických primárkach vzbudzujú úzkosť a zdesenie nielen v amerických konzervatívnych médiách, ale aj v tých slovenských a českých. Celé to začalo tweetom šéfredaktora Respektu Erika Taberyho, v ktorom tvrdil, že si nevie predstaviť väčšiu nočnú moru ako stret Trump vs. Sanders. Keď mu ľudia oponovali, najprv ich nazval agresívnymi, neskôr v rozhorčenom facebookovom statuse aj klamármi. Do komentujúcich sa následne pustil s neskrývanou aroganciou a nadradenosťou.
V tom istom období sa podobné útočné komentáre objavili aj v slovenských periodikách. V Denníku N vyšiel text Petra Morvaya Trump a Sanders majú spoločnú ochotu ustupovať diktatúram, ktorý v podstate reprodukuje názory Taberyho: Sanders je podľa neho rovnaký populista ako Trump a oslovuje len svojich radikálnych prívržencov. Z toho Morvayovi akousi ťažko uchopiteľnou logikou vychádza, že Moskve a Pekingu je vlastne jedno, kto americké voľby vyhrá. Tretí podobne ladený článok napísala pre týždenník .týždeň Marína Gálisová. Autorka v ňom sleduje rovnakú dikciu ako Tabery a Morvay (podporovať Sandersa znamená voliť antisystémovo) a navyše aj paternalisticky tvrdí, že „Bernie Sanders je sympatický starý pán, žiaľbohu, s názormi ako oneskorený Marxov klon“.
Tieto komentáre vyšli ešte pred Sandersovým veľkým úspechom v Nevade, ktorý aj najzarytejších amerických kritikov donútil priznať, že sa z neho stal favorit demokratických primárok a podľa doterajších prieskumov aj celých volieb. Uvidíme, ako budú najbližšie týždne rezonovať v slovenských a českých médiách. Podľa spomenutých textov sa dá predpokladať, že slovník týchto autorov sa bude vyostrovať a bude čoraz jasnejšie, že ich politická imaginácia utŕžila rany, na aké neboli pripravení. Do novembrových volieb je ďaleko a všetko sa ešte môže zmeniť, ale už teraz je zrejmé, prečo politikov ako je Bernie Sanders v dnešnom svete tak naliehavo potrebujeme. Už len preto, aby sme videli, kto sa ich bojí.
Tomáš Hučko
