A o tom, čo ma naučila , by sa podľa mňa nemalo mlčať. Krídlatka Japonská (Fallopia japonica) je rastlina pochádzajúca z južnej Ázie a do Európy bola dovezená v 19. storočí na okrasné účely. Jej nesmierne životaschopné a húževnaté stonky sa však rýchlo rozšírili do prostredia a vytvárajú rozsiahle porasty. Keďže v našich zemepisných šírkach je prítomná len samičia krídlatka, rozširuje sa takmer výhradne vegetatívne, a tak sa dá povedať, že kdekoľvek sa s ňou na Slovensku stretneme, ide stále o telo jednej a tej istej rastliny, toho istého jedinca, ktorý k nám prvý raz zavítal v 19. storočí. Nie je to fascinujúce?
K fascinácii a obdivu vedie aj umelecký projekt Wild Garden Utopia, ktorý v dňoch 3. až 6. augusta predstavila v Záhrade vodárenského múzea bratislavská Kunst Halle. Prezentácia umeleckého dua Kitti Gosztola a Bence György Pálinkás obsahovala krátky film, ale aj workshop výroby okrasných a úžitkových predmetov z tejto rastliny. Celkový pocit? Harmónia, prijatie, integrácia, spolupráca a radosť.
Ako to už pri súčasnom trende intersekcionálnych kultúrnych projektov býva, podujatie zakončila vedecká prednáška. RNDr. Pavol Mereďa, PhD. z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV informoval o súčasne platnej legislatíve, ktorá absolútne zakazuje akúkoľvek manipuláciu s touto rastlinou alebo jej časťami či výrobu akýchkoľvek produktov z nej na podnikateľské aj súkromné účely. Dôvodom je šírenie tejto „invazívnej“ rastliny, ktorá prirodzene nepatrí do nášho biotopu. Jediné naozaj efektívne riešenia šírenia? Vybagrovanie pôdy a následne jej vypálenie v spaľovni. Potom sa mŕtva pôda môže nanosiť na pôvodné miesto.
Ako vedľajší produkt prednášky sa objavili informácie o dôležitých liečivých účinkoch krídlatky, ako aj jej skvelých výhrevných vlastnostiach, vďaka ktorým by mohla byť jej biomasa využívaná ako efektívny obnoviteľný zdroj energie. Prečo to nerobíme? Legislatíva to neumožňuje. Hrozil by vedľajší efekt ďalšieho šírenia. A tak sa pýtam: Komu by vadilo šírenie obnoviteľného zdroja energie, ktorá by tu bola pre nás všetkých?
Kitti Gosztola & Bence György Pálinkás upriamili pozornosť na rastlinu, ku ktorej sa chováme rovnako ako k utečencom a migrantom. My sme boli prví, kto invazívne vkročil do ich krajiny. O akom pôvodnom biotope hovoríme a koho naozaj zaujíma, komu patrí toto územie? Prírodu určite nie. Krídlatku japonskú nemôžeme vykynožiť. Je staršia, životaschopnejšia a silnejšia ako my. Toto územie jej patrí. A ak naša veda a naše zákony nebudú nasledovať umelcov a realitu do 21. storočia, neprestanú strkať bytie do krabíc z 18. storočia a nezačnú chápať Slovákov ako súčasť prírody, zmeškáme dôležitý vlak.
Kitti Gosztola & Bence György Pálinkás: Wild Garden Utopia
Záhrada vodárenského múzea, Bratislava a Pink Whale, Dvořákovo nábrežie, Bratislava
03. – 06.08. 2022
Kurátorka: Lýdia Pribišová
Eva Križková
