Aké sú korene víťazstva Donalda Trumpa v amerických voľbách?
Málokto to chce počuť, ale hoci ideologické východiská Spojených štátov stoja pevne v osvietenskej tradícii, predkovia mnohých amerických voličiek a voličov prichádzali do Ameriky z periférií starého sveta, z kotlín východnej Európy, kam vplyv osvietenstva už nedosiahol. V USA si títo „kotlinoví ľudia“ svoje zvyky a rurálnu, religióznu mentalitu kdesi hlboko v sebe uchovali. Dnes sa táto dispozícia opäť predrala na povrch a ukázala, že Spojené štáty sú napol modernou krajinou a napol Balkánom. V tom je inak zásadný rozdiel medzi USA a Českou republikou, ktorá bola súčasťou Svätej ríše rímskej nemeckého národa a, narozdiel od Spojených štátov, v nej prestali Česi a Češky veriť na božiu spásu už v roku 1420, po neúspechu predikcií Jana z Jičína.
Je pritom zaujímavé, že kotlinoví ľudia s poddanskou mentalitou neovplyvnili len voľby v USA, ale aj v Holandsku a Rakúsku, či regionálne voľby v Nemecku. V nedávnych francúzskych parlamentných voľbách, kde Rassemblement national Jordana Bardellu a Marine Le Pen získal najvyšší počet hlasov (37%) a od krajne pravicovej vlády Francúzsko zachránil len volebný systém. Ani bývalé centrá osvieteneckého myslenia dnes už evidentne nie sú v bezpečí pred byzantským myslením duševných bírešov. Kde dôjde k slovakizácii nabudúce?
Ale vážne. V nasledujúcich hodinách si pravdepodobne vypočujeme sériu komplexných analýz, ktoré nám ukážu, že kľúčovým faktorom v zvolení Donalda Trumpa bol konflikt medzi mestom a vidiekom, rozdelené predmestia, inflácia a únava z vojny, statusové ohrozenie, vzbura proti namyslenej liberálnej elite, otázka Palestíny, ruské trollie farmy či všemocné „algoritmy sociálnych médií“. Je veľmi pravdepodobné, že v realite – pri viac ako 160 miliónoch voličiek a voličov – bude hrať úlohu každý z týchto faktorov. Samotný výsledok je kompozitom rôznych síl a tendencií, ktoré určujú väčšinový názor amerického elektorátu.
Ak však niečo ukazujú americké voľby s prehľadom, je to skutočnosť, ako problematické býva to, čo som inde nazval „slovenské národné vysvetlenie“ – teda tendencia vykladať ideologické pohyby na slovenskej politickej scéne exkluzívne zo slovenských politických podmienok a historických faktoidov, ktorých výsledkom býva typická sociálna dysmorfia slovenskej elity (Slovensko sa tu vynára ako najhoršia krajina pre život). V skutočnosti dnes prežívame silný moment spätného politického úderu protekcionistického nacionalizmu, ktorý prichádza po období kultúrnej aj politickej globalizácie a ekonomického neoliberalizmu. Ba čo viac, ako vidíme na MAGA hnutí alebo Orbánovom Fidesze, tam, kde môže, si táto vlna vytvára podmienky pre politickú hegemóniu, buduje vlastné elity, inštitúcie a vlastné mocenské diskurzy, ktoré efektívne zápasia s aktuálnou verziou liberalizmu, obmedzeného na moralizáciu a politiku identity. Špeciálne znepokojujúce je potom spojenie ultrapravice a veľkého biznisu v podobe postáv ako Elon Musk či Peter Thiel, ktoré ani nepredstierajú, že by o reprezentatívnu demokraciu mali akýkoľvek záujem.
Ak by dnes v medzinárodnej politike išlo len o kotlinových ľudí s byzantskou mentalitou a problémy karpatských demokracií, ktoré nedobehli svoje západné predobrazy, boli by sme na tom vlastne celkom dobre. Lenže nejde. Slovensko sa ani tak nevzďaľuje od západného sveta (čo tak často počujeme), ako v ňom vidíme odraz znepokojujúcich globálnych trendov, temperovaný lokálnymi motívmi, ktoré prinášajú jednu z najväčších politických výziev ostatných desaťročí. Prezidentské voľby v USA sú toho len ďalším dôkazom.
Autor je sociológ
