Krv je život, dozvedá sa upír na Slovensku

Filmový upír Nosferatu zažíva v roku 2025 veľké vzkriesenie. Okrem toho, že s ním Robert Eggers nakrútil úspešný film (zarobil 180 miliónov dolárov pri 50 miliónovom rozpočte), výtvarník Andrej Kolenčík ho pozval na výlet na súčasné Slovensko. Napísal a nakreslil o ňom zábavný nový komiks Nosferatu sa vracia. V súvislosti s americkým filmom je načasovanie jeho vydania podozrivo zladené, hoci oba príbehy sú žánrovo veľmi rozdielne.
Koncept Kolenčíkovho scenára pripomína satirickú knihu Timura Vermesa A je tu zas, kde sa po takmer storočnom spánku prebúdza Hitler a rozčarovane spoznáva svet budúcnosti. Vôbec mu totiž nerozumie. Nosferatu sa podobne rozhodne po dlhom čase vybrať do končín, kde ho kedysi oslavovali. V Rumunsku čelí chudobe, musí prepustiť svojho verného služobníka a očakáva, že si v zahraničí zarobí. Ako sám vraví, je migrantom – ale ekonomickým. Ak ste totiž nevedeli, a Kolenčík na to odkazuje, upírsky horor má u nás dlhú tradíciu – napríklad pôvodný film Nosferatu, symfónia hrôzy z roku 1922 nakrúcali aj na Oravskom hrade a za socializmu u nás vznikli legendárne filmy Upír z Feratu alebo Krvavá pani. Nosferatu je však na súčasnom Slovensku stratený a odvrhnutý.
Kolenčíkov komiks exceluje v rôznych popkultúrnych odkazoch, ale aj narážkach na spoločenské dianie. Pripomenie napríklad národné menu, slovník ministerky kultúry aj virálny prejav ministerky zdravotníctva citujúcej Drakulu („Krv je život“). Slovensko je v Kolenčíkovom podaní zábavne zaostalé – niekedy až na hranici korektnosti, dokonca až tak, že pripomenie scény o našej krajine z filmov Hostel a Eurotrip. Paroduje sa kultúra sociálnych sietí, súčasná domáca filmová tvorba, krčmy, ale aj inteligencia polície, narastajúci extrémizmus a konšpiračné myslenie. Humor je hravý, rovnako ako kresba – nie príliš detailná, skôr pripomínajúca jednoduché karikatúry, a možno trochu aj animátora Viktora Kubala (autora Krvavej pani).
Mnohé lokality sú pritom skutočné a celkom presne zobrazené – vygoogliť si napríklad viete oravský penzión Severka, kde sa Nosferatov štáb v príbehu ubytuje. Okrem toho, že Kolenčík a spoluautor ilustrácií Adrián Hnát dobre kreslia situačný humor, presvedčia aj niekoľkými akčnými scénami, ktoré premyslene a dynamicky rozložili medzi panelmi. Komiksu sa dá vytknúť jedine jeho dĺžka – končí totiž príliš rýchlo a námet by uniesol aj košatejší príbeh. Napríklad vzťahu upíra a Miny venujú autori celkom široký priestor, no nesmeruje k nejakému zaujímavému rozuzleniu. Rovnako aj akčné finále vrcholí náhle, princípom deus ex machina – teda tým, že hrdinu pred nebezpečenstvom zachráni nečakaná náhoda, nevyplývajúca z predchádzajúceho deja.
Zároveň to však možno znamená, že príbeh bude pokračovať – že vtipných postrehov o Slovensku má Nosferatu viac. A vlastne by to čitateľstvo mohlo potešiť, lebo upírov výlet bol nesmierne humorný a príjemný.
Kolenčík, Andrej: Nosferatu sa vracia. Monokel, 2025, 112 strán.
Autor je spisovateľ a publicista