Keď sa dvaja kamoši rozhodnú založiť si časopis… 

Veronika Krejčová15. júla 2021234

Infrarealizmus, nazývaný aj ako „etika vo verši“, je umelecký smer s dobre definovanou poetikou, estetikou, no i etikou. Jeho hlavná filozofia je uchopená v živote samotnom – „Nechajte všetko tak, a žite!“ 

Roberto Bolaño, Mario Santiago Papasquiaro a ďalších osemnásť členov a členiek založilo v roku 1975 umelecké hnutie infrarealizmus. V Mexico City v ňom vítali mladých poetov a poetky. Netrvalo dlho a k hnutiu sa začali hlásiť aj mnohí iní umelci a umelkyne.

Už v sedemdesiatych rokoch sa infrarealisti mohli oprieť o tri manifesty, dve antológie a tiež časopis Correspondencia infra. I napriek tomu bolo dlhú dobu toto hnutie ignorované a odmietané oficiálnou mexickou literárnou a kultúrnou scénou a jeho relevancia bola často spochybňovaná, podceňovaná či zosmiešňovaná. Prirodzene, keďže jedným z fundamentálnych cieľov infrarealizmu bolo kritizovať establišment, ktorého patronizácii podliehali všetky kultúrne sektory krajiny. Navyše, rovnako ako i mnohé iné umelecké hnutia, infrarealizmus bol úzko previazaný s ľavicovým politickým presvedčením.

68’s kids: Tlatelolco – Berkeley – Vietnam – Pražská jar

Politickým hnutím bol infrarealizmus najmä v dobe založenia. Jeho tvorba je vystavaná na frustrácii z roku 1968 a revolučnej atmosfére, ktorú za sebou zanechal nielen v Mexiku. V nadväznosti na olympijské hry, ktoré Mexiko v tom roku hostilo, došlo k veľkým protestom a Národná armáda [Read More]

Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *