Flexibilné spôsoby maďarského myslenia Jazykový zákon bol 25 rokov na Slovensku využívaný ako nástroj represie a demonštrácie moci. Jeho regule na papieri síce slúžia na upevnenie a zachovanie slovenskej identity, kultúry a jazyka, ale z pohľadu maďarskej menšiny je ťažké nevnímať ich ako formu obťažovania. Reakcia maďarskej vlády bola vo vzťahu k novelám jazykového zákona vždy skôr odsudzujúca – s výnimkou tej naposledy avizovanej. Jazykový zákon vstúpil prvýkrát do platnosti krátko po novembri 1989 v čase rodiacej sa demokracie. Takmer okamžite po páde režimu sa v niektorých politických hnutiach objavila idea suverenity, vymedzujúca sa tak voči Čechom, ako aj voči Maďarom. Vtedy prijatý zákon stanovil, že maďarský jazyk sa môže používať len v úradnom styku a v obciach, kde aspoň 20 percent obyvateľov hovorí po maďarsky. Následne, po vzniku samostatného Slovenska, bol prijatý nový zákon o štátnom jazyku, pričom najmä v Mečiarovej ére sa situácia nielen v otázke jazykov menšín výrazne vyostrila. Pozitívna zmena nastala v roku 1999, keď sa stalo právo menšín používať rodný jazyk podmienkou vstupu do Európskej únie. Tento stav trval približne desať rokov, až kým koalícia v zložení Fico – Mečiar – Slota opäť nezačala mať pocit, že slovenský jazyk je v ohrození. V roku 2009 bola na základe návrhu vtedajšieho smeráckeho ministra [Read More]
Predchádzajúci
Cesta pochodne: Postaviť sa za kultúru v Humennom, v Prešove, v Spišskej Novej Vsi
Ďalší