Prejsť na hlavný obsah

Hľadať

Vaše vyhľadávanie momentálne nezahŕňa produkty.

Pre vyhľadávanie v e-shope prejdite sem.

Írske dilemy ohľadom Palestíny

Foto: The White House from Washington, DC, Public domain, via Wikimedia Commons

Írsko už dlhodobo prejavuje solidaritu s Palestínou. Vlastná historická skúsenosť ho scitlivela na útrapy spojené s kolonizáciou, okupáciou a rozdelením. Derry by mohlo evokovať Gazu a Londýn zasa Tel Aviv. No akú reálnu podporu si môže dovoliť ostrov, ktorý sa v rámci Európskej únie premenil na americkú hospodársku enklávu?

Tradícia pretrváva. Od 50. rokov 20. storočia sa každý marec Biely dom odieva do írskej zelene. Od čias Clintonovej administratívy sa vo Washingtone ustálil zvyk prijímať pri príležitosti sviatku svätého Patrika írskych premiérov.1 Keď v roku 2024 Joe Biden, so zelenou kravatou a trojlístkom na saku, prijal Lea Varadkara, témou ich rozhovoru bola aj vojna na Blízkom východe. „Írsky ľud je hlboko znepokojený katastrofou, ktorá sa pred našimi očami v Gaze odohráva,“ vyhlási vtedajší premiér počas ich spoločnej tlačovej konferencie. „Keď cestujem po svete, politickí lídri sa ma často pýtajú, prečo Íri cítia takú silnú empatiu voči palestínskemu ľudu. Odpoveď je jednoduchá. Vidíme v ich očiach svoj vlastný príbeh. Príbeh vysídlenia, vyvlastnenia, národnej identity, ktorej otázky sú popierané, nútenej emigrácie, diskriminácie – a dnes… hladomoru.“ Tým naráža na tzv. veľký hladomor, traumatickú epizódu dejín ostrova, ktorá v polovici 19. storočia spôsobila smrť 1,5 milióna ľudí v dôsledku zhnitia úrody zemiakov a spustila masovú migráciu Írov do Ameriky.

Takýto prejav môže z úst pravicového európskeho lídra pôsobiť prekvapivo. Od začiatku vojny sa totiž väčšina štátov starého kontinentu postavila na proizraelské pozície. Už v prvých dňoch vojenskej ofenzívy na Gazu v októbri 2023 to bol práve Dublin, kto ako prvý upozornil na jej neprimeranosť. Keď Ursula von der Leyenová, ako predsedníčka Európskej komisie, navštívila Izrael a bezvýhradne podporila jeho právo na sebaobranu, írsky prezident Michael D. Higgins sa od jej postojov dištancoval a premiér Varadkar pritvrdil rétoriku. Hovoril o konaní, ktoré pripomína skôr pomstu a obvinil Európsku úniu z dvojitého metra.2

Zatiaľ čo počet palestínskych obetí neustále rástol, 22. mája 2024 Írsko uznalo Palestínsky štát – spolu s Nórskom a Španielskom (viac v článku Madrid sa búri proti masakrom v Gaze). Následne sa 6. januára 2025 pridalo k žalobe, ktorú Južná Afrika podala na Medzinárodný súdny dvor proti genocíde Izraela.3 Írsko taktiež odmietlo prerušiť financovanie Úradu OSN pre pomoc a prácu pre palestínskych utečencov na Blízkom východe, ktorého činnosť bola 28. októbra 2024 na základe schváleného zákona zakázaná. Vo februári 2025 Dublin dokonca poskytol tejto agentúre dodatočný príspevok vo výške 20 miliónov eur – v čase, keď dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom nadobudla účinnosť.4

S kolonializmom má Írsko dlhú skúsenosť. Britská nadvláda výrazne poznačila jeho dejiny. Už v 12. storočí ovládli časť ostrova Anglonormani a v ďalších storočiach Írsko zdieľalo s Palestínou skúsenosť okupácie – a odporu. Po stáročia sa ostrov stával terčom imperiálnych stratégií, ktoré Palestínčania dobre poznajú: osídľovacia kolonizácia, vojenská okupácia, rozdelenie územia, potláčanie povstaní… Počas veľkého hladomoru Londýn vedome nechal obyvateľstvo ostrova umierať od hladu. Historická analytička Benay Blendová pritom upozorňuje na paralelu medzi masovým využívaním administratívnej väzby zo strany Izraela voči Palestínčanom a situáciou írskych politických väzňov, najmä počas hladovky v roku 1981, pri ktorej zomrel republikán Robert „Bobby“ Sands a deväť ďalších aktivistov Írskej republikánskej armády.5

Medzinárodná kampaň BDS (Bojkot, deinvestície, sankcie), ktorá vznikla v roku 2005 ako prejav solidarity s Palestínou, už dlhodobo mobilizuje široké vrstvy írskej spoločnosti. Zbraň slabých, ako sa často označuje, nesie pritom meno Charlesa Cunninghama Boycotta – kapitána britskej kráľovskej armády, ktorý sa stal správcom majetku veľkého pozemkového vlastníka v grófstve Mayo na západe Írska. V roku 1880, keď sa po neúrode roľníci ocitli v krajnej núdzi, správca neváhal vysťahovať tých, ktorí na nájom jednoducho nemali. Pod vedením Charlesa Stewarta Parnella, politika bojujúceho za nezávislosť, sa farmári postavili na odpor: nikto už nebude pre kapitána Boycotta pracovať a žiadny obchodník mu už nič nepredá. Boycott musel Írsko napokon opustiť – jeho meno však zostalo trvalou súčasťou politického slovníka.6

Neodmysliteľné nadnárodné paralely

V roku 1887 bol Arthur James Balfour poverený agendou írskej otázky vo vláde Spojeného kráľovstva. Dejiny si ho však pamätajú predovšetkým ako autora prvej oficiálnej deklarácie z roku 1917, ktorá podporila vytvorenie národného domova pre židovský ľud v Palestíne. No jeho pôsobenie na „Zelenej Éirinn“7 mu vyslúžilo prezývku „krvavý Balfour“. Voči Írom bol neúprosný – dôsledne odmietal akúkoľvek formu autonómie a často siahal po represívnych opatreniach proti vzburám. Tento paralelizmus možno ďalej rozvíjať: v roku 1920 britský vojenský guvernér Jeruzalema, sir Ronald Storrs, opísal Izrael ako „malý židovský Ulster“ – narážajúc na provinciu lojálnu korune, ktorú britské impérium vnímalo ako baštu proti írskemu nacionalizmu.8

Podľa prieskumov si dnes traja zo štyroch Írov myslia, že Palestínčania sú vystavení izraelskému apartheidu; dvaja z troch by si želali, aby Európska únia sankcionovala masakre v Gaze rovnako ako ruskú inváziu na Ukrajinu.9 Verejná citlivosť tlačí vlády k reakcii – a to najmä počas volebných období. Napriek tomu Dublin už niekoľko desaťročí udržiava normalizované vzťahy s Tel Avivom. Írska republika sa po vstupe do Európskych spoločenstiev v roku 1973 a neskôr do Európskej únie naplno integrovala do globalizovaného hospodárstva. V tomto zmysle predstavuje štvrtý najväčší exportný trh pre izraelské podniky, pričom zároveň je siedmym najväčším dovozcom tovaru do Izraela.10

Od konca studenej vojny sa Írsko snaží zladiť oficiálnu neutralitu so svojím osobitým vzťahom s Washingtonom. V rokoch 2002 – 2003 tak na jednej strane odmietlo západnú intervenciu v Iraku bez mandátu OSN, no zároveň povolilo americkému letectvu prelety cez svoj vzdušný priestor ako aj využívanie letiska Shannon v rámci tej istej operácie.11 V poslednom období Írsko takisto neuzatvorilo vzdušný priestor ani pred letmi prevážajúcimi americký vojenský materiál do Izraela a zároveň minulo niekoľko miliónov eur na kontrakty s izraelskou zbrojárskou spoločnosťou Elbit.12

Občas sa írski politici zľaknú vlastných iniciatív. Návrh zákona z roku 2018, ktorý mal zakázať dovoz produktov z nelegálnych izraelských osád, bol zablokovaný – pre obavy z porušenia obchodného práva Európskej únie. K oslabeniu iniciatívy prispeli aj americké lobistické skupiny a Americká obchodná komora. Podľa magazínu Foreign Policy desať nadnárodných spoločností – všetky z technologického a farmaceutického sektora so sídlom v USA – dnes platí takmer 60 % dane z príjmov právnických osôb v Írsku, a americké firmy priamo či nepriamo zamestnávajú vyše 375-tisíc ľudí, čo predstavuje približne 15 % pracovnej sily krajiny.13 Niet divu, že politická vôľa ochladla. No s narastajúcimi masakrami a anexiami v Palestíne a pod tlakom ľavice ako aj občianskej mobilizácie sa návrh opäť dostal do centra pozornosti – len aby znova uviazol v technickej debate, ktorú ministri využili na získanie času a odklad rozhodnutia.14

Keď sa Izrael 15. decembra 2024 rozhodol zatvoriť svoju ambasádu v Dubline, a nasledujúci deň jeho minister zahraničných vecí obvinil vtedajšieho premiéra Simona Harrisa z antisemitizmu, írsky minister zahraničných vecí Micheál Martin – dnes už predseda vlády – sa vyhol otvorenej konfrontácii. Ešte v ten istý deň na sieti X oznámil, že írske diplomatické zastúpenie v Tel Avive zostáva zachované.15 Už koncom roka 2023 Martin ignoroval výzvy ľavicových strán na vyhostenie izraelského veľvyslanca, prijal ho na výročnej konferencii svojej strany a absolvoval oficiálnu cestu do Tel Avivu. Ako premiér nedávno oznámil, že Írsko prijíma definíciu antisemitizmu podľa Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu – definíciu, ktorá často stotožňuje kritiku Izraela s antisemitizmom.16

Hlavná opozičná sila, Sinn Féin, čelí v roku 2024 kritike aj zľava – napríklad za účasť na oslavách sviatku svätého Patrika v Bielom dome, a to napriek prebiehajúcim masakrom v Gaze. Strana je zároveň kritizovaná za svoje blízke vzťahy s Palestínskou samosprávou, najmä po tom, čo jej zástupkyňa v Írsku vystúpila vo februári 2024 na republikánskej demonštrácii v Belfaste.

V Severnom Írsku, ktoré je stále pod britskou správou, je antiimperializmus oveľa konkrétnejšou realitou. Mesto Derry – alebo Londonderry, ako ho nazývajú stúpenci monarchie – druhé najväčšie mesto Severného Írska — zostáva rozdelené. Na východnom brehu rieky Foyle sa nachádza protestantská, výrazne unionistická štvrť Waterside. Na západe leží Bogside, katolícka štvrť, ktorá sa otvorene hlási k republikánskym farbám. Práve tu od začiatku vojny v Gaze vznikli nové organizácie, ako napríklad Sport4Palestine, za ktorou stoja najmä ultras miestneho futbalového klubu Derry FC a mladí republikánski aktivisti. Spoločne už viac než rok organizujú symbolické akcie a benefičné koncerty na podporu palestínskych a írskych politických väzňov.

Každý rok 30. januára si katolíci v Severnom Írsku pripomínajú Krvavú nedeľu – deň, keď britská armáda v roku 1972 krvavo potlačila protest v Derry. Tento pamätný deň, kľúčový pre miestny aktivizmus, sa tento rok niesol aj v znamení solidarity s Palestínou. Na transparentoch stálo: „Odpor nie je terorizmus“. Na záver pochodu vystúpili Eamonn McCann, jeden z preživších Krvavej nedele, a Farrah Kouteinneh, palestínska spisovateľka žijúca v Derry. Obaja vo svojich prejavoch zdôraznili potrebu radikálnejšej solidarity. Palestínske nástenné maľby dnes zdobia štvrť Bogside. Na jednom rohu križovatky visí plagát, na ktorom si podávajú ramená palestínsky fedajín (bojovník) a maskovaný Ír. Vitajte vo Free Derry!

Gary Donnelly, zvolený člen mestského zastupiteľstva v Derry, vyrastal a pracuje v robotníckej štvrti Creggan. Vedie tam komunitné centrum, pri vstupe do ktorého stojí zbierka pre Gazu hneď vedľa pokladničky pre republikánskych politických väzňov. Od 7. októbra 2023 smeruje väčšina jeho politických aktivít k podpore Palestíny, výzvam na diplomatické sankcie a trvalé prímerie. V apríli 2024 bol zatknutý počas bojkotu v miestnom supermarkete. Ako republikán zdôrazňuje široký verejný charakter solidarity s Palestínčanmi. Počas svojich vystúpení na školách ho podľa vlastných slov vždy zaujme jednota medzi mladými: „Na otázku ‘Myslíte si, že Izrael by mal byť ostrejšie odsúdený?’, odpovie 100 % študentov áno. A to bez ohľadu na to, či sú to katolíci, protestanti alebo pochádzajú z akéhokoľvek iného spoločenského prostredia.

Na mobilizáciu nečakal Donnelly a jeho spolubojovníci až do 7. októbra. Patrí totiž aj k tzv. deviatke z Raytheonu. Počas izraelskej invázie do Libanonu v lete 2006 sa skupina aktivistov vlámala do závodu americkej firmy Raytheon (dnes RTX) v Derry – tretieho najväčšieho výrobcu zbraní na svete, ktorý v roku 2023 dosiahol tržby 69 miliárd dolárov. Aktivisti poškodili počítače a servery v areáli.17 Donnelly často pripomína, že tohto giganta zbrojárskeho priemyslu do Derry priviedli krátko po udelení Nobelovej ceny za mier David Trimble a John Hume – vyjednávači Veľkopiatkovej dohody. Po desiatich rokoch intenzívnej kampane, ktorú viedla miestna protivojnová koalícia, podnik v roku 2010 mesto opustil.18

„Írsko bolo laboratóriom imperiálnych proti-povstaleckých techník, ktoré sa dnes používajú v Palestíne – najmä v oblasti spravodajstva a rozklad hnutí,“ zdôrazňuje Gary Donnelly. „Situácia Sinn Féin a Fatahu je porovnateľná – obidve hnutia boli zneužité na rozklad národného tábora. No odporcovia si zároveň navzájom odovzdávali svoje skúsenosti a formy boja: hladovky, bojkoty, priame akcie…“ A na opačnej strane mesta? V lojalistickej štvrti veje izraelská vlajka bok po boku s „Union Jackom“ – štátnou vlajkou Spojeného kráľovstva.

Autorka je novinárka

Preložil Michael Augustín (Ústav politických vied SAV, v. v. i.)

  1. Stephen Collins, « A short history of taoisigh visiting the White House on St Patrick’s day », The Irish Times, Dublin, 11. marec 2017. ↩︎
  2. Grinne N. Aodha, « Varadkar : Israel’s actions “more approaching revenge than self-defence” », The Independent, Londýn, 3. november 2023, a « Varadkar raises concerns about EU “double standards” on Israel and Palestine », Enfield Independent, Londýn, 19. november 2023. ↩︎
  3. Pozri Anne-Cécile Robert, « Comment l’Afrique du Sud défend une cause universelle », Le Monde diplomatique, február 2024. Pozri tiež « L’Irlande dépose une déclaration d’intervention en l’affaire en vertu de l’article 63 du Statut », tlačové vyhlásenie Medzinárodného súdneho dvora, La Haye, 7. január 2025. ↩︎
  4. David Young, « Taoiseach brands Israeli ban on UNRWA as “disastrous and shameful” », London Evening Standard, 28. október 2024. Pozri tiež « Ireland pledges €20 million to support UNRWA humanitarian work in Gaza », Irish Aid, február 2025. ↩︎
  5. Pozri Ibrahim Warde, « Quand le libre-échange affamait l’Irlande », Le Monde diplomatique, jún 1996. Pozri tiež Benay Blend, « From Bobby Sands to Palestinian detainees : On the value and meaning of hunger strikes », The Palestine Chronicle, 6. október 2022. ↩︎
  6. Pozri Olivier Esteves, « Le spectre du boycott », Le Monde diplomatique, august 2008. Pozri tiež « BDS : l’Irlande vote une loi interdisant les produits des colonies israéliennes », Chronique de Palestine, 1. február 2019. ↩︎
  7. „Zelená Éirinn“, čiže „zelené Írsko“ – ide o poetický či romantizujúci výraz pre Írsko, ktorý zdôrazňuje jeho zelenú krajinu. ↩︎
  8. Rory Miller, « Why the Irish support Palestine », Foreign Policy, Washington, DC, 23. jún 2010. ↩︎
  9. « New poll shows an overwhelming majority of Irish people believe Palestinians live under an Israeli apartheid system », Amnesty International, 18. január 2024. ↩︎
  10. Alan Caulfield, « Ireland’s exports of restricted “dual-use” goods to Israel soar to €70m despite sanctions push », Irish Independent, Dublin, 19. marec 2024. ↩︎
  11. Garvan Walshe, « Ireland’s defense ambitions are behind the times », Foreign Policy, 26. november 2024. Pozri tiež Paul Brennan, « L’Irlande et la guerre d’Irak », Outre-Terre, n° 5, Paríž, 1. november 2003. ↩︎
  12. « Airline under department of transport probe resumes carriage of munitions through Irish territory », 20. január 2025, www.ontheditch.com ; Conor Gallagher, « Ireland spends €8.5m on Israeli surveillance drones and military equipment », The Irish Times, 22. február 2024. ↩︎
  13. Eoin Drea, « Ireland is trapped in its American dream », Foreign Policy, 27. apríl 2023. ↩︎
  14. Mared Gwyn Jones, « What is Ireland’s occupied territories bill and why could it be re-examined ? », Euronews, 18. október 2024 ; Stephen McDermott, « Government told that occupied territories bill could affect immigration status of Irish in US », The Journal, 17. máj 2019 ; lettre du directeur des affaires publiques de la chambre de commerce américaine en Irlande (PDF), 24. máj 2019, dostupné na stránke data.oireachtas.ie ; Gráinne Ní Aodha, « Tánaiste : Ireland will ban goods, not services, from illegal Israeli settlements », breakingnews.ie, 11. február 2025. ↩︎
  15. Lisa O’Carroll, « Ireland will not be silenced by Israel over criticism of Gaza war, taoiseach says », The Guardian, Londýn, 16. december 2024. ↩︎
  16. Andrew Naughtie, « Why Ireland’s leaders are willing to be tougher on Israel than most », Euronews, 10. november  2023 ; pozri tiež Sarah Burns, « Martin’s Israel visit was “propaganda tour”, Murphy says as Tánaiste criticises “disinformation” », a Colm Keena, « Measures to counter anti-semitism included in programme for government », The Irish Times, 22. november 2023 a 17. január 2025. ↩︎
  17. « Defence firm protesters arrested », BBC, 9. august 2006 ; pozri tiež « Top 100 for 2024 », Defensenews.com ; o Derry pozri článok Hadrien Holstein, « En maraude avec les nationalistes à Derry », Le Monde diplomatique, júl 2021. ↩︎
  18. George Jackson, « Raytheon to close its plant in Derry », The Irish Times, 14. január 2010. ↩︎