Ako nás chcú médiá presvedčiť, že Pekingu dochádza dych
Západná tlač nás pravidelne informuje o tom, že Číne hrozí ekonomický bankrot. Aj keď sú predpovede médií (moderných veštiarní) systematicky vyvracané, nemožno povedať, že by Čína nemala problémy. Ríša za veľkým múrom možno nekrachuje, čakajú ju však veľké výzvy.
Séria pesimistických, ba dokonca alarmujúcich analýz a komentárov z roku 2023 vyvoláva dojem, že sa čínsky ekonomický stroj zasekol. Podľa Joea Bidena, prezidenta USA, čínska ekonomika pripomína „časovanú bombu”1Michael D. Shear, « Biden describes China as a time bomb over economic problems », The New York Times, 11. august 2023.. Týždenník The Economist bol v hodnotení o niečo miernejší – na svoju titulku z 13. mája umiestnil nadpis „Peak China?” („Dosiahla Čína vrchol?”). Ten istý výraz (tentokrát bez otáznika) použili v roku 2022 politológovia Hal Brands a Michael Beckley na obálke knihy, o ktorej sa vo Washingtone veľka diskutovalo2Hal Brands a Michael Beckley, Danger Zone : The Coming Conflict with China, W. Norton, New York, 2022.. Podľa amerických autorov sa stala Čínska ľudová republika (ČĽR) „slabnúcou, ale vzdorujúcou mocnosťou”, ktorá bude v dôsledku nenaplnených ambícií bojovať o svoju pozíciu ešte dravšie.
Čierne scenáre sú o to prekvapujúcejšie, že medzi januárom a septembrom 2023 dosiahla čínska ekonomika 4% nárast HDP (viac ako 5% na ročnej báze). Pesimistické predpovede o Číne sú skôr obľúbeným mýtom západného mediálneho diskurzu. Na prelome milénia to bola konjunktúra, v rokoch 2009 – 2010 svetová ekonomická kríza a pokles medzinárodného obchodu a v rokoch 2015 – 2016 zas vysoký dlh a únik kapitálu. V roku 2012 uverejnil denník Le Monde článok s názvom Čína: štátny kapitalizmus praská (Chine : le capitalisme d’État se fissure)3Le Monde Économie, 30. apríl 2012.. Verejnému sektoru sa pritom nikdy nedarilo tak dobre: aktíva držané nefinančnými štátnymi spoločnosťami mali na konci roka 2021 hodnotu 308 300 miliárd juanov (približne 40 000 miliárd eur), čo predstavuje trojnásobok čínskeho HDP4« Rapport général du Conseil des affaires de l’État sur la gestion des actifs publics en 2021 » (v čínštine), webová stránka parlamentu ČĽR, 16. november 2022. a viac ako pätnásťnásobok HDP Francúzska. Objem čínskej ekonomiky sa podľa Svetovej banky v rokoch 2010 – 2022 viac ako zdvojnásobil.5štatistický portál Svetovej banky: https://data.worldbank.org
Diagnózy o kríze a stagnácii nemusia byť teda vierohodné, nakoľko ich význam spočíva najmä v utvrdzovaní západných elít (ktoré ich píšu a čítajú) v ich vytúžených predstavách. Západ by si želal, aby sa zopakoval japonský scenár z 90. rokov. Veľa pozorovateľov si v 80. rokoch myslelo, že finančná a priemyselná sila Japonska prevalcuje USA. V Amerike bola v tom čase veľmi úspešná kniha s veľavravným názvom: Japan as Number One6Erza Vogel, Japan as Number One : Lessons for America. Harvard University Press, Cambridge (Massachusetts), 1979.. Potom však došlo k prasknutiu realitnej bubliny a dlhodobej deflácii. Predpovede sa teda nenaplnili.
Západ a jeho priaznivcov to zrejme nepoteší, ale historická paralela s Japonskom je nesprávna. Čína má jedenásťkrát viac obyvateľov ako Japonsko, navyše ani zďaleka nenaplnila svoj rozvojový potenciál ako Japonsko v spomínanej dekáde. Odlišnosti sú aj geopolitické: Čínu vedie komunistický režim bez záväzkov voči spojencom, Japonsko je spoľahlivým partnerom Západu. Čína síce čelí krátkodobým aj dlhodobým výzvam, treba ich však posudzovať v konkrétnom kontexte.
„Sekanie pažítky”
Ak je niečo pre čínsku ekonomiku špecifické, tak je to silné prepojenie trhu a štátu. Toto spojenie narúša bežnú predstavu o tom, že trhový rast a silný štát nejdú dohromady. S väčšinou tovarov a služieb sa obchoduje na voľnom trhu, vrátane ľudskej práce (dodajme, že pracovnoprávna ochrana zamestnancov je tam nižšia ako v Európe) a verejných služieb (napríklad zdravotníctvo). Daň z príjmu je nízka, redistribúcia bohatstva obmedzená a rozdiely v príjmoch výrazné. Na základe toho by sme mohli tvrdiť, že Čína je na míle vzdialená od predstavy sociálneho či blahobytného štátu.
Na druhej strane, štátna moc je vo verejnej sfére prítomná neporovnateľne viac ako v západných kapitalistických krajinách. Vhodnou paralelou by bol etatizmus z éry trente glorieuses (tridsaťročné obdobie ekonomickej prosperity a silného štátu vo Francúzsku v rokoch 1945 – 1975 – pozn. red.). Pozemky v mestách a na vidieku sú pod správou miestnych úradov, ktoré poskytujú povolenia na poľnohospodárske alebo stavebné účely. V roku 2021 štát kontroloval viac ako 323 000 materských a dcérskych spoločností vo všetkých sektoroch ekonomiky, najmä však v oblasti zásobovania a ťažby (infraštruktúra, energetika, ťažký priemysel) a financií7Národný štatistický úrad Číny: http://data.stats.gov.cn. Ani súkromné spoločnosti neuniknú všadeprítomnému štátu. Napokon, profitujú z neho vo forme kontraktov, dotácií alebo úverov. Štát ich však môže aj postihovať, ako ilustruje príklad zaobchádzania s Jackom Maom a spoločnosťou Alibaba, ktorú spoluzakladal.8pozri Jordan Pouille, « Alibaba, épopée chinoise », Le Monde diplomatique, marec 2021.
Ak chceme pochopiť situáciu Číny, ako aj rozdiel medzi dočasnými tlakmi, ktoré vyvolávajú zdanie ekonomickej krízy, a dlhodobými problémami v oblasti demografie, zamestnanosti a inovácií, musíme brať do úvahy špecifiká jej ekonomickej štruktúry.
Spomalenie ekonomiky z roku 2022 a zo začiatku roka 2023 mala na svedomí pandémia a kríza na trhu s nehnuteľnosťami. Lockdowny, ktoré pretrvávali v Číne až do decembra 2022, spomalili ekonomickú aktivitu, rovnako ako export tovaru. Ten bol ešte v čase, keď boli spotrebitelia západných krajín sami v karanténe, rekordne vysoký. Pokles na trhu s nehnuteľnosťami bol ešte vážnejší, pretože realitný sektor patrí k dôležitým ťahúňom čínskej ekonomiky už dve desaťročia: v rokoch 2010 predstavoval až 30 % HDP, čo zahŕňalo primárny (ťažba cementu, ocele), ako aj sekundárny a terciálny sektor (výstavba, predaj, údržba, správa)9Kenneth S. Rogoff a Yuanchen Yang, « Peak China housing » Working Paper, n°27697, National Bureau of Economic Research, Cambridge (Massachusetts), 2020.. Pre porovnanie, v Európe to bolo okolo 15 – 20 %. Miestne úrady, developeri, verejné banky a jednotlivci sa dlhodobo spoliehali na toto odvetvie aj za cenu vysokého zadĺženia, ktoré nedokázali vždy utiahnuť. V auguste 2020 prebrala iniciatívu centrálna vláda a stopla prístup k úverom pre najviac zadĺžené spoločnosti, akou bola napríklad Evergrande, ktorá nevedela ďalej splácať časť svojho dlhu10Thomas Hale, « Beijing turns the screws on China’s property sector », Financial Times, London, 26. január 2021.. V dôsledku znižovania transakcií a investícií na realitnom trhu došlo v posledných rokoch k výraznému spomaleniu ekonomického rastu. Je otázne, kam bude vláda ochotná zájsť, aby zamedzila zadlžovaniu v realitnom sektore a jeho dôsledkom na ekonomiku.
ČĽR trápia okrem vyššie uvedených problémov aj výzvy väčšieho – štrukturálneho – charakteru. Práve od tých závisí, nakoľko bude Čína schopná dobehnúť západné či vyspelejšie ázijské krajiny. Priemerný ekonomický rast klesol z 10 % (90. roky) na 7 až 8 % na prelome milénia a nakoniec na súčasných približne 5 %. Stále by sme ale mohli hovoriť o pozitívnej, pre mnohých dokonca závideniahodnej situácii (záleží od perspektívy). V každom prípade však stojí za pozornosť dôvod tohto dlhodobého poklesu.
Čínsku ekonomiku ťahali v 80. a 90. dve hybné sily: industrializácia a zvyšovanie produktivity práce. Prechod na trhovú ekonomiku vyžadoval aj nové (často bolestivé) pracovné normy. Na začiatku milénia už naplno prebiehala migrácia obyvateľstva do miest, stúpala životná úroveň a bolo stále náročnejšie zvyšovať produktivitu práce.
V dôsledku toho bol preto ekonomický rast postavený na bezprecedentnej expanzii fyzického kapitálu (budovy, zariadenia, stroje). Prejavilo sa to v náraste investícií na 40 % od roku 2023 (v západných ekonomikách sa investície pohybovali od 15 do 25 %), a to na úkor spotreby domácností. Tento veľký objem investícií bol do veľkej miery financovaný z dlhu – nie vždy rozumne, čo ilustrujú excesy na realitnom trhu.
Ďalším faktorom je demografia. Dnes už jasne vidíme, ako nízka pôrodnosť zapríčinila pokles ekonomicky aktívnych obyvateľov a podľa štatistík z roku 2022 aj pokles celkovej populácie, a to aj napriek zrušeniu politiky jedného dieťaťa (v roku 2022 bola pôrodnosť na úrovni 1,1 dieťaťa na ženu). Teoreticky by sme mohli predpokladať, že nepriaznivý demografický vývoj urýchli sťahovanie mladých do miest, pretože v mestskom priemyselnom a terciálnom sektore porastie dopyt po pracovnej sile.
Pozorujeme však pravý opak: pokles ekonomických migrantov vidieckeho pôvodu (tzv. mingongov) a nárast nezamestnanosti ľudí z miest vo veku 16 – 24 rokov z 10 % (začiatok roka 2019) na 21 % (jún 2023). Také boli aspoň posledné známe štatistiky, nakoľko ich vláda prestala zverejňovať. Na čínskych sociálnych sieťach možno pozorovať, že mladé generácie sú stále viac demoralizované. Niektoré slovné spojenia, ktoré reagujú na súčasný ekonomický stres, sa stali virálne. Výraz neijuan (involúcia či zakrpatenie) napríklad odkazuje k sociálne zhubným efektom nemilosrdnej konkurencie – vojny všetkých proti všetkým. Ge jiucai (sekanie pažítky – rastliny, ktorá po ostrihaní opäť vyrastie) je zas metaforou na lacnú pracovnú silu a podradnú (krátkodobú) prácu.
Čína má čoraz väčšie problémy uspokojiť dopyt po práci. V priemyselnom sektore to sčasti súvisí s automatizáciou výroby a prechodom od slabo platenej a pracovne náročnejšej výroby (hračky, textil, elektronika) k menej náročným a zároveň výnosnejším produktom (batérie, polovodiče…). Cenou za technologický pokrok je stagnácia, dokonca pokles pracovných miest v priemysle. Príslušníci mladšej generácie sú (bez ohľadu na úroveň vzdelania) navyše čoraz menej ochotní dobrovoľne prijať prácu v továrni a nalinajkovaný denný režim (ubytovne, jedálne, nadčasy), ktorý takáto práca vyžaduje.
Terciálny sektor je rozdelený medzi kvalifikované posty bielych golierov s nedostatočným množstvom pracovných ponúk na to, aby uspokojil všetkých absolventov vyššieho vzdelania (11,6 milióna nových držiteľov diplomov v roku 2023) a podradnejšie pozície určené pre vykorisťovaný proletariát v sektore služieb. Typickou postavou je doručovateľ s nekonečnou pracovnou dobou, ktorý sedí celý čas na skútri, alebo zadychčane behá po schodoch.
„A predsa rastie”
Sú ekonomické výzvy Číny také veľké, ako sa píše v západných médiách? Finančný krach, ktorý toľkokrát prorokovali, je o to nepravdepodobnejší, že väčšina veriteľov, ako aj veľká časť dlžníkov, sú verejní aktéri (celoštátni, provinciálni či mestskí), a tých vedia úrady v prípade potreby podržať11« Une finance aux ordres. Comment le pouvoir chinois met le secteur financier au service de ses ambitions », Institut Rousseau, Paris, 5. december 2020.. Rovnako nepresvedčivou je aj v súčasnosti veľmi obľúbená téza vo Washingtone, že ČĽR je upadajúcou mocnosťou. Napriek zhoršenému demografickému vývoju a nepriaznivým trendom v geopolitike (technologické sankcie USA, vzostup protekcionizmu) jej ekonomika naďalej expanduje – síce pomalšie ako predtým, ale určite rýchlejšie, ako tvrdia západné médiá. V prípade, že sa ukončí prebiehajúca „náprava” realitného sektora, vznikne priestor pre atraktívnejší progres, poháňaný technologickým dobiehaním a inováciami namiesto buldozérov a bagrov. Výdavky na výskum a vývoj aktuálne predstavujú 2,6 % čínskeho HDP (viac ako vo Francúzsku) oproti 0,9 % z roku 2000.
„A predsa rastie”, mohli by sme odpovedať tým, ktorí spochybňujú silu ekonomiky vytvárajúcej pridanú hodnotu v priemysle na úrovni Európskej únie a USA dohromady12štatistický portál Svetovej banky: https://data.worldbank.org. Či už ide o novú zelenú ekonomiku (obnoviteľné energie, batérie) alebo o výrobné aktivity (kapitálový tovar, elektronika), čínska výrobná kapacita neklesá, práve naopak. Len pre ilustráciu: obchodný deficit Európy oproti Číne bol v roku 2022 vo výške 394 miliárd eur.
Prekážky rozvoja Číny musíme hľadať inde. Problémom je najmä neschopnosť transformujúcej sa ekonomickej štruktúry vytvárať kvalitné pracovné pozície, ktoré by uspokojili očakávania mladej generácie. Medzi jej príslušníkmi je väčšie množstvo vysokoškolských absolventov a kvalifikovaných uchádzačov ako v prípade generácie ich rodičov a starých rodičov. Napriek tomu ich trápi nezamestnanosť, prekarizácia a nenaplnené očakávania. Buďme však úprimní – problém s uplatnením vzdelaných ľudí a so životnou úrovňou sa netýka iba Číny.
Autor je sociológ
Preložil Peter Žiak
