Je takmer osem hodín ráno a vlak sa pohýna z parížskej stanice Gare du Nord. O dve hodiny sa z neho v Londýne vyvalí asi 500 pasažierov a pasažierok, prevažne však bielych mužov v strednom veku v obleku. Rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu sa za oknami mihá Saint-Denis, banlieue, okrajová štvrť Paríža. Zbežné googlenie ukáže len čarovné fotky gotickej baziliky z 12. storočia, Saint-Denis je však známa aj najvyššou mierou násilia v Európe. Francúzsky štatistický úrad odhaduje, že tu žije 30,5% imigrantov a imigrantiek. Priemerný plat 1 300 eur a nezamestnanosť na úrovni 13% z mestečka robia jedno z najchudobnejších vo Francúzsku, v núdzi tam žije dvakrát viac ľudí ako je celoštátny priemer. Wikipédia len sucho konštatuje, že kým stredná a vyššia trieda žijú na západe Paríža, imigrantské komunity sa zoskupujú na severovýchode mesta, kde žijú v biede. V určitom bode vlak prejde aj cez bývalý tábor v Calais, ale to už väčšina cestujúcich odpisuje na emaily.
Na tejto trase začína svoje šesťmesačné putovanie po Európe aj britský televízny moderátor Johny Pitts. Ako čierny Európan (Afropean) zo Sheffieldu sa snaží nájsť kúsky čiernej kultúry na (ne)tradične bielom kontinente. Prechádza cez Brusel, Amsterdam, Berlín, Štokholm, Moskvu, Francúzsku riviéru a Lisabon, prvou zastávkou je však Paríž. Eiffelovka, prechádzky popri Seine, (v čase písania knihy ešte nezhorená) katedrála Notre-Dame a croissanty – Paríž je typicky európskym mestom. Možno práve preto je také privilégium žiť v jednom z jeho dvadsiatich arrondissements. Chudobné komunity (čítaj: minority) boli časom vytlačené do kedysi vizionársky projektovaných obydlí v banlieues a teraz sa tlačia vo vlakoch RER spájajúcich Paríž so zvyškom kraja. Tam trávi väčšinu svojho času aj Johny Pitts – mimo mesta, v Clichy-sous-Bois, štvrti spadajúcej pod Saint-Denis. Vďaka konverzáciám s lokálnymi aktivistami a aktivistkami zisťuje, že integrácia po francúzsky je asimilácia.
V Afropean píše Johny Pitts o neviditeľnosti čiernych komunít v metropolách únie. Nastavuje však zrkadlo najmä nám, majoritnej populácii. Problémy s vytláčaním minoritných skupín na okraj (geograficky aj hodnotovo) totiž nemajú len vo Francúzsku, máme ich všade, aj na Slovensku. A prehliadaním ich potrieb robíme z Európy ten „starý kontinent“.
Somelierske info: K tejto knižke sa najviac hodí francúzske červené víno z najnižšej poličky, no v lete sa nebránime ani ríbezláku. Neodporúčame ju kombinovať s rumom – cukrová trstina s každou stranou naberá čoraz horkejšiu pachuť.
Johny Pitts: Afropean. Penguin, 2019.
Michaela M. Hanzelová
