Na predposlednom zasadnutí Rady Fondu na podporu umenia (FPU) jej člen Peter Grutka vyhlásil: „Ja nechcem nikomu ublížiť, všetkých umelcov si vážim rovnako.“ Na nasledujúcom rokovaní to už celkom neplatilo. Rada neschválila napríklad nomináciu ilustrátorky Daniely Olejníkovej za členku odborných komisií, členstvo nepredĺžila ani poetke Márii Ridzoňovej Ferenčuhovej. Podobne postupovala aj pri väčšine ďalších odborníčok a odborníkov, ktorým v novembri končí dvojročný mandát. O ich vyradenie sa pričinili predovšetkým tí členovia rady, ktorých do nej v posledných mesiacoch nominovalo ministerstvo kultúry. A teda aj pán Grutka. Ak nehlasoval proti návrhom, minimálne sa v hlasovaní zdržal. Hrozí znefunkčnenie fondu?
Zdá sa, že áno. Niekoľkokrát to počas vyše päťhodinového zasadnutia zdôraznili aj riaditeľ FPU Róbert Špoták a predseda rady Dušan Buran. „Odhlasovať si môžete čokoľvek, len vám hovorím dôsledky,“ upozornil Špoták. Skutočnosť, že radu vystríhal, ako môže svojimi rozhodnutiami ohroziť fungovanie odborných komisií, požadoval dať aj do zápisu.
Vysvetlenia, prečo sa niektorí členovia rady v hlasovaniach zdržali, mali najskôr školácku povahu – opäť sa opakovali argumenty z minulých zasadnutí o tom, že nemali prístup ku všetkým životopisom, dostatok času na ich preštudovanie a podobne. Člen Matúš Oľha sa vyhováral na nefungujúci elektronický systém, v ktorom mu vraj životopisy nezobrazovalo. Zamestnankyňa FPU sa ho opýtala, prečo chybu nenahlásil vopred, vyriešili by ju. Marta Součková, ktorá patrí medzi pôvodných členov rady, si neodpustila poznámku, že veď údaje o ľuďoch si mohol dohľadať aj na internete, keď mu životopisy chýbali. Okrem toho, Rada FPU je zámerne koncipovaná tak, aby si informácie o odbornosti kandidátov či členov odborných komisií vedeli členovia rady vzájomne sprostredkovať. Ich autorita by mala byť zárukou, že odporúčajú skutočne kvalitného človeka. Názor profesoriek Součkovej či Iriny Čiernikovej však vo viacerých prípadoch rešpektovaný nebol. Nominantov ministerstva kultúry nepresvedčil o kvalite Olejníkovej ani výpočet množstva jej medzinárodných ocenení.
Vráťme sa k papieru!
Po takmer dvoch hodinách, keď sa už hlasovania značne predlžovali, začali na povrch postupne vychádzať skutočné dôvody nepredlžovania mandátov. Oľha ako jeden z prvých povedal, že by bolo dobré, keby sa zloženie odborných komisií obmieňalo. To znelo ako logický argument, avšak potom pokračoval: „Vieme, aké napätie ich rozhodnutia vyvolávali.“ Tu už aj prítomná verejnosť spozornela. O chvíľu na to si slovo zobral Ondrej Zimka. Chcel na vec nahliadnuť z perspektívy výtvarnej oblasti: „Keď sa pozrieme, aké projekty boli podporené…“. „Aké konkrétne máte na mysli?“ skočil mu do reči Dušan Buran. „Myslím tak všeobecne,“ nedokázal presvedčivo zareagovať Zimka. „Fond je jednofarebný,“ pokračoval, a keď bol opäť vyzvaný, aby uviedol presné príklady, namiesto odpovede začal spochybňovať celý registračný systém. Podobne ako na jednom z minulých zasadnutí vyjadril nedôveru online hlasovaniu – tentokrát vyhlásil, že počul, ako sa niektorí ľudia nevedeli prihlásiť do elektronického systému. Narážal najmä na problémy pri registrácii nominantov a nominantiek do odborných komisií, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú výhradne elektronicky. Neuspokojil sa ani s odpoveďou Evy Turanskej, manažérky oddelenia kancelárie riaditeľa, ktorá mu objasnila, ako prechádzala s jednotlivými záujemcami registráciu krok za krokom. V niektorých prípadoch to však údajne zlyhalo na tom, že si dotyčné osoby nevedeli založiť email, aby sa do systému vôbec mohli registrovať. „Prečo sa nemôžu prihlásiť tak, že pošlú papier?“ uzavrel svoju námietku Zimka. Vlastne, skoro uzavrel. Vytiahol ešte príbeh, ako si ľudia za socializmu mysleli, že počítače im budú pomáhať. „Mal som vtedy síce iba trinásť rokov, ale pamätám si to.“ Dnes sa podľa neho ukazuje, že sa mýlili a počítače robia všetko komplikovanejším. Elektronický systém označil za jeden z dôvodov, prečo komisiám nedôveruje.
Peter Grutka a Matúš Oľha boli prekvapení, prečo do odborných komisií neprichádza viac nominácií. Čakali, že sa ľudia budú hlásiť v desiatkach. Špoták s Buranom, ako aj niektorí členovia a niektoré členky rady sa im snažili vysvetliť, že kultúrna obec na Slovensku naozaj nie je taká početná, najmä v niektorých oblastiach ide o natoľko malú komunitu ľudí, že väčšina z nich sú súčasne potenciálni žiadatelia. Riaditeľ FPU vysvetlil, že robia kampane, apelujú na organizácie, ktoré môžu zasielať nominácie, aby tak robili, napriek tomu sa počty nominácií nezvyšujú. Ak teda profesor Oľha napomohol k vyradeniu mnohých odborníkov a odborníčok z komisií preto, lebo si želá výmenu ľudí, nie je ich zatiaľ kým nahradiť.
Po stredajšom hlasovaní je tak napríklad zablokovaná celá jedna komisia, nakoľko v nej neostal dostatočný počet členov, a hrozí, že sa tak neotvorí jeden z programov. V iných komisiách sú počty ľudí také nízke, že ak len zopár členov alebo členiek nebude môcť posudzovať projekty pre konflikt záujmov alebo nedostatok času, práca fondu bude znemožnená. „Kľudne môžete brzdiť tento proces, ale potom to začne všetko kolabovať,“ prízvukoval predseda rady na margo opakovaného zdržiavania sa v hlasovaní.
Kto je zdrojom napätia?
Pán Grutka viackrát zopakoval, že jeho cieľom nie je znefunkčniť fond, ale práve naopak – urobiť ho transparentnejším a systém rozhodovaní jednoduchším. Možno aj preto si na každom zasadnutí pýta od fondu množstvo dát, štatistík a údajov. Chce vedieť, na základe čoho sa vypočítavajú sumy alokované na jednotlivé podprogramy, v koľkých komisiách ktorý člen sedel, koľko projektov podporil, koľko odmietol, o koľko viac alebo menej žiadostí prišlo v jednotlivých výzvach. Na požadovaní uvedených informácií nie je nič napadnuteľné, navyše fond všetkými týmito údajmi aj disponuje. Avšak pán Grutka si zásadne pýta údaje priamo počas zasadnutí. Riaditeľ fondu aj predseda rady ho pritom neraz vyzývali, aby si informácie tohto typu žiadal vopred. Inak sa zasadnutia zbytočne predlžujú alebo sa body rokovania musia preložiť na inokedy.
Po takmer troch hodinách bola atmosféra už viac ako napätá. Väčšina nových členov rady svojím nehlasovaním naďalej vyraďovala členov a členky komisií, starí členovia požadovali zdôvodnenia, ktoré nedostávali. Grutka namietal, že nie je malý chlapec, aby ho tu niekto spovedal. To veru nie je – vytiahol fascikel papierov a povedal, že si každého člena komisie, o ktorom sa tu dneska hlasuje, preveril. Ešte predtým sa stihol posťažovať, ako ho zastrašujú. Údajne mu prepichli pneumatiku, uvoľnili koleso na aute, pokúsili sa mu vykradnúť byt. „Môže za to to, že tu sedím? Aspoň tu na fonde by sme sa mohli správať ako ľudia,“ naliehal. Neskôr pri ďalších vypätých situáciách zdôrazňoval, že on chce len zmier, netúži po napätí. „Prepáčte pán Grutka, ale dva roky nebolo v rade napätie. Vy ste zdrojom napätia,“ kontrovala mu profesorka Součková.
Naši ľudia
Fond na podporu umenia je kolos, ktorý má svoje chyby, a ako sa viackrát počas zasadnutia vyjadrili Špoták či Buran, sú otvorení akýmkoľvek konštruktívnym návrhom na jeho zlepšenie. Zatiaľ však konanie nových členov rady naznačuje, že ich úlohou nie je fungovanie fondu zlepšovať, ale ho spomaľovať či dokonca úplne blokovať. A to možno dovtedy, kým sa členmi a členkami odborných komisií nestanú im blízki ľudia, respektíve takí, ktorí budú „kompatibilní“ so záujmami súčasného vedenia ministerstva kultúry.
Profesor Oľha sa možno preriekol, keď povedal, že „naši ľudia vraj kvôli formálnym záležitostiam neprešli“. Narážal tým na to, že sa na aktuálnom zasadnutí nehlasovalo o niektorých nominantoch do odborných komisií. Turanská pritom objasnila, že sa o nich hlasovať bude, avšak nabudúce. Teraz ich nebolo možné zaradiť do zoznamu, lebo žiadosti prišli len deň pred zasadnutím rady a boli v nich nájdené nedostatky, o ktorých odstránenie boli predkladatelia návrhov požiadaní. Je to štandardný postup.
Oľha, ktorý sa stal členom rady len v októbri, mal počas zasadnutia viacero zvláštnych vyjadrení. „Ja som neúspešný žiadateľ. A som si pozeral, čo ste podporovali a hnevá ma to,“ poznamenal v momente, keď bola nálada skutočne vybičovaná. V niektorých členoch rady to prirodzene vzbudilo podozrenie, že bude rozhodovať výsostne subjektívne a pomstychtivo. Patrične to aj dali najavo. Oľha okamžite zareagoval slovami, že to bol len pokus o odľahčenie napätej situácie. „Priznávam, že neúspešný,“ dodal. Napriek tomu v miestnosti ostala pachuť podozrenia, že konanie pán Oľhu bude v budúcnosti motivované osobnými emóciami. Na konci zasadnutia navyše opäť pripomenul, ako veľmi sa zasadzuje za to, aby sa zloženie komisií obmieňalo.
Záver dlhého popoludnia sa niesol v znamení ospravedlňovania – pán Grutka sa ospravedlňoval, že vyvolával napätie, Dušan Buran žiadal o prepáčenie, ak niekedy reagoval príkro. Kto sa však ospravedlní členom a členkám odborných komisií, ktorých odbornosť bola arogantným spôsobom spochybnená, a žiadateľom a žiadateľkám, ktorých projekty možno už čoskoro nebude mať kto posudzovať?
Autorke nebolo predĺžené členstvo v niektorých odborných komisiách
