Editoriál

Ako je na tom hudobný sektor? Ako v dobe streamingu a monumentálnych turné fungujú menšie hudobné priestory a organizovanie koncertov, ako sú na tom hudobníci a hudobníčky a ako vydavateľstvá?

V posledných rokoch sa na nás valia protichodné informácie o rekordných ziskoch aj krachujúcich podnikoch či festivaloch. Ako približujem vo svojom texte, s výnimkou najväčších hráčov na tom aktuálne nie je dobre prakticky nikto naprieč štruktúrou živej distribúcie hudby – od hudobníctva, agentstva, promotérstva až po priestory samotné. Napriek úspechu najväčších mien a spoločností ostáva značná časť hudobnej scény pod tlakom ekonomických podmienok, a často je závislá na osobnej obete a nadšení jednotlivcov.

„Prvotný impulz začať vlastné vydavateľstvo pramenil z vnútornej túžby zvýrazniť hudbu, o ktorej veľa ľudí dovtedy nevedelo,” píše Adam Badí Donoval v texte o svojej vydavateľskej činnosti. Podobnú motiváciu pritom môžeme pozorovať aj u ľudí organizujúcich koncerty: Andrej Kabal napríklad píše, že chcel „pomáhať hudobníkom v tom, aby sa ich hudba dostala v živej podobe aj k ľuďom v stredoeurópskom regióne“.

Práve prístupnosť netradičnej hudby na koncertoch v našich končinách je niečo, čo inú hudbu častokrát dostáva k miestnym poslucháčom a poslucháčkam. Inak to nebolo ani u Richarda Michalika, ktorý sa prvýkrát stretol s odvážnou hudbou práve v Bytči. „Ako násťročný poslucháč som nemal veľa možností cestovať za hudbou. Skutočnosť, že zaujímavá hudba dokáže prísť za publikom, je do veľkej miery zázrak,” píše. Títo ľudia pritom často pracujú nielen bez nároku na odmenu za vykonanú prácu, ale nezriedka tieto aktivity financujú z vlastných zdrojov.

Práve silná motivácia organizátorstva a hudobníctva je to, čo aktuálne umožňuje fungovať nezávislej hudobnej scéne na Slovensku. Odmenu im pritom poskytujú v prvom rade silné komunity a výnimočné koncertné či hudobné zážitky a solidárne siete, ktoré v rámci scén fungujú. Má však hudobná scéna fungovať na osobnej obete a neplatenej práci?

V tomto čísle Kapitálu nájdete texty približujúce problémy, s ktorými zápasí hudobná scéna na Slovensku aj v zahraničí. Problémy sú podobné, výzva, ktorá nás čaká na Slovensku, je predsa len špecifická: kým diskurz v zahraničí rieši možné cesty von a spôsoby podpory, na Slovensku nás s najväčšou pravdepodobnosťou čaká očakávaný pád Fondu na podporu umenia. Práve podpora z fondu pritom v posledných rokoch umožňovala organizovať výnimočné podujatia, profesionalizovať organizácie a vytvárať prostredie, v ktorom sa pomaly, ale isto rozvíja aj snaha o férové ohodnotenie. Spolu s koncom funkčného Fondu na podporu umenia nás tak čaká zhoršenie už aj tak nelichotivej situácie.
Rovnako ako celá kultúra, aj hudba aktuálne čelí útoku vedenému ministerstvom kultúry. Po tom, čo Martina Šimkovičová s Lukášom Machalom opustia svoje dočasné pozície, budeme môcť riešiť, ako udržať hudobnú scénu pestrú a zároveň zabezpečiť finančne udržateľné a férové prostredie pre zamestnanectvo aj umelectvo. Zatiaľ môžeme uvažovať nad tým, ako na to.

Daniel Vadas