Najslávnejšia a asi najsprofanovanejšia Marxova veta „Filozofi svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to, zmeniť ho.“ stojí aj pri našich úvahách nad poslaním žánru sociálnej reportáže. Je jej úlohou meniť sociálne štruktúry k lepšiemu, alebo sa iba snažiť o objektívny opis skutočnosti? Je vôbec možný? Mal by reportér stáť na strane slabších, alebo sa tým diskredituje?
Zaujímali nás odpovede, a tak sme sa pýtali tých najpovolanejších, reportérok a reportérov. „Skutečnost, že stojím na straně slabších, samozřejmě neznamená, že budu v textu záměrně něco zamlčovat,“ hovorí v jednom z textov čísla česká reportérka Saša Uhlová, a pokračuje: „kromě toho jsem přesvědčená, že i nestranní a objektivní popisovači reality, kteří se nesnaží změnit svět, mají svou agendu. Tou je často udržování statu quo. Jakkoliv se to může zdát přitažené za vlasy, tak reportáže, které jsou slepé k systémovým problémům a popisují svět skrze dojemné příběhy, kde jsou hlavně různí hodní a zlí lidé, ale jejich jednání je jakoby oddělené od organizace společnosti, k udržování statu quo přispívají.“
Nad možnosťou zmeny sa zamýšľa aj slovenská novinárka Zuzana Kepplová: „Občas je záväzok splnený už vtedy, keď príbeh vyjde von. Vtedy začne pôsobiť zvláštnou silou, ktorá donúti starostu spratať rumovisko bývalej osady spod okien obyvateľov. Výsledný text je kus verejného priestoru, kus pozornosti odtrhnutý politikom a celebritám. Požiadavka na zmenu dokonca nemusí byť zapísaná v samotnom článku, vyplynie dodatočne.“ Snažiť sa o zmenu je niekedy takmer nemožné, ako sa dočítate v rozhovore s Eugenom Gindlom, v ktorom výborný slovenský reportér popisuje ťažkosti písania reportáže v normalizačnom Československu.
Pozreli sme sa tiež na niekoľko zaujímavých postáv dejín reportáže, akými boli napríklad komunistický reportér Géza Včelička, kultová postava slovenskej reportáže Gavril Gryzlov či autori a autorky slávnej školy poľskej reportáže.
Na stránkach Kapitálu však nenájdete len úvahy a rozhovory o sociálnej reportáži, ale aj niekoľko jej príkladov: Eliška Plíhalová pre nás pripravila reportáž o ilegálnej práci v Mladej Boleslavi a Sára Činčurová sledovala osudy ukrajinských žien, ktoré utiekli pred vojnou na Slovensko.
V spolupráci s Bratislavským knižným festivalom BRaK sme pre vás prichystali aj špeciálnu literárnu prílohu, kde nájdete ukážky z prác najlepších súčasných reportérok, ako Margo Rejmer či Šiori Itó, i reportáže legendárnych novinárov a novinárok, ako Gavril Gryzlov, Erika Mann či Martha Gellhorn.
„Načúvaj tichým hlasom a pochybuj o tých hlučných,“ hovorí v knihe Čierna skrinka japonská novinárka Šiori Itó. Veríme, že aktuálnym číslom Kapitálu o sociálnej reportáži prispejeme k zvýšeniu citlivosti nášho sluchu na tieto tiché hlasy.
Tomáš Hučko
