Pôvodne ste mali držať v rukách číslo s témou Nový folklór, ktorú sme v redakcii dlho pripravovali a tešili sa na ňu, ale tak ako celému svetu, aj nám do plánov zasiahla pandémia koronavírusu. Mali sme pocit, že nevenovať v tejto chvíli svoj čas, energiu a premýšľanie súčasnej kríze by bolo nepoctivé. Nový folklór sme presunuli na neskôr a pripravili sme pre vás špeciálne 40-stranové vydanie venované následkom pandémie na naše životy, na verejné politiky i medziľudské vzťahy.

 

Musím sa priznať, že spočiatku som bol k tomuto nápadu skeptický: nie sme už všetci presýtení správami o koronavíruse? Nepotrebujeme, naopak, oddych, rozptýlenie? A čo nové sa ešte dá povedať k téme, ktorou teraz žije celý svet? Moje obavy sa však rozplynuli, hneď ako ku mne začali prichádzať prvé texty tohto čísla. Ukázalo sa, že táto situácia má hromadu neprebádaných aspektov a iniciuje a rozvíja veľa nových spôsobov nazerania na súčasný svet. Ladislav Zářecký sa napríklad pýta, či sa vďaka dnešným vlnám solidarity vracia do verejného diskurzu ľavicový slovník, Michaela Pašteková premýšľa, ako karanténa vplýva na naše vnímanie tanca, a Dominika Moravčíková nazerá touto karanténnou perspektívou na naše vnímanie zvukov a hudby. Sára Činčurová skúma, ako pandémia zasahuje životy migrujúcich, Petra Hlaváčková popisuje vplyv núdzovej situácie na každodenný život žien v domácnosti a Vojtech Ondráček analyzuje vplyv protipandemických opatrení na svet globálneho športu. Dozviete sa aj to, ako sa s krízovou situáciou vyrovnávajú v Poľsku (Lukasz Grzesiczak) či Maďarsku (Ferenc Czinki), prečo sa dnes politické elity spoliehajú na dátové analýzy (Dominik Želinský) alebo ako táto nečakaná zmena zasiahla vzdelávanie, vedu či starostlivosť o seniorov a seniorky. Nápadov a textov bolo nakoniec toľko, že tie, ktoré sa nedostali do tlačenej podoby našich novín, budeme sprístupňovať zadarmo v priebehu mája na našom webe.

 

Číslo sme nakoniec nazvali Imunita, i keď sa, prirodzene, zaoberá mnohými rôznorodými problémami týchto náročných dní. Spája ich však jedno: hoci niektorí a niektoré z nás majú voči tomuto vírusu dobrú fyzickú imunitu, ukázalo sa, že všetkým nám chýba imunita spoločenská – schopnosť rezistencie voči neoliberálnej podobe dnešného sveta, v tejto krízovej situácii naplno obnaženej. Sme stále jej súčasťou, možno viac než kedykoľvek predtým. Ako píše v otváracej eseji Ivana Rumanová, „minimálne kým nebude vynájdená vakcína proti COVID-19, budeme si musieť zvyknúť, že naše telá budú naliehavejšie ako inokedy opisované, kritizované, vzývané ako niečo, na čom stojí a padá trh aj štátne politiky.“ Ak sa chceme z tohto cyklu vymaniť a nevrátiť sa po skončení pandémie „do normálu“, treba na tom pracovať už teraz, keď sa tvorí nová podoba sveta a vzťahov. Potom už bude neskoro.

 

Tomáš Hučko

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *