Pred sto rokmi prišiel na Zem cudzinec menom Sun Ra. Svet sa rútil do chaosu. Jeho poslaním bolo hovoriť a úlohou ľudí počúvať. Jeho rodiskom bol Saturn a jazykom hudba. Bol jedným z vrcholov pyramídy, ktorá dala vzniknúť afrofuturizmu.
Všetkým mutantom a kyborgom
Počas dvoch dní nás v októbri minulého roku do sonickej architektúry svojho vesmíru pustili duo Shabazz Palaces (Ishmael Butler a Tendai „Baba“ Maraire) a Moor Mother (Camae Ayewa). Spolu s nimi prišiel aj pojem afrofuturizmus a spôsobil zmätok v zväčša bielej postkresťanskej a postkomunistickej spoločnosti. Tento článok, rozhovor medzi Shabazz Palaces, Moor Mother a mnou, je snahou toto zmätenie ešte viac zahustiť. Je o afrofuturizme, o kolektívnej traume otroctva ako základe moderny, o spôsobe videnia nášho globálneho sveta optikou čiernej kultúry, o sci-fi kapitáli, o budúcnosti, prítomnosti a minulosti, a úlohe umenia. Nie je pre tých, ktorí odmietajú pripustiť, že sci-fi by mohlo byť niečím viac než len triviálnym blúznením príliš bujných fantázií. Je určený budúcim mutantom a kyborgom. Je pre tých, tie a to, čo príde po nás. Ak sa vám pri ňom na chvíľu podarí zabudnúť na svoju minulosť, potom v letmom záblesku uzriete budúcnosť.
Afrofuturizmus sa dostal do povedomia verejnosti začiatkom 90. rokov. Opisuje sa ako kultúrna estetika, filozofia vedy a histórie, ktorá spája prvky sci-fi, historickej fikcie a fantasy s nezápadnými kozmológiami, aby tak kriticky rozoberal nielen súčasné problémy ľudí čiernej farby pleti, ale aj preskúmal, vypočul a preskúšal historické udalosti minulosti. A v podstate je feministický. Takýto popis je však len chabým pokusom uchopiť identitu filozofie, ktorá je zrejmá aj nejasná zároveň a ktorej hranice sú nepriepustné aj pórovité. Afrofuturizmus nepodlieha pravidlám západnej klasifikácie, neriadi sa logikou jej kozmológie a len z nepochopenia ho niektorí môžu považovať za obyčajný eskapizmus.
Narodení na hviezde
Imperialistický rasizmus vylúčil čierne subjekty z osvietenského projektu a vytvoril tak túžbu po odlišnej historickej prítomnosti. Táto túžba po stáročia definuje čiernu intelektuálnu kultúru. V snahe narušiť koloniálny archív a priniesť čierny subjekt do histórie, ktorá mu bola odopretá, bolo nevyhnutné zhromaždiť countermemories (protispomienky), ktoré situovali kolektívnu traumu otroctva ako zakladajúci moment moderny. Spisovateľka Toni Morrison tvrdila, že subjekty africkej diaspóry, ktoré zažili zajatie, krádež, násilné vysídlenie, komodifikáciu a otroctvo, boli prvými postavami moderny. Čo neskôr filozofi ako Nietzsche pomenovali ako moderné – existenciálne bezdomovectvo, premiestnenie a odcudzenie –, to definovalo ich skutočnosť už dávno predtým. Rasizmus uvrhol čierne subjekty do sveta, v ktorom v minulosti boli len otrokmi, v prítomnosti sú pasívnymi občanmi a v budúcnosti neexistujú. Do konca 20. storočia tak vládla medzi intelektuálmi africkej diaspóry akási únava z budúcnosti. Keď už bolo zjavné, že sa plánované utópie afrického socializmu na domovskom kontinente neuskutočnia, táto únava a nedôvera v budúcnosť len zosilneli. Začiatok 21. storočia so sebou však priniesol niečo, čo kritik Mark Fisher nazval SF (sci-fi) kapitálom. Podľa Marka Fishera je SF kapitál synergiou medzi kapitálom a na budúcnosť orientovanými médiami. Teórie kybernetického futurizmu a New Economy (Novej ekonómie) chápu informácie ako to, čo priamo generuje ekonomickú hodnotu. Informácia je teda komodita, s ktorou možno obchodovať, a informácia o budúcnosti sa stáva tou najžiadanejšou. Neustále sa rozmáhajúce ekonomické štatistiky, predpovede počasia, zdravotné správy, digitópie, ktoré predpokladajú, že úmrtnosť, chudoba a nevyspelosť krajín nielen tretieho sveta sa ani o päťdesiat rokov nezlepšia, tak odsudzujú obyvateľov týchto území na neustálu reprodukciu prítomnosti a väznia ich budúcnosť v minulosti. Tento priemysel budúcnosti tak v snahe získať kontrolu nad zajtrajškom núti svoj systém nepoznanému. Úlohou archívu protispomienok bolo narúšať, meniť a preskupovať to, čo bolo mŕtve, čo patrilo do minulosti. V 21. storočí sa však hostiteľom koloniálneho archívu stali scenáre možných budúcností. Preto sa základnou požiadavkou v snahe o jeho narušenie stalo práve skúmanie budúcnosti. Afrofuturizmus rozširuje pôsobenie countermemories (protispomienok) smerom z minulosti k budúcnosti a vytvára counter-futures (protibudúcnosti). Nevníma sci-fi ako niečo utopické, ale tak, ako to formuloval William Gibson – ako prostriedok, ktorým možno preprogramovať prítomnosť.
Ishamel: Myslím si, že sci-fi sú filmy, knihy, maľby, ktoré vyobrazujú ľudí vo fiktívnych situáciách a zaoberajú sa vedou, technológiou, budúcnosťou, predstavovanou budúcnosťou a predstavovanou minulosťou. Ak sa pozrieme na literatúru faktu alebo historické záznamy udalostí, uvedomíme si, že boli spísané ako uhol pohľadu jedného človeka. Tento pohľad je neodmysliteľne klamný a je fikciou, pretože pamäť tohto človeka, aj keď sa bude venovať výskumu a zhromaždí fakty, nie je schopná a nemôže historické skutočnosti zaznamenať dôveryhodne. Fikcia ti veľakrát umožní povedať o skutočnosti viac než literatúra faktu. Sci-fi ma často naučilo viac než akýkoľvek iný druh literatúry. Svojím spôsobom verím viac sci-fi než výpovediam ľudí v nebeletristickej literatúre.
Tendai: To, čo my v našej kultúre nazývame sci-fi, iní ľudia nazvali voodoo, alebo to v Biblii vykreslili ako niečo zlé. My sa takto pozeráme na svet. Vidíme ho ako schopný vyliečiť sa prostredníctvom istých síl, bylín, druhov a miest, na ktorých sa máš modliť v určitých obdobiach roka, keď môžeš pozorovať istý typ zatmenia. Je to odlišný druh predstaviteľného sveta, ktorý ľudia nepoznajú. Potom začnú rozprávať o morských pannách a jednorožcoch a prichádzajú so všetkým možným. V našej kultúre sa na to nepozeráme ako na niečo, čo je falošné, ale ako na niečo skutočné, o čom sa veľa nerozpráva. Je to predstavivosť. Ožívajúca predstavivosť.
Afrofuturizmus je predstava možných budúcností alebo alternatívnych realít, ktorá sa rozširuje do minulosti, prítomnosti aj budúcnosti.
Moor Mother: Pre mňa je predstava budúcnosti spojená s vecami, ktoré si želám sama pre seba. Ako napríklad môcť robiť to, čo chcem. Otvoriť dvere iným ľuďom. Zrúcať všetky neviditeľné steny a vrátiť zdroje tým, ktorí nie sú online, ktorí nepatria do žiadnych akademických kruhov, ktorí sotva vôbec niekedy v živote opustili svoju štvrť. Vracať tieto zdroje s vedomím, že na svete je komunita ľudí, ktorí sú v podstate neviditeľní, a takých je veľmi veľa. Práve preto sa k nim snažím dostať. Usporadúvam workshop Anthropology of Consciousness (Antropológia vedomia), na ktorom beriem ľudí na rôzne miesta, aby mohli skutočne cítiť, čo v tom priestore je, a preniesť to do svojho písania. Workshop mojej partnerky Rasheedah Phillips sa volá DIY Time Travel. Rasheedah začala AfroFuturist Affair vo Filadelfii. Cestovať v čase môžeš prostredníctvom hudby, zrkadiel, zvukov. Prostredníctvom všetkých tých vecí, čo nestoja peniaze. Je to o tvorení hudby, výtvarného umenia, poézie a v rámci afrofuturizmu je to niečo praktické. Nemusíš byť nejako špeciálne vzdelaný človek, aby si si vytvoril alebo napísal budúcnosť pre seba.
Súčasné scenáre určujú budúcnosť afrického kontinentu ako navždy dystopickú. Kodwo Eshun píše, že ak je úlohou týchto scenárov zaistiť bezpečnú budúcnosť trhu, potom prvou úlohou afrofuturizmu je uvedomiť si, že Afrika existuje stále viac a viac ako objekt futuristickej projekcie. Vo svete predstavovaného, prediktívneho, manipulovateľného, vo svete virtuálnych realít a predpovedí, podľa ktorých budú nasledujúce roky pre väčšinu neprivilegovanej časti spoločnosti neutíchajúcim socioekonomickým zúfalstvom, tak môžu umelci nájsť priestor pre intervenciu, pre preskupenie týchto predátorských budúcností. Afrofuturizmus, ako tvrdí Eshun, je sondou do požiadaviek umelcov na budúcnosť v časoch, keď je pre nich akákoľvek budúcnosť takmer nepredstaviteľná.
Sci-fi je realita
Pred 66 miliónmi rokov žil na svete kmeň nazývaný Shabazz. Bol jediným z trinástich kmeňov, ktorý prežil, keď jeden gaunerský vedec vyhodil Zem do povetria a Mesiac sa oddelil. Kmeň sa presunul do bohatého údolia Nílu v Egypte a súčasného sídla svätého mesta, Mekky. Jednu časť tohto kmeňa viedol vedec menom Shabazz do neobývaných častí centrálnej Afriky. Chcel, aby sa členovia tejto technologicky vyspelej spoločnosti stali odolnejšími. Zaviedol ich do africkej džungle, kde ich jemné čierne vlasy zoschli a skučeraveli, kde ich mäkké a jemné rysy stvrdli. Po Zemi stále kráčajú ich predkovia. Ich koža je čierna ako noc, ale vlasy sú rovné a jemné. Malcolm X bol jedným z mnohých potomkov tohto kmeňa.
Ishmael: Názov Shabazz Palaces pochádza z The God Tribe of Shabazz (kmeňa Shabazz), ale aj od Malcolma X. Ten názov by mal evokovať veci z našej kultúry, ktorú reprezentujeme. Odvahu, objavovanie, údiv, niečo nomádske, umelecké, ale tiež niečo neamerické, niečo africké, zo Stredného východu, z kultúr starších ako je tá americká. Malo by pripomínať miesto, odkiaľ prišli naši predkovia. Boli sme prinesení do Spojených štátov amerických a za ten dlhý čas a po takej dlhej ceste s ním strácame spojenie. Toto sme chceli prinavrátiť, znázorniť a zároveň si to pripomenúť, keď rozmýšľame nad sebou, nad našimi menami. Shabazz Palaces je niečo, čo sa usilujeme dosiahnuť, čo vieme, že je v nás, no zároveň musíme neustále pracovať a konať smerom k tomu, aby sme to uskutočňovali.
Subjekty africkej diaspóry sú odsúdené nosiť v sebe to, čo Du Bois na začiatku 20. storočia nazval double consciousness (dvojité vedomie). „Jeden cíti svoju dvojitosť… dve myšlienky, dve nezmieriteľné úsilia, dva súperiace ideály v jednom tmavom tele.“ (Du Bois). Sú vyhnancami sami v sebe, cudzincami vo vlastnom domove, neustále sa na seba pozerajúci skrz pohľad inej rasy, sú obojím, v prípade Spojených štátov Afričanmi aj Američanmi. Predstavitelia africkej diaspóry po stáročia zažívajú odcudzenie, o ktorom sci-fi autori píšu a ktoré si predstavujú. Radikálnosť afrofuturizmu spočíva v uvedomení si, že – ako to formuloval Greg Tate – čierna existencia a sci-fi sú to isté. Umenie africkej diaspóry je po stáročie definované hľadaním spôsobu, ako toto odcudzenie zmenšiť, odstrániť. Afrofuturizmus naproti tomu hľadá spôsoby, ako toto vedomie multiplikovať a dosiahnuť vedomie trojité, štvorité.
Tendai: Keď sme sa prvýkrát stretli, dôvod, prečo bol náš rozhovor taký skutočný a prirodzený, spočíval v tom, že ak povieš, že máš blackness[1] (čiernosť), ako sa hovorí, nie je to niečo, čo si povedať musel. Buď vieš, že ju máš, a konáš podľa toho, alebo to nevieš a hovoria to o tebe druhí. Tvoje činy sú v tvojich slovách, videách, v tom, kto režíruje tvoje videá, ako sa správaš pri rozhovoroch. O čom rozprávaš, keď si vonku. Ako sa správaš k ľuďom. Zaobchádzaš s nimi ako s rovnocennými? Koho tvoja hudba priťahuje? Nehovorím, že to musia byť všetky vekové kategórie, ale ak tvoja hudba láka tínedžerov, ktorí si potom zároveň idú vypočuť niekoho, kto spieva o tom, ako sa ženy vyzliekajú, a ty si si toho vedomý… Súhlasím, že treba nejakú rovnováhu, ale ak toto je to jediné, čo tvoja hudba priťahuje, potom nie si to, čo hovoríš, že si. Keď ľudia počujú Ishmaela rapovať, nie je to preto, že pobehuje dokola a vykrikuje, že je čierny. Je to o tom, že vieš, odkiaľ pochádza, hneď od začiatku.“
Ishamel: Blackness a pojem blackness vynašli bieli ľudia, keď objavili nás a keď zistili, ako vyzeráme. Takže to vlastne nie je nič iné než vymyslený spôsob, ako odlíšiť a ako vytvoriť hierarchiu medzi ľuďmi, ktorí sú vlastne rovnakí. Čím som starší, tým viac sa snažím nepozerať sa takto na veci, pretože ak tak robíš, akceptuješ to ako pravdu, a to ja neprijímam. Kultúrne sme ľudstvu prispeli mnohými dobrými vecami aj niekoľkými hroznými myšlienkami a činmi. Som si toho vedomý. Snažím sa učiť, koľko sa len dá, ale mám pocit, že blackness je reakcia bielych ľudí, a ja nechcem chodiť po svete a vnímať sa ako táto reakcia.
Moor Mother: Musíme sa pozerať za hranice toho, ako vyzeráme, a musíme sa snažiť nájsť podobnosti, pretože podobnosti medzi nami sú. Aby sme však boli schopní pozrieť sa na príbehy toho druhého tak, ako sa človek pozerá do zrkadla, budeme sa najprv musieť zbaviť všetkých tých škatuliek, ktoré nám stoja v ceste. Všetci sme prepojení svojou energiou a charaktermi. Nakoniec k sebe nájdeme cestu, ale všetko je to o odstránení tých škatuliek, aby sme konečne videli, koľko toho – okrem faktu, že sme ľudia – máme spoločného. Všetky naše príbehy sú prepojené. Všetci sme na rôznych úrovniach vystavení útlaku. To je celé. Je to len útlak. Existujú systémy, ktoré vymazávajú pamäte ľudí a vytláčajú ich z ich rodných zemí. Občanom po celom svete sa dejú všetky možné rôzne druhy hrôz, ale myslím si, že zároveň existuje snaha, zo strany afrofuturizmu určite, proti týmto systémom bojovať. Snaha z mojej strany, keď idem na všetky tie miesta, kde ľudia začínajú veriť, že majú prístup k svojej budúcnosti. Cez seba a svoju hudbu hovorím ich príbehy. Ak nechcem ich príbehy vykorisťovať, musím si od nich udržať odstup. Odstraňujem veľa vecí, to ťa naučí veľa o písaní. Odstraňujem svoje popisy. Toho všetkého sa zbavím a poviem presne, čo sa stalo, aby to bolo vecné ako obyčajný článok v novinách. Väčšina novín je odpad, samozrejme, ale snažím sa to skrátka udržať jednoduché a k veci. Naše príbehy stačia samy osebe, nepotrebujeme do nich vnášať všetky možné súvislosti, skrátka povieme, ako to bolo. Povedať pravdu je to najdôležitejšie.
Afrofuturizmus nie je o čiernych hercoch hrajúcich hlavné postavy v sci-fi filmoch. Nie je množstvovým zastúpením čiernych protagonistov v sci-fi literatúre. Predstavitelia afrofuturizmu nečakajú, kým sa objavia v niečích projekciách budúcnosti, ale sami svoju budúcnosť píšu. Afrofuturizmus nehľadá odpovede v histórii, neodkazuje sa na minulosť, ale necháva budúcnosť, aby riadila a narúšala prítomnosť, pretože budúcnosť je jej lepším sprievodcom.
Autorka je výtvarníčka
[1] Blackness je hovorový výraz používaný s rôznymi významovými odtieňmi, všeobecne odkazuje na skúsenosť emocionálnej spolupatričnosti, spoločenskej a ekonomickej identity vzťahujúcej sa k moderným afrodiasporickým komunitám.
***
Pod umeleckým menom Moor Mother (niekedy aj Moor Mother Goddess) sa skrýva americká hudobníčka a poetka Camae Ayewa. Jej debutový album Fetish Bones bol označený za jeden z najlepších albumov roka časopismi Rolling Stone a Pitchfork a v rebríčku časopisu The Wire dočiahol na prvú priečku. V lete 2017 jej vyšiel druhý album pod názvom Crime Waves. Tvorba tejto svojráznej umelkyne bola charakterizovaná rôznymi nálepkami, sama Moor Mother však žánrovému zaraďovaniu vzdoruje a radšej sa identifikuje s pojmami ako „time traveller“ či „truth teller“. V hudbe kombinuje slam poetry a agresívny rhytmic noise s presahmi do mnohých ďalších experimentálnych oblastí.
Shabazz Palaces je americké hip-hopové duo, ktoré tvorí raper a skladateľ Ishmael Butler a.k.a. Palaceer Lazaro a muntiinštrumentalista a spevák Tendai „Baba“ Maraire. Prvé dva albumy si vydali sami, následne si ich ako jeden z mála hip-hopových projektov vzala pod krídla značka Sub Pop. Ich hudba sa vyznačuje vplyvmi množstva rozličných štýlov od free jazzu cez funk až po elektronickú hudbu, ktoré sa tu kombinujú s tradičnými africkými nástrojmi a sci-fi mytológiou. Shabazz Palaces často spolupracujú s ďalšími umeleckými projektmi a v roku 2017 kurátorovali časť programu holandského festivalu Le Guess Who?, jedného z najznámejších festivalov nezávislej hudby.
Zo sv. Heleny, z Rhode Islandu, z Lisabonu, z Beninu, z ostrovov v Indickom oceáne, z New Yorku, z Amsterdamu, z pobreží a prístavov, nech vietor fúkal ktorýmkoľvek smerom, prichádzali a odchádzali lode plné tiel. Vymazali sme im mená, aby sme ich dali našim lodiam. Vymazali sme im pamäť, aby nespomenuli, že sú ľuďmi. Lebo keby čo i len jeden z nich zistil, že mu celý život klamali, že klamali jeho rodičom a jeho starým rodičom, keby čo i len jeden z nich uvidel, že jeho život stojí na mýte, že nie je to, čo mu tvrdia, že je, celý systém by sa nám pod nohami rozpadol, gravitácia by sa prestala riadiť svojimi vlastnými zákonmi a trosky predošlého sveta by nám dopadli na hlavy. Antelope, Formiga, The Good Jesus, Diligente, Black Joke, Bonfirm, Mercúrio, The Phillis, Alligator, Voador,Tibério, The Amistad, Africa, Africain, Africaine, African Gally, Africano Constitucional, Africano Oriental,African Queen, Legítimo Africano, Vigilante Africano, Agreeable, Agreement, Aleluia da Ressurreição e Almas a mená lodí pribúdajú, plnia stránky novín. Vezú, čo má byť navždy zabudnuté. Matky rodia na palube, hádžu svojich novorodencov do vody, odovzdávajú ich prúdom oceánu. Pľúca im zalieva voda, dusia sa a matky sa smejú radosťou a omámením. Ich deti umreli! Pripadá ti to perverzné? Radšej náruč oceánu ako život otroka. Čo viac možno chcieť pre svoje dieťa ako žiť a umrieť slobodné? Tehotné skáču do vôd oceánu. Ich telá sa ponárajú, len plod v maternici sa stále vyvíja, veď prostredie vonku aj vo vnútri je voda. Prispôsobenie sa. Každý organizmus sa snaží prežiť. Nová rasa. Pod každou loďou sa rozprestiera Čierna Atlantída. To najdôležitejšie je uväznené medzi nádychmi slov. Sleduj ich dýchanie pozorne, pretože v neslobodnom svete je dýchanie ostro sledované. Fanon nám už dávno vravel, že bojujeme, lebo sa dusíme.
