Dystópia ako kríza súčasnosti a identity 

Michael Papcun9. apríla 2020993

V literatúre,  kinematografii aj videohernom priemysle sa dystópia vyformovala do rýchlo a ľahko rozoznateľného žánru. Deziluzívna budúcnosť, represívna spoločnosť, temné a apokalyptické scenérie, boj jedinca proti autokratickému systému. Prekrásny nový svet, Blade Runner, Šialený Max, Loganov Útek, Soylent Green, Mechanický Pomaranč, 12 opíc, alebo videohry ako Fallout… Ako však môže vyzerať súčasná audiovizuálna, respektíve videoartová dystópia mimo svojej „konformnej zóny“, už tradične prepojenej so znakmi  (post)katastrofického sci-fi? 

Oplatí sa zájsť mimo masovo obľúbených dystópií naprieč súčasnou popkultúrou, filmami, klipmi alebo videohrami a skúsiť tento termín uchopiť abstraktnejšie. Zmeniť žáner na stav mysle alebo pamäti, boj jedinca so systémom na vzťah subjektu k dejinám a minulosti. Podobným smerom sa v slovenskom kontexte uberá audiovizuálna tvorba multimediálneho umelca, hudobníka a pedagóga na katedre intermédií VŠVU v Bratislave, Andrása Cséfalvaya. Najlepšími príkladmi sú tri série filmov videoartov, prepojené spoločnými štylistickými aj tematickými konceptmi prekrývajúcimi sa s anti-utópiou. 

Ako sa vrátiť k svetu? 

Prvý triptych, ktorý môžeme vztiahnuť na tieto koncepty, tvoria videá Newtopiana, GalileianaGodefroy. Predstavujú filozofujúce monológy historických osobností (Isaac Newton, Galileo Galilei, Godefroy z Bouillonu), sprítomnených pomocou jednoduchej 3D animácie, v podobe blízkej klasickému „oral history“ formátu. Témou je ohliadnutie sa za minulosťou v kontexte snahy o uchopenie súčasného sveta. Toto obracanie sa smerom naspäť vytvára vo videách efekt podobný elegickej hauntológii. Minulosť sa zjavuje ako duch a premieňa sa na prítomnosť, a budúcnosť sa javí ako stratená. Úvahy nad pojmami vlastenectva, národa, zmeny a pohybu, reality, sveta ako jedného celku prinášajú polemickú hru s obrazom prítomnosti, ktorý si vytvárame v snahe o jeho celkové poznanie a definovanie. Smerodajné je sledovať vzťah medzi virtuálnymi a reálnymi prvkami obrazu – Cséfalvay aj v svojej dizertačnej práci CONTEMPORARY SCIENCE AND CONTEMPORARY ART: TRANSMISSION, DEVIATION AND DISPUTE uvádza ako svoj inšpiračný zdroj J. R. R. Tolkiena a jeho koncept vzťahu fikcie a reality. Digitálne vytvorené postavy sa u Cséfalvaya pohybujú v reálnom prostredí alebo sa záznam reálneho prostredia používa ako spätná projekcia, vytvárajúca dodatočnú vrstvu ich monológu. Reálny priestor sa zároveň môže premeniť na čisto čierny obraz, obklopujúcu prázdnotu, ktorá vytvára dialóg medzi hovoreným a vizuálnym. Spájanie reálneho s digitálnym môžeme tiež interpretovať ako symptóm snahy o uchopenie sveta a prekročenie „nedostupnosti reality“, ktorá sa verbalizuje v opakujúcej sa otázke „Ako sa vrátim späť k svetu?“ (Galileiana) alebo v konštatovaní vlastnej stratenosti (Godefroy). Vo vzťahu subjektu k okolitému svetu oba prípady referujú k pretrhávaniu a nepreniknuteľnosti, čo vytvára prototyp anti-utopického myslenia. 

Predobraz záhuby 

V obdobnom duchu sa nesú videá CompsognationAddendum. Východiskovým prvkom ich konceptu je rozhovor, alebo skôr načúvanie Cséfalvaya dinosaurovi. Compsognatus (meno dinosaura), predstavuje silný vizuálny prvok a v kontexte súčasných exteriérov (napr. ulice a nábrežia v Budapešti) funguje ako metafora starého, vyhynutého sveta. Dinosaurus spomína myšlienky a pojem nacionalizmu, štátu, národa a sám stelesňuje ich neaktuálnosť. Ako vysvetľuje aj anotácia videa Compsognation: „Prostredníctvom našej diskusie sa zameriavam na Compsognatusov pohľad na národ, na kategóriu jazyka, metastázujúceho ako rakovina, a na spôsob, akým spracúva a delí realitu. Je možné, že kultúra, ktorá obývala tento svet stovky miliónov rokov, poskytne odlišný a hodnotný pohľad na minulé súbory vzťahov?“ 

Vo videách sa opätovne stretávame so znepokojivo problematickým uchopením spoločenských  a historických fenoménov, vyvolávajúcich zacyklenú slučku skepsy a odpovedí, premieňajúcich sa na ďalšie a ďalšie otázky.Cséfalvay svoju tvorbu opisuje najmä cez metaforu nacionalizmu: Video sa venuje problému nacionalizmu svet dinosaurov reflektuje ako spoločenské usporiadanie, ktoré vyhynulo práve pre svoje usporiadanie, pričom predstavuje predobraz našej vlastnej záhuby

Na púšti  

V svojej posthumánnej atmosfére má k dystópii  najbližšie dvojica videí Days in the DesertCouncil of Eternally Existing. Cséfalvay sa dostáva do svojej najalegorickejšej polohy a videá predstavujú, najmä v rovine veľmi čistého, úsporného a koncentrovaného štýlu, (doterajšie) zavŕšenie autorovej videoartovej tvorby.  Dialógy a monológy tentorazvedú personifikované, alegorické bytosti. V Days in the Desert načúvaame lebke dinosaura, orla a leva (každá z lebiek predstavuje istý súbor vlastností), opätovne spomínajúcich na „starý svet“. V  Council of Eternally Existing vedú dialóg prírodné živly stelesnené hmlou, čiernym oceánom a pavúkom, reprezentujúce tri skupiny entít (viditeľní, neviditeľní a „križiaci“) – pôvodne rozdelené na tri plátna, predstavujúce pomyselné zasadnutie súdu o ľudstve a jeho zameranosti na seba. 

Symbolika lebiek, pavúka a dymu dotvára pochmúrny tón, posilnený využitím jednoduchého čierneho pozadia a ambientnej hudby, podobne ako v prípade videí Newtopiana, GalileianaGodefroy. Všetky prvky v spojení s pomalým tempom videí vytvárajú hypnotický, až halucinogénny efekt. Days in the Desert je filozofickou introspekciou, ktorá vo výhradne alegorickom jazyku prehovára o svete premenenom na pustinu, zanechávajúc po sebe otvorenú, enigmatickú výpoveď, preklenutú do dlhého statického záberu nočnej púšte. 

Smerom osobného spomínania a prehodnocovania minulosti sa uberá aj Council of Eternally Existing, uzatvárajúc svoje postavy do prázdnoty čierneho pozadia, pomyselne ohraničeného len rozmermi projekčnej plochy. Práve plocha akoby bola náplňou, témou ich rozhovoru, snažiac sa ju uchopiť a definovať, čo opätovne otvára skôr ďalšie otázky, než by ponúkalo odpovede. Nakoniec je na mieste pýtať sa, nakoľko filmologické nástroje a spôsoby analýzy postačia na uchopenie samotných videoartov, odkazujúcich k umeniu, filozofii, histórii, paleontológii a geologickému času. 

Špekulatívne dystópie 

Videoarty Andrása Cśefalvaya pracujú s atmosférou, ikonografiou a spôsobom uvažovania, ktoré sa podobajú dystópiám v ich tradičnom žánrovom chápaní, ale ohýbajú ich do alegorickej, neviazanej formy. Vedú s nimi otvorený, revizionistický dialóg. Spolu s otázkami súvisiacimi s históriou, spoločnosťou, myslením, kolektívnou aj individuálnou pamäťou kladú tiež špekulatívne otázky o povahe dystópií – čo môžu znamenať a čo môžu predstavovať, stvárňovať? Dystopickosť týchto diel predstavuje membránu nepreniknuteľnosti, zhmotnenú verbálnou a filmovou rečou. Nezaoberáme sa stavom (fabulovanej) budúcnosti, ale stavom našej súčasnosti. Represívny režim je nahradený nemožnosťou zodpovedať kladené otázky, nemožnosťou ich jednoduchého uchopenia, a tieto javy sú v konečnom dôsledku obdobne uväzňujúce, ako svety tradičných dystópií. Postavy (entity) a metafory minulosti sa sprítomňujú, spolu s pocitmi samoty, vyprahnutosti, opustenia alebo prázdnoty.

Výmena budúcnosti za prítomnosť skrz minimalistické obrazy, spájajúce realistický záznam s animáciou a snovými módmi reprezentácie, nás dostáva do blízkosti klasickej kyberpunkovej premisy: „Budúcnosť je teraz“. A jej bezútešnosť spočíva v nezodpovedateľnosti. 

Dialógom s dinosaurom, načúvaním Newtonovi, Godefroyovi, alebo prehovorom lebiek nás Cśefalvayove videá nabádajú k revíziám nášho uvažovania a ponímania sveta, k predefinovaniu nášho chápania spoločnosti, prírody a sveta, nachádzajúceho sa v kríze, ktorá postupne kreuje podobu budúcich časov, previazaných s časmi minulými, zaužívanými, prežitými. Trochu svetla a jednoduchosti do tejto zložitej spleti vzťahov môže nakoniec priniesť Cséfalvayov pozitívny vzťah ku konceptu eukatastrofy z knihy J. R. R. Tolkiena On Fairy-stories. Podľa Tolkiena nás na konci nečaká katastrofa, ale druh šťastného konca Nádej nepríde s faktmi, ale s fikciou, s kreatívnymi aktmi. Fikcia tak predstavuje zdroj nádeje a útechy. Ako vraví Newton vo videu Newtoniana: Vo svete bez faktov nám ostáva iba dobro.“ Nemôže sa tak z blúdenia naprieč púšťou, minulosťou a dystopickým teoretizovaním paradoxne stať jednoduchá, utopická premisa? 

Autor je filmový a hudobný publicista, študent filmovej vedy na VŠMU

Videotvorba Andrása Cśefalvaya je dostupná na online na www.andrascsefalvay.com.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: