Nezávislé divadlo v Palestíne
V auguste 2018 prišlo umenie rozličného druhu v Gaze o svoju oázu, keď izraelské letectvo zrovnalo so zemou kultúrne centrum Al-Meshal. Divadlo Al-Hakawati – posledná palestínska scéna v Jeruzaleme – sa okrem zložitej finančnej situácie musí pasovať i s útokmi izraelských osadníkov a štátneho aparátu. Za necelé štyri desaťročia jeho existencie mu úrady pod rôznymi zámienkami znemožnili desiatky podujatí a usilovali sa aj o zhabanie budovy, v ktorej sídli. S palestínskym divadlom som po prvý raz prišiel do kontaktu uplynulé leto počas tábora angažovaného umenia In Memoriam: Word, ktorý organizačne zastrešovalo Divadlo Pôtoň (Obmedzujúca sloboda, Kapitál 9/2019). V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim o komplexnejší vhľad do princípov ideového a praktického fungovania palestínskej divadelnej siete na Západnom brehu Jordánu a palestínskej divadelnej scény v Haife.
Angažovanosť ako primárny a dôležitý faktor v palestínskom umení jasne a prirodzene vyplýva z politicko-spoločenského vývoja, pre ktorý je určujúca okupácia Palestíny Izraelom. Reštriktívne kroky izraelskej vlády voči Palestínčankám a Palestínčanom majú dlhodobý a intenzívny vplyv na palestínsku identitu – ako individuálnu, tak kolektívnu. Niet sa čo čudovať; národnostná intolerancia, obmedzenia voľného pohybu, sieť segregovaných ciest, bariéry nielen fyzické, ponižovanie a obťažovanie na desiatkach kontrolných stanovíšť (checkpointov) nútia Palestínčanov a Palestínčanky žiť s vedomím, že sú pod neustálym drobnohľadom a bez pocitu bezpečia domova.
Obvinenie z členstva „v zakázanej organizácii” na okupovaných územiach postačí ako dôvod na väzbu. Za ilegálne alebo rovno teroristické organizácie tam izraelské úrady považujú okrem palestínskych politických strán a hnutí aj prakticky všetky občianske, študentské, ženské alebo charitatívne združenia. Používanie palestínskych symbolov a umelecké protesty proti okupácii – napríklad v podobe básní, plagátov či karikatúr – sa tiež rôzne trestajú. Palestínsko-americkú spisovateľku Susan Abulhawa cestou na literárny festival Kalimat na okupovaných územiach na letisku v Tel Avive zadržali a – druhýkrát v priebehu troch rokov – deportovali z Izraela.
Divadlom za slobodu
Jedným z najvýraznejších palestínskych divadiel, ktoré chce poskytovať útočisko pred každodennými problémami súvisiacimi s permanentnou okupáciou, je Freedom Theatre uprostred utečeneckého tábora v meste Dženín, ktoré je jednou z najutláčanejších lokalít na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Ideové východisko „Divadla slobody“ čerpá inšpiráciu predovšetkým z projektu Arny Mer- Khamis, ľavicovej politickej a ľudskoprávnej aktivistky židovského pôvodu, ktorá sa aktívne zasadzovala za uľahčenie životov detí v dženínskom utečeneckom tábore. Počas prvej intifády vytvorila a viedla projekt Care and Learning. Divadlo – a umenie vôbec – v ňom využívala ako prostriedok na liečenie chronického strachu, depresií a tráum jednotlivých detí.
Účinkovanie Freedom Theatre sa nesie v podobnom duchu: skúšajú a reprízujú v ňom produkcie, ktorými dávajú najavo odpor či neustále nanovo otvárajú otázku novodobej histórie. Zároveň sa snažia divadlo a drámu priblížiť mladým ľuďom, aby sa pre nich tento druh umenia mohol stať nástrojom na riešenie ťažkostí všedného dňa. Sídlo divadla je teda viac než symbolické.
Prostredníctvom pestrej škály vzdelávacích aktivít a workshopov v divadle zoznamujú s herectvom a tvorbou i tých najmenších. No predovšetkým založili jedinú profesionálnu divadelnú školu s komplexným trojročným programom, ktorý vzdeláva najmä v oblasti herectva a autorskej tvorby.
V škole vyučujú profesionálky a profesionáli z oblasti tanca, herectva, pohybu, improvizácie, dramatickej tvorby a dramaturgie, no tiež výtvarných a teatrologických odborov. V rámci výučby sa zameriavajú aj na návštevy inscenácií, filmových premietaní, či stretávanie sa s miestnymi a cudzokrajnými umelcami. Osobitný dôraz sa kladie na zoznámenie sa s rozličnými, v praxi aplikovateľnými tvorivými prístupmi, ktoré sa používajú v rôznych častiach sveta. Mnoho absolventiek a absolventov sa následne uplatní priamo vo Freedom Theatre alebo na iných umeleckých a kultúrnych platformách či na poli pedagogiky. Projekt Freedom Theatre School finančne podporuje najmä Európska únia, a tiež švédska agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu Sida. Na základe štatútu neziskovej organizácie sa divadlo uchádza tiež o dary verejnosti.
V meste Ramalláh, len desať kilometrov od Jeruzalema, pôsobí divadlo ASHTAR. Tiež sa zameriava na témy marginalizovaného publika a prácu s ním. Súbor zložený z profesionálnych herečiek a hercov účinkuje v asi desiatich produkciách. V rámci Palestíny sú priekopníkmi tzv. divadla fórum. Táto divadelná forma sa využíva ako nástroj na aktívne budovanie demokracie a napomáha aktívnemu rozvíjaniu individuálneho názoru a kritického myslenia vďaka možnosti diváčok a divákov priamo participovať na vývoji deja.
Ide o výrazne progresívne divadlo, ktoré uplatňuje originálne tvorivé prístupy a miešanie žánrov. Orientujú sa v ňom na pestrú škálu programov, ku ktorej patrí činohra i fyzické divadlo, rovnako ako autorská či súčasná dráma s klasickými titulmi. Pravidelne spolupracujú s domácimi a zahraničnými režisérmi, čo im umožnilo odohrať inscenáciu Shakespearovho Richarda II. aj v londýnskom Globe Theatre. Aktívne sa venujú publikačnej činnosti v oblasti divadla, filmu, dramatickej tvorby či sociálnych a kultúrnych štúdií. Ponúkajú tiež vzdelávanie v oblasti scénického umenia – organizujú rôzne kurzy formou master class s medzinárodnou účasťou aj trojročný študijný program zameraný na herectvo. Určený je pre študentky a študentov zo Západného brehu a pásma Gazy (odkiaľ im Izrael ako okupačná mocnosť nie vždy umožní vycestovať). Každoročné študentské výstupy v podobe inscenácií často otvárajú intímne, v spoločnosti málo diskutované témy alebo sa – rovnako ako ich produkcie typu divadla fórum – zaoberajú aj modernými dejinami, apartheidom a okupáciou.
V dvojročnom výučbovom programe pripravujú budúci pedagogický personál v oblasti divadla. Raz za dva roky sa v divadle ASHTAR koná Medzinárodný festival divadla utláčaných, z ktorého princípov vychádza divadlo fórum. Každoročne vyprodukujú jednu inscenáciu tohto druhu a následne sa ju snažia odprezentovať širokému palestínskemu publiku. Usporiadavajú aj divadelné festivaly pre mládež. Ako nezisková organizácia pôsobiaca v oblasti pod veľmi represívnym režimom sa tiež uchádzajú o finančnú podporu verejnosti. Do aktivít oboch menovaných divadiel sa môžu zapojiť i dobrovoľníčky a dobrovoľníci.
Vzdelávanie a sieťovanie
V meste Ramalláh sa nachádza aj divadlo a kinotéka Al-Kasaba. Ako jediné z nezávislých divadiel v Palestíne má dnes k dispozícii viac než jednu sálu či štúdio. Súčasťou divadla sú dve sály s kapacitou okolo tristo ľudí, galéria a reštaurácia. Navyše sú ich priestory vybavené moderným technickým zázemím. Umožňuje im pravidelne hostiť i výpravnejšie medzinárodné produkcie. Zakladateľom divadla je priekopník palestínskeho divadelného umenia George Ibrahim, ktorý so svojím prvým divadelným zoskupením Theatre Arts Group pôsobil v Jeruzaleme už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Do súčasného pôsobiska v Ramalláhu sa divadlo presťahovalo v roku 2000. Ibrahim, ktorý má na konte mnohé, aj medzinárodné úspechy ako režisér a umelecký riaditeľ súboru, je dnes jeho generálnym riaditeľom.
Vyvážený repertoár sa venuje detskému i dospelému divákovi. Uvádzajú Ibsena, Lorcu, Lope de Vegu, Sartra, ale aj ďalších autorov svetovej klasiky. Autorskými textami a inscenáciami reflektujú témy násilia na ženách, rasovej neznášanlivosti a podobne. Výrazným počinom divadla bola Divadelná akadémia v Ramalláhu. Vznikla v roku 2009 a fungovala do roku 2018 ako projekt v spolupráci s nemeckou Folkwang University of The Arts, do ktorého partneri investovali dovedna 1,53 milióna eur. Snáď tu treba hľadať vysvetlenie nadštandardného priestorového a technického vybavenia. „Vždy sme si predstavovali, aké by to bolo, mať v Palestíne divadelnú akadémiu. Je to splnený sen,“ vyznáva sa George Ibrahim. Jej absolventky a absolventi, ktorí mali možnosť dostať sa do kontaktu s antickou drámou a ďalšími (pre nás štandardnými) stavebnými piliermi divadelnej tvorby, naďalej významne prispievajú do sektora kultúry a vzdelávania v Palestíne.
V neďalekom Betleheme – asi osem kilometrov od Jeruzalema – pôsobí divadlo Al Harah. Hlási sa k zásadám plurality a multikulturalizmu. Tvorbou a propagáciou divadelného umenia si kladie za cieľ podieľať sa na budovaní a udržateľnosti občianskej spoločnosti. Okrem podobného umeleckého vzdelávania ako predchádzajúce zmienené divadlá organizujú členky a členovia ansámblu Al Harah každé dva roky Medzinárodný palestínsky festival divadla pre deti a mládež. Zastrešujú tiež pouličný festival Yalla Yalla, uchopený uvoľneným, až karnevalovým spôsobom. Tvoria množstvo profesionálnych produkcií, ktoré sú výsostne autorské a angažovane reflektujú spoločensko-politické témy.
Veľmi dôležitým prvkom pôsobenia tohto divadla je iniciatíva v oblasti networkingu. Riaditeľka divadla Al Harah, Marina Barham, iniciovala vytvorenie organickej palestínskej divadelnej siete (The Palestinian Performing Arts Network), s účasťou subjektov zo zahraničia. Ide o, v palestínskom kontexte, jedinečný projekt, prepájajúci viacero divadiel a kultúrnych centier. V uplynulom roku sa vďaka tomuto sieťovaniu podarilo usporiadať už tretí ročník divadelnej prehliadky Palestinian Performing Arts Showcase.
Spomedzi ďalších divadiel na Západnom brehu s podobnými aktivitami treba aspoň stručne spomenúť Yes Theatre. V meste Hebron, vzdialenom tridsať kilometrov od Jeruzalema, štandardne vyprodukuje osem premiér ročne a predstaví sa okruhu viac než tridsaťtisíc Palestínčaniek a Palestínčanov. Príležitostne sa zúčastňuje festivalov v Európe. Z jeho workshopov vznikajú aj autorské inscenácie obsadené čisto ženskými predstaviteľkami.
Oslobodiť duše a mysle
Omnoho veľkorysejšie životné podmienky než platformy pôsobiace na okupovaných územiach má napríklad divadlo Khashabi v Haife – tamojšia atmosféra sa v porovnaní s inými mestami v Izraeli považuje za liberálnejšiu a tolerantnejšiu. Khashabi je nezisková organizácia kolektívu profesionálnych palestínskych divadelníčok a divadelníkov. Umeleckým šéfom a autorom inscenácií je univerzitný pedagóg herectva a réžie Bashar Murkus. Ako výkonná riaditeľka zastrešuje divadlo zakladateľka súboru, herečka a vizuálna umelkyňa Khulood Basel Tannous. I keď sa Khashabi nevyhraňuje tak radikálne ako Freedom Theatre, čo prirodzene vyplýva aj z prostredia, v ktorom pôsobí, orientuje sa primárne na tvorbu adresovanú palestínskej spoločnosti. Jeho tvorivý tím sa snaží o rozvíjanie palestínskej kultúrnej identity. Okrem vlastnej tvorby sa Khashabi intenzívne sústreďuje tiež na to, aby poskytlo ostatným nezávislým umelkyniam a umelcom priestor na slobodné experimentovanie v tvorbe, výskum a prácu s alternatívnymi divadelnými formami. Usilujú sa byť slobodným a otvoreným priestorom, ktorý otvára diskusiu o rôznych spoločenských, politických a umeleckých tabu. Divadlo reaguje aj na turistický ruch v Haife – svoje inscenácie reprízujú s anglickými titulkami.
Divadlo Khashabi je myšlienkovo spojené aj s ďalšími palestínskymi nezávislými kultúrnymi inštitúciami v meste. Napríklad priestor Manjm sa prezentuje ako „bezpečný prístav pre experimentálne a alternatívne umenie“, s podtitulom „dočasná autonómna zóna“, podľa knihy amerického anarchistu a básnika Petra Lamborna Wilsona, pôsobiaceho tiež pod pseudonymom Hakim Bey. Podľa slov ľudí, ktorí ho vlastnia a prevádzkujú, je ich poslaním „dekolonizovať mysle a duše obyvateliek a obyvateľov Haify“. Organizujú rôzne podujatia, od výstav, cez premietania a trhy, či tzv. secret dinners (na ktorých prepájajú jedlo, stolovanie a umenie), až po podujatia filozofického charakteru a diskusie o súčasných spoločensko-kultúrnych problémoch v celej Palestíne.
Priestor Kartel sa profiluje ako hudobný a street-artový klub, no je nemenej angažovaný. Vedie ho partia ľudí, ktorí sú na tamojšej undergroundovej scéne známi už viac ako desaťročie. Všetky svoje aktivity sa im podarilo združiť doslova pod jednou strechou. Možnosť svojho vzniku, a celkovo, uvoľnenejší život v Haife pripisujú tomu, že mesto leží relatívne mimo centra pozornosti izraelskej vlády.
Izrael veľkú časť palestínskej kultúry – od tridsať tisíc kníh ukradnutých z domov po utečencoch, cez pomarančové sady a tradičné odevy až po architektúru – zničil alebo si privlastnil. Popiera identitu palestínskej komunity na svojom území a snaží sa ju nahradiť konceptom „izraelských Arabov“. Palestínske umelkyne a umelci v Haife môžu vďaka svojmu izraelskému občianstvu čerpať z verejných zdrojov podporu na svoju činnosť. Úrady však niekedy z politických dôvodov obmedzujú slobodu prejavu a umeleckú kreativitu. Inštitúciám financovaným štátom napríklad hrozí, že prídu o časť rozpočtu, ak na výročie palestínskej nakby usporiadajú pietnu spomienku. Keď Bashar Murkus v roku 2014 inscenoval hru o palestínskych politických väzňoch v Izraeli, ministerstvo kultúry a mesto Haifa zmrazili verejné financovanie divadla Al-Midan, kde pracoval.
Palestínčania a Palestínčanky divadlom, umením a kultúrou – nech už to znie z pohľadu stredoeurópskeho domorodca akokoľvek pateticky – bojujú za svoju slobodu, vzájomný rešpekt a mier. Divadlo je v Palestíne komunitnou záležitosťou, vnímané ako interaktívny prostriedok na budovanie lepšieho zajtrajška a vytváranie občianskej spoločnosti. Možno by v našom divadelnom prostredí, čo sa tvorby, ale i diváckeho zázemia týka, nebolo na škodu častejšie sa ohliadnuť i za takýmito zahraničnými inšpiráciami.
Autor je divadelník
