Pred tromi rokmi o ikonickej dvojici humoristov Milanovi Lasicovi a Júliusovi Satinskom vznikol komiks Radostná správa, ktorý mapoval ich mladosť až po kritický okamih okupácie v roku 1968 a následnú normalizáciu. Na poslednej strane sme ich vtedy opustili v čase, keď sa ich režim pokúsil zakázať a vymazať z archívov. Na jeseň minulého roka sa vrátili v pokračovaní Deň radosti, ktoré si zachovalo všetky kvality prvej časti a je silnou správou o umení v neslobodných časoch. Môžeme ho tak vnímať ako odkaz pre súčasnosť, keď sa bojuje o povahu kultúrnych inštitúcií.
Reálie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v podaní mladšej autorskej dvojice Ďuro Balogh (ilustrácie) a Peter Gärtner (scenár) pôsobia autenticky. Baloghove karikatúry sú síce minimalistické, pripomínajú estetiku amerických komiksových novinových stripov a v našich končinách prácu Shootyho, no svoje predobrazy zachytávajú presne. Okrem Satinského a Lasicu poľahky spoznáme aj ostatné dôležité postavy: Jara Filipa, Magdu Vášáryovú, Kornela Földváriho. Štýl ilustrácie zábavným spôsobom zasahuje aj do deja, napríklad na úvodných a záverečných stranách, kde humoristi vstupujú do dialógu s autorom a žiadajú ho, aby ich vzhľad prispôsobil obdobiu, v ktorom sa príbeh bude odohrávať.
Scenár vyniká práve prelínaním rôznych naratívnych postupov, a to spôsobom, aký nemätie a zároveň baví. Okrem toho, že všetky postavy vystupujú v akejsi základnej dejovej osi, prihovárajú sa aj k čitateľstvu, aby mu načrtli spoločenský kontext. Hoci by takýto prístup mohol inokedy pôsobiť otravne, ako nejaká ilustrovaná prednáška, v tomto prípade nevyrušuje, lebo jednotlivé roviny rozprávania spolu nápadito komunikujú. Všetko je zrozumiteľné aj vtedy, keď sa príbeh občas nečakane preladí na scénu s úplne novými postavami, bežnými fanúšikmi a fanúšičkami hrdinov. Gärtner skutočne veľmi premyslene pracuje s priestorom komiksu, do 150 strán sa zmestil životný príbeh hrdinov počas dvoch desaťročí a výsledok nie je ani uponáhľaný, ani prepchatý, aj nečakane dramatickým momentom sa ušlo dosť okienok.
Jedinou výčitkou, ktorú by som adresoval scenáru, môže byť, že svojich hlavných hrdinov charakterovo nerozobral ešte hlbšie. Môže ísť aj o zámer, no z komiksu sa zdá, že Lasica so Satinským preplávali všetkými nepriaznivými okamihmi vo svojej kariére s ľahkosťou, vtipom a mávnutím ruky. Lasicu síce v istom bode príbehu prepadnú chmúrne myšlienky a Satinský sa zverí, že neraz mal chuť radšej tráviť čas v lese než v meste, no pôsobí to trochu zjednodušujúco. Na druhej strane to však, nepochybne, umocňuje atmosféru diela, ktoré má práve pôsobiť odľahčujúco a komunikovať, že humor nám pomáha prekonávať ťažobu a aj nespravodlivosť.
Ďuro Balogh, Peter Gärtner: Deň radosti. Monokel, 2023.
Marek Hudec
