Ukrajina, divoké 90. roky, píše sa na obale slovenského prekladu románu Kukolka nemecky píšucej autorky Lany Lux. Napísať o 90. rokoch vo východnej Európe, že boli divoké, je ako povedať v televíznej upútavke o komédii, že je bláznivá alebo postaviť sa pri záverečnom potlesku v divadle. Inak to nejde, akokoľvek by sa to nehodilo. Je to reflex.
Áno, máme tu toho dosť. Nie sú tu síce skorumpovaní politici, privatizéri so slamou v topánkach a pouliční predavači raketometov, ale inak všetko, čo do malých, osobných dejín rozmarnej postsovietskej slobody patrí: žobrajúce deti, vreckári na staniciach, striekačky na pamätníkoch, podpálené stánky, zlaté roky nemeckých autobazárov a veľa, veľa prostitúcie. Že by to mohlo fungovať „lumpenstartupistom“ z čias mýtov a legiend, keď boli zmŕtvychvstalí bohovia malicherní a krutí a zoslali na východoeurópsky ľud osud konca dejín, asi nikoho prekvapí, ale že by to mohlo fungovať Lane Lux?
Príbeh Kukolky mohol dopadnúť ako Pomaľované vtáča: exhibícia ukrutností, ktorá realitu svojou preexponovanou brutalitou nepribližuje, ale gýčom prevráteným naruby karikuje. Mohol dopadnúť v duchu ďalšieho triumfálneho ťahu na Berlín z východu, hoci s veľkou obetou. No Lane Lux to funguje, pretože príbeh siroty utekajúcej z detského domova za svojou kamarátkou do Nemecka zachytila ako otrasnú skúsenosť, v ktorej nechýbajú ani šťastné chvíle, akokoľvek sú relatívne a možné vďaka náhode. Ku dievčaťu, ktoré je dotlačené ku kriminalite, prostitúcii a asymetrickým vzťahom, necítime povrchný súcit, napriek tomu sme na jej prirýchlom dospievaní účastní s plným zaujatím.
Nie je to román bez slabín: priama rozprávačská perspektíva nie je úplne vyjasnená (Samira niekedy rozpráva neprimerane infantilne, inokedy neprirodzene dospelo) a otázne sú aj niektoré psychologické motívy. Tieto nedostatky sú však prehliadnuteľné v kontexte celku diela, ktoré je dejovo ideálne spádované a predstavuje rukolapné svedectvo z nie reflektovaného, ale bezprostredne zažitého kolapsu inštitúcií. Vnem, že je Kukolka takmer bez patiny, naznačuje, že „divoké 90. roky“ pre mnohých stále trvajú. Žiaľ, nie ako Deväťdesiatky Jonaha Hilla.
Martin Makara
Lana Lux: Kukolka. Banská Bystrica: Literárna bašta, 2021. Preložila Paulína Čuhová.
