Napriek deklarovanému internacionalizmu komunistického hnutia, pre značnú časť komunistických ideológov a intelektuálov predstavoval nacionalizmus prirodzenú súčasť ich vnímania sveta. Podľa predstaviteľov radikálnej ľavice v strednej Európe otvoril nedoriešený problém vzťahu nacionalizmu a komunizmu široký priestor na vlastné interpretácie. Tejto otázke sa nemohli vyhnúť ani reprezentanti a sympatizanti slovenského komunistického hnutia. Vzťah marxizmu a národnej otázky v Československu sa do popredia dostal hneď po vzniku spoločného štátu a pre niekoľko generácií slovenských komunistov predstavoval otázku prvoradého významu. Vývoj ich názorov na vzťah Čechov a Slovákov rozhodne nebol priamočiary a dopredu jasný. Ukazujú to aj názorové premeny prvej generácie slovenských marxistických intelektuálov, známych ako davisti. Ich najvýraznejší predstavitelia Ladislav Novomeský a Vladimír Clementis sú dnes vnímaní ako tvorcovia koncepcie slovenského národného komunizmu a programu česko-slovenskej federácie. Menej známou skutočnosťou je, že davisti dlhé roky inklinovali k čechoslovakizmu a tvrdili, že celá slovenská otázka je výlučne sociálny problém. Raný davizmus predstavuje síce zabudnutý, ale zaujímavý a do určitej miery aj originálny plán kultúrnej a intelektuálnej modernizácie Slovenska. Novomeský vo svojich spomienkach zdôraznil rozdiel medzi správaním českých a slovenských intelektuálnych elít po vzniku Československa. Kým česká inteligencia bola „ochotná prijať vládu českého proletariátu“, na Slovensku vraj prevládal strach o „národnú budúcnosť“ a z nej plynúca podpora tradičných, konzervatívnych istôt. Zatiaľ čo české študentstvo „tvorilo spoľahlivý káder komunistických [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
