K jazierku som sa prvýkrát vybrala na začiatku jesene. Nechcela som ísť, presvedčili ma kamarátky. Celú cestu som hundrala – bola som nevyspatá a nelákala ma predstava dvanásťstupňovej vody. Keď som zišla po mostíku a ponorila sa, moje hundranie sa zmenilo na veľmi hlasné nadávanie. Napriek tomu som šla aj o týždeň. Ďalší víkend som už do Kenwood Ladies’ Pond v parku Hampstead Heath odhodlane cestovala hodinu autobusom sama. Otužovanie dalo štruktúru mojim týždňom v čase, keď žiadnu nemali. Tmavá voda, stromy, ktoré postupne menili farby, a usmievavé ženy v šatni sa stali mojím bezpečným miestom. Pomaly plávajúc som si začala uvedomovať každý milimeter kubický svojho tela. Prv sa doň rozliala tupá bolesť, ktorú po pár záberoch vystriedalo príjemné teplo. A po návrate na breh som sa cítila silná a nabitá energiou.
Jazierka v parku Hampstead Heath vykopali na konci osemnásteho storočia, aby zabezpečili vodu pre obyvateľstvo (vtedy ešte stále) dedín Hampstead a Highgate. Na konci devätnásteho storočia otvorili jedno z jazierok pre verejnosť na kúpanie. Škoda, že vtedy tú verejnosť tvorili len muži. Ženy získali jazierko, do ktorého si mohli ísť zaplávať – Kenwood Ladies’ Pond – až v roku 1925. Jazierko, ktoré pred svetom ukrývali vŕby a vysoké stromy, sa stalo útočiskom. Ale len pre istú časť spoločnosti.
Prvé zimomriavky mnou vždy prejdú už keď prechádzam cez bránku, na ktorej visí veľká tabuľa s nápisom Women Only. Transrodové ženy oficiálne získali prístup do Ladies’ Pond v roku 2019, teda desať rokov po tom, čo do platnosti vstúpil Equality Act, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia či trans identity. Proti tomu, aby mohli do jazierka chodiť aj transrodové ženy, boli protesty, ktoré by Záborská sledovala s nadšeným potleskom. Voda zmyje všetko, aj históriu. No situácia zostáva prekérna pre nebinárne osoby. Ako píšu So Mayer vo svojej eseji ‘Ah! To Fleet / Never Fleets Móre’, „nikdy sme sa necítili mužnejšie, ako keď sa ponoríme do Kenwood Ladies’ Pond“. Pre So Mayer je jazierko spojené s bolestivým uvedomovaním si vlastného tela – a nie kvôli ľadovej vode či tupej bolesti. Napriek tomu svoju esej zakončujú s nádejou. Do jazierka chodí (a vždy aj chodilo) plávať veľa transrodových žien a nebinárnych ľudí. Ich odvaha pláva vo vode a dodáva jej potrebné minerály. A ja zas dúfam, že raz tú odvahu nebudú potrebovať. Že vytvoríme bezpečné miesta, ktoré sú bezpečné pre všetkých ľudí.
Somelierske info: K otužovaniu odporúčam urobiť si do termosky chai s ovseným mliekom. Ak si namiesto toho ale nachystáte čaj s rumom, nebudem sa na vás krivo pozerať.
Autorský kolektív: At the Pond: Swimming at the Hampstead Ladies’ Pond. Daunt Books, 2019.
Michaela M. Hanzelová
