Slavs and Tatars je umelecký kolektív, ktorý sa zameriava na oblasť ležiacu východne od niekdajšieho Berlínskeho múru a západne od Veľkého čínskeho múru. Ich tvorba pozostáva z troch hlavných typov aktivít: výstav, publikácií, performatívnych prednášok. Okrem prekladu legendárneho azerbajdžanského satirického periodika Molla Nasreddin vydali Slavs and Tatars desať ďalších publikácií. Poslednou z nich je Wripped Scripped, ktorá vyšla minulý rok v nemeckom vydavateľstve Hatje Cantz a zameriava sa na politiku abecedy a transliterácie. Slavs and Tatars vystavovali na Benátskom bienále, v MoMA New York, Vienna Secession, Albertinum Dresden, Ujazdowski Castle Centre for Contemporary Art vo Varšave.
K téme postsocializmu sme z ich tvorby vybrali tri cykly: Not Moscow Not Mecca, v ktorom sa zaoberajú dopadom komunizmu a politického islamu v priestore Eurázie. Všímajú si miesta nachádzajúce sa definitívne medzi, čas ani-ani, konštelácie, ktoré nikdy nevytvoria priamku, ale vždy skĺznu do trojuholníka. Modernistická linearita je tak v ich imaginácii na každom kroku konfrontovaná s permanentnou liminalitou. V tomto nazeraní Slavs and Tatars preformulovali klasickú otázku postkoloniálnych štúdií od indickej literárnej kritičky a teoretičky Gayatri Chakravorty Spivak „Can the Subaltern Speak?“ na „What’s the Subaltern’s Favourite Fruit?“
V cykle Pickle Politics túto organickú metaforu doťahujú ešte ďalej a uvažujú o fermentácii ako procese, ktorý prepája rozklad a konzerváciu, lokálne a probiotické kultúry, fyzickú a politickú rezistenciu, geopolitiku domácich receptov a masovú distribúciu. Cyklus Larry Nixed, Trachea Trixed skúma jazyk ako systém a zároveň orgán. Všíma si zvuky a fonémy cyrilickej abecedy cez detailný pohľad na artikulujúce pery, zmyselnosť a pop-artovú estetiku. Kwas ist Das?
Ivana Rumanová