#bravenewword

#11 sprevádzajú diela Paula Tavaresa a projektu Geocinema

Geopoetika

…

Novembrové číslo Kapitálu sprevádzajú diela brazílskeho architekta a urbanistu Paula tavaresa a videozábery z projketu trojice Asie Bazdyrievovej, Alexeja Orlova a Solveig Suessovej, ktorý vznikol v rámci špekulatívneho urbanisického thin-tanku The New Normal v Strelka Institute for Geocinema. Videá si môžete pozrieť na stránke geocinema.network.

Les ako dôkaz

Prax Paula Tavaresa je akousi botanickou archeológiou genocídy, kartografiou násilia. tavares využíva architektúru a forenznú vedu na odhalenie obrazu Amazónie. Obrazu, ktorý je radikálne odlišný od koloniálnej ideológie. Pre tú je les neobývaným, zaostalým, primitívnym teritóriom, pôvodným prírodným prostredím, ktoré obývajú ľudia neschopní do tejto krajiny výrazne zasiahnuť. Tavaresova archeológia násilia nám však ukazuje, že surová rekonfigurácia spoločensko-ekologickej architektúry lesa štátom bola prostriedkom, vďaka ktorému získal štát nad ľudskými sférami tohto územia kontrolu. História násilia a jej obete stále žijú v pamäti živých lesov Amazónie.

Nie je žiadna Zem

Zmyslové siete planetárnej mierky (skryté kamery, satelity, geosenzory) neustále zachytávajú pohyby kozmu, organizmov, atmosféry, oceánov. Ako rozšírený filmový aparát alebo kamera neustále voyersky pozorujú Zeem. Produkujú terabyty surových dát. Geocinema je návrhom nového žánru, v ktorom človek nie je mierkou významu a vykladačom príbehov. Je výzvou, ktorá spochybňuje naše naratívy o Zemi. Ako hovoria jej tvorcovia a tvorkyne: „Toto nie je kino o Zemi, pretože Zem neexistuje.“

Kristína Országhová