Ukrajina. Vyše miliónov ludí žije vo vojnou zasiahnutých oblastiach. Viac ako milión muselo opustit svoje domovy. Od ukrajinských umelcov a umelkýn sa ocakáva, že budú túto politickú situáciu zobrazovat. Menej sa predpokladá, že ich umenie by mohlo byt nástrojom proti politike strachu, ktorú šíria masové médiá. Zdá sa, že súcasná politika stále viac a viac pripomína estetiku. Schopnost šokovat a pritiahnut, vyvolat v nás strach, túžbu, znechutenie, nenávist a tieto pocity predávat a mediovat sa stáva charakteristikou súcasnej moci ako takej. Akoby viac nebolo potrebné vysvetlovat. Moc zasahuje priamo naše zmysly. Hito Steyerl v jednom zo svojich textov píše, že politika už nie je len estetizovaná, ale je vykonávaná ako estetika. Ak je to tak, potom je to moment, kedy umenie opät vstupuje do hry. Ak totiž politika operuje ako estetika, potom je estetika zároven nástrojom zvrátenia jej úcinkov. Aktuálne císlo mesacníka Kapitál s témou Mladá tvorba sprevádzajú diela ukrajinského kolektívu Gorsad. Pre jeho clenov, Viktora, Juliana a Mariu, je Kyjev, miesto ich pôsobenia, mestskou záhradou. Amatérskych modelov a modelky pre svoje fotografi e a videá oslovujú na verejných priestranstvách (nielen) Kyjeva a zobrazujú mladost a prístupnost so silným erotickým podtónom. Bolo by jednoduché redukovat ich tvorbu na akúsi kontrakultúru mladých umelcov a umelkyne zobrazujúcich volnost, ktorú im súcasná politická situácia neposkytuje. Môžeme sa však otvorit cítaniu ich práce ako niecoho, co neprispieva do estetiky kultúry strachu, ale má schopnost rekalibrovat naše zmysly a podnietit v nás odlišnú citlivost voci každodennosti života v krajine zasiahnutej vojnovým konfl iktom a voci ludom, ktorých tiel sa dotýka.
Kristína Országhová a Dávid Koronczi