Autor víťazného filmu z tohtoročného festivalu v Cannes Sean Baker vraj nechcel nakrútiť príbeh láskou sklamanej striptérky ako gangsterku. Ale jeho postavy z prostredia sexuálnej práce – tanečnice v striptízových kluboch, pornoherci, díleri a exkluzívne spoločníčky – sú už z povahy svojho povolania tlačené na hranu zákona. Nehovoriac o tom, že riziku „pracovného úrazu“ vystavujú vlastné telá a duševné zdravie. A práve to kritizuje tragikomédia Anora. Baker svojou tvorbou systematicky upozorňuje na to, že sexuálna práca je práca ako každá iná. Usiluje sa o to, aby bola očistená od predsudkov a stigmatizácie. K negatívnym reakciám spoločnosti prispieva aj jej vykorisťujúce a povrchné zobrazovanie v mainstreamovom filme a televízii. Voči tomu sa Baker ohraňuje dôsledným prienikom do reálnych prostredí, aby upriamil pozornosť na každodenné problémy ľudí z tohto sektora. V tragikomédii Anora je práve povolanie hlavnej hrdinky príčinou jej sklamania v láske a skratkou k traumatickej a vďaka tomu aj formatívnej, životnej skúsenosti. Je to už Bakerovo piate dielo, ktorým ako angažovaný autor amerického nezávislého filmu otvára životnú perspektívu postavy pracujúcej v legislatívne šikanovanom a predsudkami na okraj tlačenom odvetví sexuálnej práce. Striptérku Ani postavil ako Dávida proti rodine ruských oligarchov, aby však – odkláňajúc sa od bájneho naratívu, že v [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Počujem hudbu budúcnosti... Je temná
Ďalší
