O naivite

Už téměř nic nevážím
z básne Možná jsem kdysi
tak jako TY
už skoro nejsem
a jsem čímkoliv
Vraví sa, že deti a poblúznené osoby hovoria pravdu. V prípade Anny Bartákovej, podivínskej zberateľky liečivých rastlín a protagonistky románu Anny Bolavej Do tmy, ktorá figuruje na obálke zbierky Lamium album ako autorka, tak vzniká čosi ako „poetika naivity“ (v istom zmysle nadväzujúca na dadaizmus či v menšej miere na poetizmus alebo poetiku nonsensu). Práve naivita nás tu podnecuje k úsiliu rozkryť verše a nájsť v nich „pravdu“.
Anna Bartáková ako subjektná osoba zbierky vo veršoch rozvíja vzťah k hluchavke bielej (Lamium album), ktorá sa stáva jej rovnocenným partnerstvom. Je to vzťah veľmi bezprostredný, energický a hravý (to môžeme vidieť v úvodných textoch zbierky), no predovšetkým pôsobí intímne, prechádzajúc od sentimentálnosti až k bytostnému naviazaniu sa – čo má, samozrejme, svoje klady aj zápory.
V interpretovanom úryvku na prvý pohľad prevláda hravá odľahčenosť, a to aj doslova: „Už téměř nic nevážím“. Pod touto vrstvou naivity sa však ukrýva čosi zlovestnejšie. Ak hrdinka „takmer nič neváži“, môže to znamenať napríklad fyzické chradnutie, zapríčinené nedostatkom peňazí utŕžených za zber liečivých rastlín (tým, že „takmer nemá ČO vážiť“). Prirovnanie sa k hluchavke je tu nielen romantickým gestom, ale zároveň obžalobou nastavenia spoločenského hodnotového systému: čo si vlastne (okrem peňazí) ešte vážime?
Nejde pritom o prvoplánovú kritiku kapitalizmu a konzumu, táto kritika je (možno nezamýšľaným) dôsledkom tematizovania komplikovanej životnej situácie (ktorá je rozkreslená na väčšej ploche práve v spomínanom románe Do tmy). Oscilácia medzi pozitívnym a negatívnym vyznením veršov, odohrávajúca sa v rámci idey odhmotnenia, nadobúda aj spirituálny charakter – svojím spôsobom je tak odpoveďou na „problém“ materializmu, no aj ďalším svojbytným problémom.
Poukazuje sa tu na krehkosť našej existencie („už skoro nejsem“), nie nepodobnú krehkosti rastlín. No vzápätí sa obraz stupňuje do výrazu rezistencie voči svetu vďaka snahe rozkvitnúť do skutočne jedinečne „našej“ podoby („a jsem čímkoliv“). V tomto zmysle pozitívneho odhmotnenia sa možno máme čo učiť nielen od detí a poblúznených osôb, ale aj od „naivných“ rastlín.
Anna Bartáková: Lamium album. Praha, Euromedia Group, a. s. – Odeon, 2024.
Autorstvo tvorí obsah instagramového projektu @instapretacia
Tento text z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.