Voľby do EÚ: Prečo sa voličstvo Tuska môže cítiť podvedené?
Vzkriesenie moci Donalda Tuska v Poľsku sprevádzali slogany dvoch kľúčových sľubov – nápravy vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) a obnovenia tzv. „normálnosti“. Od vytvorenia Tuskovho kabinetu v decembri 2023 sa však objavil ďalší kľúčový aspekt – bezpečnosť. Premiér zdieľa názor, že žijeme v predvojnovej dobe, čo podčiarkuje výrazne zvýšenou medzinárodnou angažovanosťou v posledných mesiacoch. Tusk sa po boku poľského prezidenta Andrzeja Dudu vydal na sériu diplomatických misií vrátane významného stretnutia s Joeom Bidenom vo Washingtone.
Na kandidačnú listinu do Európskeho parlamentu sa dostalo viacero dôležitých ministrov jeho administratívy, ako aj osobnosti, ktoré vedú vyšetrovacie výbory skúmajúce nezrovnalosti predchádzajúceho režimu. Medzi týmito menami sú Marcin Kierwiński, ktorý pôsobí ako minister vnútra a tajomník strany Občianska platforma, minister kultúry Bartłomiej Sienkiewicz a Borys Budka, ktorý predsedá oddeleniu štátnych aktív a okrem iného riadi spoločnosti štátnej pokladnice. Možné tiež je, že sa do Bruselu presunú Michał Szczerba a Dariusz Joński, poslanci parlamentu, ktorí vedú kľúčové vyšetrovacie komisie zamerané na záležitosti ako používanie špionážneho softvéru Pegasus či tzv. „obálkové voľby“ naplánované počas pandémie COVID-19.
U Tuskových priaznivcov to môže vyvolať viaceré pochybnosti. Po prvé, jeho voliči sa môžu cítiť podvedení. Len pred polrokom odovzdali svoj hlas zástupcom, od ktorých sa očakávalo, že budú obhajovať ich záujmy v poľskej legislatívnej sfére. V kampani neustále počúvali o tom, ako bude PiS niesť zodpovednosť. Emigrácia niekoľkých vplyvných politikov z vládnucej frakcie do Bruselu tak môže naznačovať nedostatok úprimnosti v hlásaných ubezpečeniach.
Navyše, spomínaní politici, najmä Kierwiński, Budka a Sienkiewicz, zastávajú integrálne funkcie nielen v štátnom aparáte, ale aj na straníckej úrovni. Ich prechod do Európskeho parlamentu by preto znamenal zmeny nielen v ministerskej hierarchii, ale aj v straníckych štruktúrach. Zásadná prestavba najbližšieho okolia predsedu vlády prináša riziko nestability, obzvlášť nebezpečnej v týchto „predvojnových časoch“.
Súpiska Občianskej koalície môže znamenať uprednostnenie európskej politiky, čo má priamy vplyv na ochranu poľských bezpečnostných a ekonomických záujmov. Presvedčivejšie by sa však dalo argumentovať tým, že Tusk chce postaviť rozpoznateľných kandidátov, aby posilnil motiváciu svojich voličov v nadchádzajúcich európskych voľbách. Tie totiž tradične nevyvolávajú veľké vzrušenie, čo vedie k nízkej volebnej účasti.
Takýto manéver však premieňa európsku kampaň na súperenie poľských strán. V dôsledku toho sa európske otázky dnes vo volebnej kampani takmer neriešia, čo by mohlo mať v dlhšom časovom horizonte negatívne dôsledky. Po dvadsiatich rokoch členstva v EÚ je Poľsko považované za jednu z najviac euro-entuziastických krajín v spoločenstve. Problémom je, že toto nadšenie môže byť skôr povrchné, nakoľko ho politici v priebehu rokov zredukovali najmä na finančné výhody pre poľskú ekonomiku.
Pred nami je však celý rad dôležitých rozhodnutí – integrácia eura, transformácia energetického sektora, prepracovanie hlasovacích mechanizmov EÚ a pravdepodobné pristúpenie ďalších členských štátov na čele s Ukrajinou.
Navyše, Poľsko bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne viac prispievať do rozpočtu EÚ a menej z neho dostávať. Z tohto pohľadu sa zdá otázka, či Poliaci ešte chcú byť v EÚ, celkom jasná. Mali by sme sa sami seba pýtať – v akej EÚ chceme byť? Čím dlhšie budeme túto diskusiu odkladať, tým slabšia bude naša pozícia v Európskom spoločenstve.
Jakub Bodziony
Autor je politický redaktor týždenníka Kultura Liberalna
Preložila Michaela H. Pašteková
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
V rámci projektu Perspectives si k téme eurovolieb a Európskej únie môžete prečítať aj tieto texty či vypočuť podcasty z partnerských médií:
Peter Tkačenko: Dávajme si pozor, čo si želáme (JÁDU)
Tomáš Kriššák: Čo nám hovorí situácia v informačnom priestore? (JÁDU)
Oleksandr Kurylenko: Medzi Moskvou a euroskepticizmom. Ukrajina a Európskej voľby (JÁDU)
Yelizaveta Landenberger: Na fronte v informačnej vojne. Gagauzsko v Moldavskej republike (JÁDU)
Martin Svárovský: Nadcházející volby do Evropského parlamentu a naše bezpečnost (revue Prostor)