Magazín DAZED prišiel v druhej polovici apríla s profilom takzvaného hyperpopu, teda trendu, ktorý sa objavil v roku 2014 v projekte PC Music od hudobníka A. G. Cooka. Ide o žáner, ktorý posledné roky redefinuje to, čo sme si predstavovali pod pojmom alternatívna (undergroundová?) hudba, a napokon aj o žáner, ktorého hlavná správa znie: neexistujú žiadne „guilty pleasures“, ale iba „pleasures“ (slovami jednej z hlavných tvárí tohto prúdu, Dylana Bradyho zo zoskupenia 100 Gecs).
Hyperpop je čistá radosť z eklekticizmu, nečakaného mixu hudobných vplyvov, internetovej nostalgie, ironicky-pôžitkárskeho návratu estetiky nultých rokov a manierov eurodancovej hudby, čo z neho robí dokonalý katalyzátor pre vybičované prietrže emócií, šírené najmä na sieti SoundCloud.
K hyperpopu ako osobnej výpovedi sa však dá postaviť aj (výrazovo) trochu inak. Veľmi komorne a potichu. Môžeme nahradiť impulzívne elektronické bicie a hysterické syntetizátorové melódie (v tradičnom zmysle slova) o niečo baladickejším prístupom. Ukážkou takéhoto poňatia hyperpopu je aj mladá česká interpretka, ktorá na SoundCloude, Spotify a Instagrame vystupuje pod menom TOKYO DRIFT.
Skladby TOKYO DRIFT, vlastným menom Pavly Bastlovej, sú mixom folkových, popových a trapových vplyvov a s konceptom hyperpopu sa stretávajú viac v ideovej než explicitnej zvukovej rovine (ide o emotívne skladby, koré sú vyskladané na silnom žánrovom synkretizme a využívajú autotunovú deformáciu vokálu ako jeden z kľúčových afektívnych výrazových prostriedkov).
Súčasnému profilu TOKYO DRIFT dominuje najmä kolekcia akustických skladieb s úsečným názvom ACOUSTIC (Nebe, peklo, ráj, Na zemi, Žáby a hadi, Víš to, Částice…). Za undergroundovým feelingom cítime pesničkársky odkaz Zuzany Navarovej a Anety Langerovej. Ten však rýchlo prechádza do novších, elektronických skladieb Maxima, Sorry, I Don´t Remember a I´m Sorry, Let Me Be Your Patrick Swayze, a tu sa už približujeme k „tradičnému“ ponímaniu hyperpopovej produkcie. TOKYO DRIFT v súčasnosti pracuje na debutovom EP Recycle Music, kde sa prvky jej pôvodného akustického zvuku spojeného s autotunovými vokálmi miešajú s vplyvmi blízkymi severským Drain Gang alebo škótskemu producentovi Sega Bodega.
Pomalé tempá a elegický štýl produkcie, ktorý sa stráni prepiatosti, robí z TOKYO DRIFT v kontexte hyperpopových tendencií špecifický, aj keď zatiaľ iba okrajový element soundcloudovej scény, pre ktorý bude nakoniec všeobjímajúca definícia hyperpopu príliš zväzujúca.
Pavla Bastlová, SoundCloud: TOKYO DRIFT
Michael Papcun
