Mladý slovenský skladateľ Adrián Demoč sa už etabloval v renomovanom britskom vydavateľstve Another Timbre, kde je Neha jeho treťou profilovou nahrávkou. Jeho hudba dokonale zapadá do estetiky vydavateľstva, ktorá nadväzuje na Cagea a Feldmana a dala by sa označiť za „redukcionizmus“. Hudba je tu okresaná na základné stavebné prvky, pokojná, priestranná, rozliehajúca sa na rozsiahlych plochách.
Nový album obsahuje dve dlhé orchestrálne skladby, Neha (2018) a Popínavá hudba (2022). Prvá je zložená z izolovaných akordov, kde každý jeden je jedinečne zafarbený, a ktoré komunikujú medzi sebou skôr na diaľku, než v bezprostrednej nadväznosti. Radosť z počúvania spočíva v pokojnom vychutnávaní si danej chvíle, ktorá bez výčitiek postojí. Popínavá hudba je zložená z jedného opakujúceho sa melodického fragmentu, ktorý sa postupne moduluje, ohýba, a skutočne ako popínavá rastlina okolo nás rastie, zauzľuje sa a preplieta sa.
Redukcia, samozrejme, v avantgarde nie je nič nové, do vienka ju dostala už v období druhej viedenskej školy v niekoľkosekundových bagatelách Antona Weberna. Tie postupne u Mortona Feldmana narástli na niekoľko hodín, no stále šlo vlastne o to isté: skúmanie časovosti a možností výrazu v priestoroch, ktoré sa na to zdali byť absolútne nevhodné, lebo boli buď priúzke, alebo príliš rozsiahle. Toto skúmanie bolo motivované svetom, v ktorom sa čas stal komoditou a výraz sa zdal absurdný, a bolo protestom proti takému svetu.
U Demoča je však redukcia už skôr o hľadaní efektu. Výsledkom experimentov je, samozrejme, vždy hudba, ktorá nejako znie. Feldman sa tu zdá byť estetickým, nie metodologickým východiskom. Zistili sme u neho, že takáto veľmi pomalá hudba znie dobre, a Demoč ju v podstate vylaďuje, aby znela tak, ako potrebuje. Nie je to už hrdinská mobilizácia hudby proti nepriateľskému svetu; je to skôr vytváranie a ohraničenie si svojho osobného zákutia, kde sa človek môže oddávať ilúzii bezpečia.
V oboch skladbách sa tak melanchólia mieša s akýmsi pocitom odovzdanosti. Nie sú to skladby, ktoré sú vyslovene príjemné; určite to nie je ambient. No zároveň nemáte žiadnu potrebu ich opustiť, a dokonca by ste v nich vedeli pobudnúť aj dlhšie ako polhodinu.
Adrián Demoč: Neha (Symfonický orchester Slovenského rozhlasu/Ostrava New Orchestra/Marián Lejava/Petr Kotik). Another Timbre, 2023.
Michal Lipták
