V kontexte kolektívnej eufórie z krátkodobého uvoľnenia tlaku na životné prostredie sa asi málokto zamýšľa nad environmentálnym dopadom našich domácich aktivít. V dôsledku zatvorenia kín medzi ne patrí aj zvýšený záujem o sledovanie filmov a seriálov, napríklad prostredníctvom streamingových platforiem ako sú Netflix, HBO Go, alebo český portál Aerovod. Na prvý pohľad nevinné stlačenie tlačidla „play“ však pri stovkách miliónov používateľov a používateliek skrýva za sebou nezanedbateľné dopady na klímu.
Digitálne technológie nám priniesli okrem nespochybniteľných praktických výhod aj viacero environmentálnych benefitov. Digitálnou komunikáciou napríklad redukujeme spotrebu papiera a za zmienku tiež stoja dnes hojne využívané videokonferencie, ktoré nás zbavujú nutnosti cestovať na osobné stretnutia. Na druhej strane, výrobe digitálnych zariadení predchádza sporná ťažba vzácnych surovín, ich prevádzka sa nezaobíde bez spotreby elektrickej energie a po skončení životnosti (alebo zastaraní) sa premieňajú na elektroodpad, ktorý je čoraz väčším problémom. Okrem toho však zabúdame alebo si neuvedomujeme, že vyhľadávanie na internete, posielanie mailov, počúvanie hudby alebo „scrollovanie“ Facebookom spotrebúva viac energie, než koľko nám ubudne z batérie na našom mobile alebo notebooku. Jedná sa o energiu potrebnú na chod webových stránok a sietí, vďaka ktorým máme prístup k internetu. Všetka elektrická energia používaná v oblasti informačných a komunikačných technológií spoluzodpovedá za 4 % európskych emisií skleníkových plynov (pre porovnanie, letecká doprava v EÚ má na svedomí 3 % emisií skleníkových plynov).
Náročný streaming
Nedávna štúdia francúzskeho think tanku The Shift Project uvádza, že prenos dát je zodpovedný za 55 % spotreby elektrickej energie digitálnych technológií. Videá patria k dátovo najnáročnejším súborom a zodpovedajú za veľkú väčšinu celkového internetového prenosu dát (až okolo 80 %). Okrem kanálov ako YouTube alebo sociálnych sietí v tom veľkú rolu zohrávajú práve streamingové platformy na čele s Netflixom. Ten na svoju prevádzku využíva okrem kancelárií a štúdií veľké dátové centrá a vlastnú sieť na doručovanie obsahu (z anglického CDN, teda Content Delivery Network). Ako uvádza Netflix vo svojej správe z roku 2019, spolu s nepriamou spotrebou elektrickej energie, vďaka ktorej sa audiovizuálny obsah dostáva k nám domov, to vychádza na 0,45 TWh, čo je ekvivalent spotreby približne 41 000 amerických domácností. Aký je tým pádom environmentálny dopad sledovania Netflixu? „Emisie spôsobené sledovaním 30 minút Netflixu sú rovnaké ako jazda autom na vzdialenosť 4 míle (6,4 km).“ Toto porovnanie prevzalo koncom minulého a začiatkom tohto roka viacero zahraničných médií z vyššie spomínanej francúzskej štúdie. Koncom februára sa však na stránke Carbon Brief objavil článok vyvracajúci prehnané čísla uvádzané v štúdii. Podľa prepočtov uvedených v článku je 30 minút sledovania Netlixu zodpovedných iba za 0,028 – 0,057 kg CO₂e (jednotka ekvivalentu dopadu rôznych skleníkových plynov v prepočte na CO₂), zatiaľ čo štúdia od The Shift Project ráta s 1,6 kg CO₂e, teda s 27 až 57-krát vyšším číslom. Tým pádom by jazda bežným autom do kina bola ekologicky škodlivejšia už pri vzdialenosti väčšej ako 200 metrov, než pri sledovaní 30 minút Netflixu.
Ako vidíme, v odbornej obci nepanuje zhoda o veľkosti dopadu streamingu na klímu, čo je spôsobené aj obrovskou zložitosťou systému a mnohými premennými, ako napríklad energetický mix v danej krajine, spôsob internetového pripojenia, rozlíšenie videa a pod. V každom prípade je dôležité si uvedomiť, že streaming, a digitálne technológie vo všeobecnosti, nie sú klimaticky neškodné. Akokoľvek malý alebo veľký sa dopad môže v súčasnosti zdať, problém sa bude s pribúdajúcimi rokmi zväčšovať ako dôsledok rapídneho nárastu dopytu po digitálnych dátach. Len v priebehu roka 2019 sa počet používateľov a používateliek Netlixu zvýšil o 20 % na súčasných 167 miliónov predplatiteľov a predplatiteliek.
Hľadanie riešení
Rovnako ako v iných oblastiach nášho každodenného života, aj v prípade streamingu sa ponúka niekoľko individuálnych krokov na zníženie environmentálneho dopadu. Okrem notoricky známeho obmedzenia „konzumácie“ je ďalej v ponuke zníženie kvality streamovaného videa alebo preferovanie Wi-Fi pripojenia namiesto mobilných dát, ktoré vyžadujú viac energie na prevádzku siete. Ide však o maličké, skôr symbolické gestá, ktoré aj tak nemôžeme očakávať od stámiliónov používateľov a používateliek. Preto je omnoho dôležitejšie sledovať a apelovať na kroky jednotlivých spoločností, ako aj na smerovanie celého sektoru. Práve z tohto dôvodu Greenpeace od roku 2010 monitoruje a hodnotí energetickú hospodárnosť veľkých IT hráčov prostredníctvom projektu Click Clean. Zatiaľ čo spoločnosti ako Google, Facebook alebo Apple sa už v roku 2014 zaviazali k dosiahnutiu používania 100 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, Netlfix v roku 2017 dostal od Greenpeace známku D na stupnici A – F. Vo svojej poslednej správe už ale Netflix deklaruje, že 100 % elektrickej energie potrebnej priamo aj nepriamo na prevádzku bolo zabezpečených obnoviteľnými zdrojmi a uhlíkovými kompenzáciami.
Ďalším spôsobom znižovania environmentálneho dopadu je umiestňovanie dátových centier do krajín s nižšou priemernou vonkajšou teplotou. Týmto spôsobom dochádza k zníženiu nákladov na chladenie, ako je tomu aj v prípade dátového centra spoločnosti Google vo fínskom meste Hamina. Zároveň dôležitou skutočnosťou je, že od roku 2015 zostala spotreba elektrickej energie dátových centier na rovnakej úrovni aj napriek strojnásobeniu množstva internetového prenosu dát. Zásluhu na tom má neustále zvyšovanie efektívnosti výpočtovej techniky, ktorá sa od roku 2000 zdvojnásobuje v priemere každých 2,7 rokov. V súčasnosti však hrozí, že rýchly nárast internetového prenosu dát nebude stačiť aktuálnemu tempu zvyšovania efektívnosti výpočtovej techniky.
Digitálne technológie tu s nami s veľkou pravdepodobnosťou budú ešte pridlho na to, aby sme prehliadali ich uhlíkovú stopu. V súčasnosti môžeme vidieť rôzne prístupy znižovania environmentálneho dopadu IT sektora, ale kľúčovou je a bude aj tak komplexná transformácia energetiky smerom k obnoviteľným zdrojom. Hoci je dnes otázne, či má streaming väčšiu uhlíkovú stopu ako kiná a diváci cestujúci za kinom, pri elektrickej energii z obnoviteľných zdrojov by išlo možno o najekologickejšiu formu sledovania filmov a seriálov.
Autor je študentom filmovej produkcie na VŠMU a začínajúci filmový eko-konzultant
Doplnkové zdroje nespomenuté v texte:
https://ictfootprint.eu/en/about/ict-carbon-footprint/ict-carbon-footprint
