Sadistická súťaž o jedlo

Pochybný mechanizmus so skrytým financovaním v Gaze zachováva podmienky krutosti a nedostatku. Zároveň tlmí znepokojenie časti západných spoločností nad hladovaním palestínskeho obyvateľstva. 

Zvyšujúca sa nedostupnosť a rapídny rast cien potravín v Gaze počas posledných troch mesiacov trvá od 2. marca 2025, keď začala rozsiahla blokáda humanitárnej pomoci. Nedostatok a vysoké ceny postupne vyvolali čoraz väčšiu nevôľu občanov a občianok západných štátov, ako aj predstaviteľov západných vlád vrátane dlhodobých spojencov Izraela. Tento obrat vzbudil otázky, prečo hladní civilisti, ženy a deti spôsobujú emotívnejšiu reakciu než ľudia rozdrvení v bombardovaných budovách. 

Ukázalo sa, že alibi spočívajúce v tvrdení, že za civilné úmrtia v Gaze zodpovedá Hamas, pretože umiestňuje vojenské základne do centier civilnej infraštruktúry, nefunguje pri odopieraní humanitárnej pomoci. Proizraelské naratívy pritom aj v prípade akútneho nedostatku potravín vygenerovali variáciu „ľudských štítov“. Je ňou údajné konfiškovanie humanitárnej pomoci bojovníkmi Hamasu. Dosiaľ pritom nebol predložený vierohodný dôkaz tejto praxe. Napriek miernym mediálnym úspechom tohto konštruktu však stále platí, že hlad ako nástroj vojny predstavuje násilie, ktoré sa ťažšie ospravedlňuje ako kolaterálna škoda boja proti teroristom. 

Odhady podvýživy

Podľa Integrovanej klasifikácie potravinovej bezpečnosti (IPC), orgánu podporovaného Organizáciou spojených národov (OSN), hrozil hladomor v Gaze už pred rokom, keď takmer pol milióna ľudí čelilo extrémnemu nedostatku jedla (podľa IPC stupnice piata fáza z piatich). V máji 2025 tento orgán skonštatoval pokračujúce katastrofické podmienky pre rovnakú časť populácie a predikoval, že do marca 2025 bude 71-tisíc detí a 17-tisíc matiek kriticky podvyživených.

Tom Fletcher z Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) v máji nesprávne interpretoval aktuálnu správu IPC a vyhlásil, že v dôsledku hladu hrozí smrť 14-tisíc malým deťom v Gaze v najbližších 48 hodinách. Táto alarmujúca informácia sa stala virálnou skôr, ako došlo v médiách k oprave, že šlo o predikciu úmrtí v rozsahu najbližšieho roka. Sionistické médiá označili tento omyl za krvnú žalobu, teda za poveru o rituálnom vraždení detí zo strany Židov, ktorá predstavuje antisemitský tróp s dlhou históriou. Tvrdenia, že sa kritici a kritičky Izraela zapájajú do krvnej žaloby, sa zo strany sionistických médií a influencerstva opakujú dlhodobo. A sú smerované aj na všeobecné obvinenia z genocídy, apartheidu či kolonializmu, ktoré nevychádzajú z chybného čítania dát, ale z interpretácie vojnovej a okupačnej dynamiky či z analýz medzinárodných ľudskoprávnych organizácií.  

Pochybenie Thomasa Fletchera neznamená, že v Gaze nikto nezomiera od hladu. Nefunkčnosť zdravotného systému v Gaze podľa organizácie Euro-Mediterranean Human Rights Monitor znemožňuje zdokumentovať počet všetkých obetí podvýživy, pretože mnohé z týchto prípadov sú oficiálne klasifikované ako prirodzené úmrtia. Organizácia však v máji 2025 zdokumentovala, že v priebehu 24 hodín zomrelo 29 ľudí v Gaze na podvýživu, z toho deväť detí. 

Riešenie „PR problému“ s hladovaním Palestínčanov a Palestínčaniek priniesla Netanjahuovej vláde nadácia Gaza Humanitarian Foundation (GHF), ktorá vznikla v zázemí Izraela a USA vo februári 2025 a 26. mája bola spustená do prevádzky. Táto bizarná schéma, ktorá zverila humanitárnu pomoc do rúk bezpečnostných zložiek najímaných z USA, je centralizovaná do malej oblasti na juhu pásma Gazy pod izraelskou kontrolou. Podľa svedectiev sa vyznačuje krutým zaobchádzaním zo strany bezpečnostných síl, chaosom, „súťažou“ o dostupné balíky potravín a streľbou armády na hladných civilistov priamo na distribučných miestach. Svojou výhradnou lokáciou na juhu územia nadácia vynucuje presun obyvateľstva, čím môže napomáhať etnickej čistke severu Gazy. 

Neprehľadné začiatky

Vznik GHF sa oficiálne pripravoval od konca roka 2024. Anonymné zdroje The New York Times však tvrdia, že myšlienka zriadiť nadáciu sa zrodila na rokovaniach úradníkov, armádnych predstaviteľov a podnikateľov už počas prvých týždňov vojny v Gaze, koncom roka 2023. Cieľom bolo vytvoriť systém humanitárnej pomoci založený na najímaní súkromných dodávateľov, ktorí zabezpečia ozbrojený dozor a logistiku. Militarizovaná pomoc zároveň obchádza OSN a sústredí distribúciu potravín do zóny pod izraelskou kontrolou na juhu Gazy. Namiesto decentralizovanej schémy OSN a nezávislých organizácií, ktoré naprieč Gazou prevádzkovali stovky komunitných kuchýň a pekární.

Začiatkom mája sa rozšíril marketingový dokument GHF, ktorý v správnej rade nadácie uvádzal mená rešpektovaných profesionálov z oblasti humanitárnej pomoci (Nate Mook – World Central Kitchen, David Beasley – World Food Program). Tí však, ako zistil Tom Bateman z BBC, nikdy neboli súčasťou projektu. Zahrnutie ich mien zrejme malo naznačiť kredibilitu a prilákať donorov. 

Pôvodný riaditeľ GHF Jake Wood krátko pred spustením prevádzky tvrdil, že nadácia je nezávislá a nikdy by nepracoval na projekte, ktorý slúži cieľom izraelskej vlády či armády. Niekoľko hodín po spustení programu rezignoval zo svojej pozície. Vo vyhlásení uviedol, že plánovanú humanitárnu pomoc nebude možné realizovať s dodržaním zásad ľudskosti a nezávislosti. Nahradil ho Johnnie Moore, ktorý pôsobil ako PR poradca prezidenta Donalda Trumpa počas jeho prvého funkčného obdobia. 

Zo spolupráce s GHF odstúpila aj americká Boston Consulting Group, ktorá asistovala pri modelovaní a spustení projektu. Generálny riaditeľ Christoph Schweizer rozposlal zamestnanectvu list, v ktorom sa ospravedlnil za „procesné pochybenia“, kvôli ktorým došlo k rozhodnutiu spolupracovať s GHF. V rámci očistenia firmy od spojenia s nadáciou prepustil dvoch partnerov zapojených v projekte. 

Z Boston Consulting Group v júni unikli dokumenty z novembra 2024, ktoré odhaľujú plány GHF vytvoriť v Gaze prísne strážené obytné areály so systémom identifikačných kariet či technológiou rozpoznávania tváre. Tieto zvažované komplexy boli už v rámci vízie označené za „koncentračné tábory s biometriou“ za účelom prípravy na verejnú kritiku a argumenty proti nej. Nadácia v júni označila uniknuté plány za už neaktuálne.

Kto to platí?

Financovanie GHF má od transparentnosti ďaleko a sprevádzajú ho protichodné tvrdenia zo strany izraelských médií aj politikov. Slovenské sionistické iniciatívy v súvislosti s potravinovou krízou v Gaze začali začiatkom júna 2025 koordinovane šíriť informáciu, že vláda Izraela vyčlenila 700 miliónov šekelov (okolo 170 tisíc eur) zo štátneho rozpočtu na humanitárnu pomoc do Gazy, čím vlastne ochudobnila infraštruktúru krajiny. Táto neformálna osvetová kampaň prezentovala Gazanov a Gazanky podobne, ako populistickí politici zobrazujú migrujúcich ľudí alebo slovenské rómske obyvateľstvo, teda ako príživníkov nacucnutých na štátne rozpočty. 

Kampaň slovenských sionistov však odporuje oficiálnemu naratívu izraelskej vlády. Skloňované stovky miliónov šekelov, o ktorých vehementne informovali sionistické iniciatívy, mali tajne smerovať do GHF. Túto informáciu priniesla izraelská verejnoprávna televízia Kan, ktorá sa odvoláva na anonymné zdroje. Líder opozície, centristický politik Yair Lapid už predtým naznačil, že Izrael zabezpečil financovanie nadácie cez schránkové firmy na Západe. Vo financovaní GHF zbadal príležitosť na vylepšenie zahraničného renomé a žiadal odtajnenie tejto podpory. „Ak sa za naše dane kupuje humanitárna pomoc, potraviny a lieky pre deti v Gaze, využime to vo svoj prospech na medzinárodnej scéne,“ vyhlásil koncom mája.

Izraelská vláda ako aj nový riaditeľ GHF Johnnie Moore opakovane popreli obvinenie z vládneho financovania nadácie. Moore zároveň odmietol zverejniť zoznam donorov. Ešte pred spustením prevádzky nadácia vo vyhlásení uviedla, že nemenovaná západná krajina venovala 100 miliónov dolárov. Na Ministerstve zahraničných vecí USA podľa viacerých zdrojov aktuálne prebiehajú diskusie o podpore GHF sumou 500 miliónov dolárov. 

Jedlo ako smrtiaca návnada

Nadácia tvrdí, že od začiatku prevádzky už rozdistribuovala milióny porcií jedla, zväčša v podobe surovín ako múka, ryža a strukoviny, ktoré na spracovanie vyžadujú kuchyňu a kuchynské náradie. V podmienkach zničenej Gazy nie vždy dostupné. 

Pri distribúcii zahynulo už najmenej 245 ľudí, ktorých podľa svedectiev aj forenzných analýz zabíja izraelská armáda. Jeden zo zamestnancov vojenského dodávateľa anonymne poskytol svedectvo, v ktorom opisuje streľbu izraelskej armády na palestínskych ľudí pri distribúcii pomoci. Celú iniciatívu označil za „bullshit“. Malo ísť o zamestnanca UG Solutions, jednej z hlavných dodávateľských firiem GHF, ktorá podľa zistení Bena Samuelsa z denníka Haaretz platí svojim žoldnierom 1100 dolárov na deň.

Brutalita GHF má významný priestorový rozmer. Nadácia zverejňuje oznamy o otváraní a zatváraní distribučných centier v arabčine spolu s mapami na facebookovej stránke. Príspevky nie je možné komentovať. Hladujúci putujú zo severu Gazy v horúčave cez jediný, takzvaný zabezpečený koridor pozdĺž pobrežia a čakajú na pomoc natlačení v uličkách z pletivových plotov, kde podľa svedectiev na slnku omdlievajú, dusia sa. Akonáhle ľudia natlačení medzi plotmi prerazia zábrany, spustí sa paľba. Na videu, ktoré koluje na internete, utekajú ľudia z viacerých smerov a cez rôzne zábrany na pokyn bezpečnostných zložiek smerom k distribučným miestam, kde bojujú o zásoby balíkov pomoci. Nadácia dosiaľ nevedie zoznamy osôb a neoveruje identitu ľudí – berie ten, kto príde skôr. Niektorí berú viac a opakovane, a balíky následne predávajú. 

„Prežijú len tí silnejší – ľudia, ktorí sú vo forme, dokážu dobehnúť skôr a vyvinúť väčšie nasadenie, aby získali balík jedla,“ priblížil palestínsky univerzitný profesor Nizam Salama, ktorý sa dvakrát pod paľbou pokúsil získať pomoc od GHF. V oboch prípadoch odišiel s prázdnymi rukami. 

GHF podľa informácií OSN distribuuje iba desatinu skutočného množstva pomoci, ktorú potrebuje obyvateľstvo Gazy. Jonathan Whittall, vedúci úradu OCHA, to nazval „inžinierstvom nedostatku“. Bill Deere, riaditeľ kancelárie Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) vo Washingtone prirovnal distribúciu pomoci GHF k Hunger Games. V pondelok 16. júna poľná nemocnica Červeného kríža v Rafahu podľa oficiálnej správy prijala 240 ľudí so strelnými a inými zraneniami z oblasti distribučných miest GHF. Ide o udalosť s najvyšším počtom zranených, akú zaznamenala za viac než rok prevádzky.

Aby svedomie ostalo čisté

Údajná štedrosť GHF v „kŕmení“ Gazanov a Gazaniek poskytla podporovateľom a podporovateľkám politiky Izraela vzácny štít proti kritike humanitárnej blokády Gazy. Vyhlásenia o „rekordných“ počtoch rozdaných porcií sa rýchlo stali súčasťou argumentačnej výbavy slovenských liberálov a liberálok, ktorí vďaka nim môžu naďalej zotrvať vo svojich presvedčeniach. Naratív o tom, ako Izrael samotný hasí humanitárnu krízu v Gaze, podporujú a šíria nielen sionisti a sionistky na Slovensku i po celom svete, ale aj viaceré slovenské osobnosti verejného života. 

Tento konformný príbeh je neudržateľný. GHF od začiatku sprevádzajú nejasnosti, straty stakeholderov, utajené financovanie, uniknuté dokumenty usvedčujúce z plánov núteného vysídlenia a svedectvá vrážd, chaosu či neľudských podmienok. Videá Gazanov a Gazaniek zachytávajúce streľbu a davový útek sú ľahko dostupné. Zábery na bezvládne rozstrieľané telá na piesku, krvácajúce na potravinové tašky, doslovne aj symbolicky vystihujú charakter „humanitárnej“ práce, ktorú GHF vykonáva na juhu Gazy. 

Namiesto naivnej dôvery v riešenie humanitárnej krízy prostredníctvom brutalizovanej pomoci GHF je potrebné, aby vlády aj medzinárodná verejnosť rázne žiadali uvoľnenie blokády, zabezpečenie vstupu nezávislých organizácií do pásma Gazy, obnovenie decentralizovanej distribúcie potravín a zastavenie núteného vysídľovania. Vzhľadom na množstvo indícií o pochybných väzbách GHF a dôkazy jej mnohotvárneho násilia je šírenie „porciového PR“ neospravedlniteľné.

Autorka je spisovateľka

Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike.