Príručka na prežitie leta, leta spred pol storočia

V bratislavskom kine Lumière prebieha už rok pravidelný mesačný cyklus s názvom Zdravotná prehliadka, ktorý ponúka krátke dobové slovenské zdravotne-osvetové snímky. Zdravotná prehliadka je súčasťou Filmotéky, dlhoročného programu Slovenského filmového ústavu, ktorý premieta archívne tituly z pôvodných 35 mm pásov. V septembri začne nová sezóna Filmotéky a pokračovať budú aj ďalšie pásma Zdravotnej prehliadky. Posledné pásmo pred prázdninami prinieslo sedem filmov pod názvom Letné nástrahy.

„Nezabudnite na žiletku, zápalky, hypermangán a vhodné oblečenie. A všade sa dobre popozerajte. Aby vám pre neopatrnosť kvapka hadieho jedu nezatienila krásu prírody,“ pripomína Ctibor Kováč, hlas komentára krátkeho filmu režiséra Kazimíra Barlíka z roku 1961 s názvom Hady.

Nastal čas letných dobrodružstiev, mnohí z vás, či už to predstavuje precenenie vašich schopností alebo nie, sa vyberú do prírody, a ak by vás na potulkách – nedajbože – uštipol had, predpokladám, že takmer všetci a všetky by ste v kritickom okamihu siahli po mobilnom telefóne, aby ste sa na internete dopátrali, čo máte robiť. A zistili by ste i to, že z vyššie spomenutých štyroch položiek ostalo na zozname relevantných len to vhodné oblečenie.

Na webstránke Národného toxikologického informačného centra sa dočítate, že „tradičné manipulácie s miestom uhryznutia – napríklad rozrezávanie rany, vysávanie jedu z rany ústami, vypaľovanie, výplachy oxidačnými prostriedkami, fenolom, hypermangánom, peroxidom vodíka a inými, sú neúčinné a potenciálne nebezpečné – nemožno ich preto odporúčať.“ Vo filme sa už-už dievčina chystá vysať jed z kamarátkinej rany ústami, jedna z mužských postáv ju však zastaví, vezme žiletku, opáli ju zápalkou a podá ošetrujúcej, aby zranenej čo najviac spustila krvácanie. Odborné kapacity na internete radia, že ani pevné obväzovanie zasiahnutej končatiny nad ranou – ako to vidíme aj v spomínanom filme Hady – sa už v dnešnej dobe neodporúča, takzvané škrtidlo na spomalenie šírenia hadieho jedu krvným obehom nestojí za risk poškodenia tkaniva. Za vhodnejší postup sa považuje takzvaná tlaková imobilizačná bandáž, teda znehybnenie končatiny v čo najväčšej možnej miere.

Krátke filmy, ktoré dnes už takmer nevídať

Je na mieste otázka, aký význam má sledovanie starých populárno-vedeckých filmov, prezentujúcich poznatky, ktoré sú dávno neaktuálne, miestami až zavádzajúce. Film Hady bol uvedený koncom júna v rámci pravidelného cyklu Zdravotná prehliadka v bratislavskom kine Lumière spolu s ďalšími šiestimi krátkymi zdravotníckymi filmami vyprodukovanými v rokoch 1955 až 1985. Filmotéka Slovenského filmového ústavu v tomto cykle vždy v posledný pondelok v mesiaci prináša československé, respektíve slovenské, krátke populárno-vedecké filmy na tému medicíny a zdravia, predovšetkým spred roku 1989.

Zdravotná prehliadka odštartovala v septembri minulého roka s témou očkovania, ktorá vtedy v spoločnosti rezonovala kvôli COVIDu-19. Počas nasledujúcich ôsmich mesiacov (z dôvodu uzavretia kín pre pandémiu namiesto pôvodne plánovaných desiatich) ponúkla divákom do konca tohtoročnej sezóny archívne zdravotne-osvetové filmy na témy životného prostredia, kúpeľov, dentálnej starostlivosti v čase socializmu, pásmo o neplánovanom rodičovstve, antikoncepcii a interrupciách s názvom Ženská voľba či pásmo nazvané Od zajtra nejem! s filmami o redukčných diétach a zdravej výžive z rokov šesťdesiatych až osemdesiatych.

Svoj prvý ročník zakončila Zdravotná prehliadka v júni témou Letné nástrahy – filmami o úrazoch a zdravie ohrozujúcich javoch, ktoré sa frekventovanejšie vyskytujú práve v letnom, prázdninovom období. Pred nebezpečenstvom utopenia sa pri kúpaní v jazere varovala snímka Karola Floreána s názvom Do piatich minút, podobným rizikom pri plávaní na kúpalisku film Termálne kúpaliská Petra Záchenského. Do výberu sa dostali aj tituly venujúce sa dvom druhom hmyzu, ktoré sú človeku zväčša nepríjemné, ale niekedy aj život ohrozujúce – Kliešť obyčajný, snímka z roku 1970 v réžii Otakara Patočku, a film Pavla Čalovku Pozor, komáre z počiatku osemdesiatych rokov. Prirodzene, nástrah ohrozujúcich zdravie by sa našlo viac ako premietnuté filmy ponúkli, napríklad na typicky letnú záležitosť, akou je úpal, kurátorka pásma počas rešerše nenarazila; na druhej strane mnohé z premietnutých snímok možno z kontextu leta vyňať a použiť pri inej príležitosti, povedzme ako prírodopisné či vlastivedné vzdelávacie filmy.

Farebná snímka Hady má približne trinásť minút, no okrem inštruktážnej linky, ako postupovať v prípade uštipnutia, zahŕňa aj informácie o miestach výskytu zmijí (teda vreteníc, ako sa neskôr ustálil ich zoologický názov) a upozornenie, že taká užovka nie je nebezpečná, ale priam užitočná a rozpoznáme ju podľa „typických žltých fliačikov za uškami“. Snímka predostrie aj poučenie, že plaz sa prirodzene človeka bojí a skôr než by zaútočil, snaží sa pred narušiteľom ujsť; pričom dodáva, že hady útočia napríklad vtedy, keď sú vyrušené pri párení. V závere filmu sa dozvedáme, že mláďatá zmije sa rodia koncom leta v počte 14 – 16 kusov a jed majú v sebe už od narodenia. Niektoré zo zdravotne-osvetových filmov majú prirodzený presah do žánru prírodovedného; v tomto prípade už všeobecne pôsobiaci, bližšie nekonkretizujúci názov Hady evokuje skôr prírodopisnú vetvu populárno-vedeckého filmu než tú zdravotne-osvetovú. Ako to už v zákazkových dielach Ústavu zdravotnej výchovy býva (názov inštitúcie naprieč dekádami varioval, v čase vzniku filmu Hady to bol práve Slovenský ústav zdravotníckej osvety), film spraví odbočku aj k téme výroby protijedu, séra, ktoré sa získava spracovaním hadieho jedu,  a nechýbajú ani typické zábery balenia hotových produktov – ampuliek s liečivom – do škatuliek.

Nástrahy turistiky

Nepriaznivé počasie, ktoré zastihne turistu či turistku v horách nepripravených, ani otrava jedlom špecificky spájaná s dovolenkou v exotických krajinách, sa v pásme Letné nástrahy, ani v predošlých pásmach Zdravotnej prehliadky, neobjavili, no problematika nevoľnosti v dôsledku nedostatočnej hygieny rúk pred konzumáciou potravy je pomerne často zobrazovaným neduhom v slovenských zdravotne-osvetových snímkach. V tomto duchu a v spojení s rizikami počas ľahkej turistiky do prírody sa niesol aj ďalší z vybraných filmov. Hygiena vodných tokov režiséra Pavla Čalovku, film vyrobený pre Povereníctvo zdravotníctva, je ešte starším zdravotne-osvetovým počinom. Burácajúca orchestrálna hudba útočiaca na city napovedá, že pochádza z polovice päťdesiatych rokov. „Príhody, ktoré uvidíte v tomto filme, sú vybrané zo zdravotných záznamov jednej nemocnice. Neodohrali sa na jednom mieste, ani v tom istom čase, no sú natoľko typické, že sme ich vybrali ako spoločný príklad pre náš film,“ prihovorí sa nám komentárom Gustáv Valach už počas úvodných titulkov. Aj Hady z roku 1961 aj Hygiena vodných tokov z roku 1955 využívajú na sprostredkovanie zdravotne-osvetových informácií naratívny postup, názorné ukážky nesprávneho konania protagonistov sú tlmočené cez drobné, inscenované príhody. Malý Miško sa potápa v štrkovisku za dedinou, z čoho dostane dyzentériu. Prečo práve on a nie ostatné deti, vysvetlí film len náznakovo: „Miško by vraj spravil lepšie, ak by sa v daný deň neponáral…“ Pravdepodobne sa teda nachlípal vody a zaviedol si do organizmu baktérie. Pomocou ďalších „poviedok“ sa snímka snaží vysvetliť, že horská rieka nie je principiálne nevyhovujúca, nečistoty naberá postupne, prúdením cez rôzne miesta, znečisťuje ju najmä človek, ktorý v nej umýva hospodárske zvieratá, perie bielizeň, vylieva do nej splašky a podobne. Z neznalosti súvislostí sa potom roznášajú ochorenia ako týfus, paratýfus, tuberkulóza, žltačka či obrna.

Dôvodov, prečo stále pozerať dobové zdravotne-osvetové filmy, by sa našlo viacero. Na jednej strane sú akousi konzervárňou postupov, na ktorých možno mapovať vývoj medicínskeho poznania a technologických možností v oblastiach, ako napríklad poskytovanie prvej pomoci, základné hygienické zásady či bezpečnosť pri práci. A hoci niektoré z nich už nemusia plniť svoju primárnu funkciu – chrániť občanov a občianky, zvyšovať ich vedomostnú úroveň –, stále ostávajú umeleckými artefaktmi súcimi na skúmanie, ale aj formou zábavy so špecifickým druhom humoru. Humoru, ktorý často pramení zo samotného dobového odstupu: dnešné publikum má k dispozícii novšie, obsiahlejšie poznatky a na postavy z týchto filmov nazerá zvrchu, vopred tuší, čo sa im prihodí, predvída nesprávnosť ich konania, takže postavy nemôžu vyznieť inak ako naivne.

Humor ako (dramaturgický) sprostredkovateľ informácií

Štvorica výletníkov a výletníčok, ktorá sa vybrala na turistiku vo filme Hady, pobaví už v úvodných záberoch nevhodným oblečením: neprimerane krátkymi pánskymi nohavicami a otvorenou obuvou. Ešte vtipnejší je moment, keď mužská časť kolektívu zhotoví nosidlá pre uštipnutú kolegyňu v neuveriteľne krátkom čase – v jednom zábere podá muž svoje tričko žene na vytvorenie škrtidla a v ďalšom zábere už šuchorí lístie na hotovom nosidle. Kedy stihla mužská časť družstva nájsť vhodné konáre a zviazať ich do tohto plne funkčného ležadla, ktorým následne transportujú dospelú ženu? Otázku, kde vo voľnej prírode narazili títo šťastlivci na také pekné, do hranolov zastrúhané koly, ktoré sú základom nosidla, si určite kládli aj menej pozorní diváci a diváčky. Podobne absurdne a zábavne pôsobí scéna s mládežou v prírode vo filme Hygiena vodných tokov. Marienka sa pre veľký smäd napije vody z ťažko identifikovateľného zdroja, z akejsi priehlbiny v tráve (hneď pri rieke), ktorú komentátor filmu neskôr nazve studničkou. Záber pôsobí komicky aj samotným hereckým prevedením, Marienka strčí hlavu do jamy ako pštros do zeme, napája sa bez použitia rúk, ako to robia zvieratá.

Priam ako komédia je zámerne koncipovaná snímka Aby vám slúžili režiséra Vojtecha Andreánskeho, ktorý, mimochodom, spolu s Kazimírom Barlíkom patril celé dekády medzi najproduktívnejších režisérov slovenských zdravotne-osvetových filmov. Hlavná postava, robotník v závode a vášnivý futbalista Jano Buran (v pôvodnom scenári nazvaný ešte dôvtipnejšie, Jano Plesník), si v zhone po víťaznom futbalovom zápase a následnej sprche nedostatočne osuší chodidlá. Na mokré nohy si navlečie ponožky, obuje topánky a uteká na rande. Po pár dňoch sa však ozve svrbenie nôh a len vďaka pracovnému úrazu sa Jano po čase dostane k lekárovi, ktorý mu oznámi, že má na nohách pleseň.

Autori zvolili „satirické, sem-tam i mastičkárstvo bičujúce rozprávanie“ aj preto, lebo si sami uvedomovali, že mykóza nemusí vyznievať ako dostatočne závažná, a teda hodná zdravotne-osvetového spracovania, ako sa píše v explikácii priloženej k scenáru filmu, datovanej 12. mája 1957. Režisér sa v nej snaží zabrániť dojmu, že sa jeho kolektív zaoberá len akýmsi „prepychovým problémom“, tvrdiac, že to síce dokazuje vysokú kultúrnu a civilizačnú úroveň vtedajšej spoločnosti, ale na druhej strane si je vedomý možnej výčitky, že existujú aj vážnejšie, napríklad epidemiologické otázky. Odvoláva sa na štatistiku, podľa ktorej trpí problémom hubových chorôb vysoké percento ľudí, a vyslovuje domnienku, že pravdepodobne najpálčivejší bude problém „v našich závodoch.“ A rovno ponúka aj riešenie: zaopatriť pre zamestnancov dreváky.

Film Aby vám slúžili patrí ku klenotom zdravotne-osvetových titulov. Nie pre vysokú odbornosť, ale pre schopnosť vryť sa do pamäti diváctvu, pre vynaliezavosť a nadčasový humor, postavy, ako pani bytná, ktorá sebavedome diagnostikuje podnájomníkovi „vypotené nohy“ a sama aj nastolí liečbu – pomocou zázračnej mastičky na všetko, ktorú vytiahne z lekárničky svojho manžela, veterinára. Snímka si poradila aj s dobovým technickým obmedzením, protagonisti v skorých dokumentárnych filmoch tohto druhu nerozprávali, aj preto to za nich robil komentár, a nie je tomu inak ani v tejto snímke. Napriek tomu sa v jednom okamihu podarilo, pravdepodobne postsynchrónne, akýmsi dodabovaním, dodať v scéne vyšetrenia pacienta lekárom dialóg, ktorým dve z postáv odrazu nadobudli konkrétnejšiu, prítomnejšiu a divákovi bližšiu podobu.

Je málo filmov, o ktorých možno povedať, že majú schopnosť zachraňovať život. Prírodopisné, populárno-vedecké, zdravotne-osvetové filmy sa napriek podliehaniu zubu času a vďaka naratívne štylizovanej forme, ktorá pôsobí na emócie, môžu stať – pri správnom uvedení do kontextu – záchytným bodom vo chvíli, keď ide o život. Práve príbeh, ktorý v nás vyvolal strach alebo veselosť, robí obsah týchto filmov oveľa ľahšie zapamätateľným. Možno skôr ako memorované informácie z príručky.

Autorka je kurátorkou Filmotéky Slovenského filmového ústavu