Štyritisíc kilometrov dlhé a iba stosedemdesiat kilometrov široké územie, uzavreté v objatí Pacifického oceánu na západe, Ánd na východe, púšťou Atacama na severe a na juhu Hornským mysom, najjužnejším bodom celého amerického kontinentu. Topografická mapa Čile predurčuje odlúčenie krajiny od zvyšku sveta, ale i od susedných krajín. V septembri roku 1973 sa toto odlúčenie znásobilo, keď si v krajine moc uzurpoval pravicový generál Augusto Pinochet. Tým zaradil Čile na zoznam štátov Latinskej Ameriky, kde vojenská intervencia pochovala rozvíjajúcu sa demokraciu počas studenej vojny. Jeho vojenská diktatúra trvala sedemnásť rokov. Pod rukami tajných služieb zahynulo, zmizlo alebo emigrovalo tisíce Čiľanov a Čiľaniek. Dátum 11.9. bol v histórii tragický dávno pred pádom dvojičiek: Čile v ten deň zažilo štátny prevrat, na úspechu ktorého začala americká tajná služba pracovať už niekoľko rokov pred jeho uskutočnením. Salvador Allende, vtedajší ústavný okupant bombardovaného prezidentského paláca La Moneda, mohol aspoň vyjednávať o záchrane vlastného života, ale rozhodol sa tak neurobiť. Vystúpil v rádiu s posledným prejavom, v ktorom sa lúčil nielen s Čiľanmi, ale i vlastným životom. Morálny rozmer jeho rozhodnutia podporuje fakt, že svoj život obetoval ako na celé ďalšie desaťročia posledný legitímny prezident slobodných volieb z roku 1970. Tie boli zároveň skúškou limitov čilskej nezávislosti od západných síl a pokusom o vlastnú mierovú cestu k socializmu. [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Nová doba starej poézie
Ďalší
