Pôvodne som chcela písať o poslednej sérii Succession; o neuveriteľne privilegovaných, traumatizovaných a bohatých súrodencoch, pre ktorých je americká politika hracím plánom na Monopoly – predáš, kúpiš, založíš za miliardové a biliónové sumy, ktoré sú vo svojej abstraktnosti vyhradené iba pre financializovanú imagináciu vlastníkov investičných fondov. Bez akéhokoľvek váhania ovplyvniť výsledok prezidentských volieb, iba kvôli tomu, aby okrem finančného disponovali aj sociálnym kapitálom (manipulácie s verejnou mienkou a pocitu vlastnej dôležitosti (alebo aspoň zmyslu existencie?)) a firma nebola odkúpená inou spoločnosťou. Fyzické, psychické a emocionálne násilie, predstierané spojenectvá, hlboké rany. Podmanivá ručná kamera, ktorej pohyb súznie s rozochvenou emocionalitou scény, keď sa súrodenci dozvedia, že ich otec zomiera v lietadle na infarkt. Neustály pohyb, oscilovanie od jednej aliancie na opačnú stranu, dôvtip kŕmený hnisavými ranami utŕženými v detstve pod výchovou despotického otca.
Okrem instagramového profilu @kendallroylookingsad mi vákuum po utnutí naratívov superbohatých a traumatizovaných ľudí (Succession a White Lotus – mimochodom, tvscholar na svojom substacku podnetne píše o tom, ako sú bohatí ľudia v súčasných seriáloch nadreprezentovaní) saturuje nová séria The Bear z prostredia reštauračného podnikania a kuchyne. Mladý oceňovaný šéfkuchár Carmy sa zo sveta fine dining po samovražde svojho staršieho brata vracia domov do Chicaga, aby viedol rodinný podnik – malé talianske bistro so sendvičmi s hovädzím mäsom. The Original Beef of Chicagoland je v dlhoch, kuchyňa je vzdialená štandardom a systém práce dlhodobo zanedbaný. Okrem smútku zo straty brata (a nezodpovedaných otázok z nej vyplývajúcich), krachujúceho podniku, kde je zamestnanectvom považovaný za snoba, musí Carmy spracovávať aj traumu spôsobenú prácou v tomto sektore – verbálne a psychologické násilie od nadriadeného šéfkuchára nie je ničím výnimočným v prostredí vystavanom na dokonalej hygiene, dokonalej chuti a výzore jedla, dlhých pracovných hodinách, prepracovanosti, strese a kriku.
(Podobne ako v britskom celovečernom filme Boiling point, kde má šéfkuchár problém s návykovými látkami v dôsledku stresu, dlhov a pretínajucích sa osobných a pracovných drám a na konci rušného večera v prestížnej reštaurácii skolabuje. Deväťdesiatdva minútová jednozáberovka poukazuje na rovnaké negatívne aspekty práce v gastre ako The Bear.)
Druhá séria The Bear však okrem nervozity a zhonu obsahuje aj momenty empatie a snahy prekonať vzorce rodinných tráum a byť voči sebe vzájomne láskavý*é. Takmer 30 minútové epizódy (s výnimkou šiestej, ktorá je ťažko stráviteľnou, chaotickou sedem chodovou vianočnou rodinnou večerou) sa vyznačujú striedaním konverzačných mikrosituácií a záberov mesta, rýchlymi strihmi z príprav a testovania jedla, opakovaním „yes, chef!“ a „corner“, a energiou, ktorá nervozitou a výkyvmi emocionálneho vývoja scén pripomína Uncut gems bratov Safdieovcov: je to ako vypiť niekoľko red-bullov alebo veľa kávy a sledovať chvatné, no precízne prípravy jedla pod tlakom snahy o dokonalost, dlhov a narušených vzťahov.
Barbora Nemčeková
The Bear, Christopher Storer, USA, 2023, (10 dielny seriál). Premiéra na Disney+ 12. augusta 2023.
