Boj za squat Društveni centar Tvorivosť, premýšľanie o reorganizácii vzťahov medzi ľuďmi navzájom a voči prírode, ako aj samotné budovanie týchto vzťahov, stoja v centre anarchistického myslenia a konania. Za jeden z pokusov ovplyvnených týmito myšlienkami možno považovať aj squat Društveni centar (Spoločenské centrum) v Novom Sade v Srbsku, ktorý vznikol na pomedzí procesov privatizácie mestského priestoru a snahy o vytvorenie autonómneho miesta oslobodeného od logiky kapitalistickej akumulácie a represívnych centralizovaných politík. Logika neustáleho ekonomického rastu a vytvárania zisku je votkaná do mestského priestoru – verejné a kolektívne vlastníctvo je potláčané súkromným. Tento proces odhaľuje sociálne nerovnosti, ktoré zásadne determinujú možnosť podieľať sa na rozhodovaní, akým smerom sa bude mesto uberať. Henri Lefebvre, a po ňom aj David Harvey pracujú s konceptom „práva na mesto“, ktoré je definované práve v súvislosti s politicko-triednymi zápasmi. Vyústením týchto zápasov by mala byť commonifikácia priestoru. Mestský priestor by už nebol v rukách kapitalistickej triedy a centralizovanej politickej moci, ktoré s ním narábajú ako s komoditou, ale by bol spravovaný s aktívnou participáciou všetkého obyvateľstva a s ohľadom na kolektívne záujmy. Autonómne miesta ovplyvnené anarchistickým myslením možno interpretovať ako súčasť tohto boja o kolektívne a rovnostárske spravovanie mesta a určovanie jeho [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Jeden komentár
Pingback: Kapitál vydal číslo venované téme anarchizmu -