Pracovníci všetkých platforiem, spojte sa?

Aktuálne protesty kuriérov a vodičov platforiem na Slovensku nie sú náhodným javom, ale symptómom dlhodobo rastúceho napätia v platformovej ekonomike.

Na 13. marca vyhlásili kuriéri Woltu a Boltu celoštátny štrajk, ktorý mal unikátny charakter – presiahol hranice a nadobudol „česko-slovenský“ rozmer. Požadovali transparentné a férové odmeňovanie, ktoré nebude klesať pod hranicu reálnych nákladov. Realita však bola menej bombastická. Štrajk veľký ohlas nevyvolal a väčšina kuriérov pracovala v bežnom režime. Výpadok donášok jedla tak nepocítili ani zákazníci, ani stravovacie prevádzky.

Už dnes 30. marca sa chystá ďalší štrajk, tentoraz ho zvolávajú vodiči Boltu na Slovensku. Ohlasujú nielen koordinované vypnutie aplikácie Bolt a neprijímanie objednávok, ale aj zhromaždenia vo viacerých krajských mestách na vopred určených miestach, kde zaparkujú autá na znak protestu. Iniciovali aj petíciu, v ktorej žiadajú napríklad zavedenie minimálnych sadzieb na kilometer, zastropovanie provízií pre platformu či zohľadnenie dopravných zápch v čase jazdy. Obdobných iniciatív sa v minulosti uskutočnilo viacero, zatiaľ bez výsledku. Naopak, situácia, čo sa týka zárobkov a ďalších aspektov práce, sa prakticky len zhoršuje.

Platformy pre niektorých ľudí – najmä migrantov, migrantky a študentstvo – predstavujú rýchly vstup na trh práce a dostupný zdroj flexibilného príjmu. Zároveň sú však postavené na prenose podnikateľského rizika na jednotlivcov, nízkych zárobkoch a veľmi obmedzených možnostiach kolektívnej obrany. Súčasťou problému „neviditeľného manažmentu“ je aj algoritmické riadenie – o pracovnom tempe, príjme či prístupe k zákazkám často rozhodujú systémy, ktorých logiku pracovníci nepoznajú a len ťažko ju môžu spochybniť. Slovenský prípad to ukazuje zreteľne: väčšina platformistov funguje ako formálne samostatne zárobkovo činné osoby, často cez sprostredkovateľov (takzvané flotily) a zostáva mimo tradičných štruktúr sociálneho dialógu. Fragmentácia pracovnej sily – a to aj v podobe vysokého počtu pracovných migrantov, ktorí z rôznych dôvodov slabo reagujú na pokusy o kolektívne akcie –, zároveň vysvetľuje, prečo mobilizácie v sektore zatiaľ len zriedka vedú k výraznejším výsledkom.

Aj pripravované regulačné zmeny (aktuálne v podobe návrhu zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní), ktoré majú implementovať európsku smernicu o platformovej práci, túto realitu takmer určite nezmenia zo dňa na deň. Návrhy síce posilňujú právnu pozíciu pracovníkov, napríklad zavedením domnienky pracovnoprávneho vzťahu či pravidiel pre algoritmické riadenie, no k automatickému „preklopeniu“ vodičov a kuriérov na zamestnancov nepovedú. Rozhodne o tom súdne konanie, ktoré bude skúmať znaky závislej práce. A treba dodať, že časť z nich o takúto zmenu ani nestojí. Potenciálna zmena tak bude závisieť najmä od toho, či sa jednotlivci alebo skupiny pracovníkov rozhodnú tieto nástroje reálne využívať a rozhodnú sa ísť do sporu so silným globálnym hráčom v podobe platforiem. Skúsenosti zo západnej Európy navyše ukazujú, že ani veľké súdne víťazstvá, ani nové zákony automaticky nemenia realitu platformovej práce. V Španielsku, Taliansku či Spojenom kráľovstve sa pracovné podmienky zlepšovali skôr postupne – kombináciou sporov, kolektívnej mobilizácie a politického tlaku, zatiaľ čo platformy svoje modely flexibilne prispôsobovali novým podmienkam.

Nový regulačný rámec môže otvoriť aj priestor pre odbory na experimentovanie s kolektívnym vyjednávaním mimo klasického pracovnoprávneho modelu. To môže uľahčiť vznik kolektívneho zastúpenia v rozptýlenom sektore. Zároveň to so sebou nesie aj určité riziká, napríklad vytváranie sporov o reprezentatívnosť (návrh zákona špecificky uvádza, že na platformové vyjednávanie sa nebude vzťahovať štandardná právna úprava) či vznik formálnych kolektívnych zmlúv „vyjednaných“ cez žlté odbory s minimálnym reálnym efektom na pracovné podmienky a mzdy.

Pracovníci a pracovníčky platforiem sa ocitajú medzi kontrolou a neviditeľnosťou. Na jednej strane sú intenzívne monitorovaní algoritmom, na druhej strane často zostávajú mimo inštitucionálnej ochrany. Súčasné protesty preto nie sú len sporom o zárobky a pracovné podmienky. Sú testom toho, či sa v digitálnej ekonomike podarí nájsť novú rovnováhu medzi inováciou, flexibilitou a sociálnou spravodlivosťou, alebo preváži logika prekérnej práce, ktorá bola kedysi typická pre raný kapitalizmus.

Autor je historik

Text vznikol s podporou Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v Slovenskej republike