Pôda je viac než výrobný prostriedok

Jaroslava Sobocká vedie odbor všeobecnej pedológie a pedogeografie Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra v Bratislave. Rozprávali sme sa s ňou o aktuálnych výzvach nášho prístupu k pôde a o úlohe vedy v zmene poľnohospodárskych paradigiem.

Dávid Koronczi: Prosím, predstavte nám v skratke dejiny a hlavné míľniky slovenskej, respektíve československej pedológie.

Poznávanie pôd – pedológia sa ako aplikovaná veda datuje od osvietenského obdobia, teda od prelomu 18. a 19. storočia. V podmienkach Rakúsko-Uhorska pracovali viacerí poľnohospodárski učenci, napríklad Juraj Fándly, Samuel Tešedík, Dionýz Štúr, ktorí skúmali pôdy a vytvárali prvé pedologické archívy. V 19. storočí bol v Budapešti založený Kráľovský geologický ústav a jeho pracovníci začali mapovať a klasifikovať pôdy aj na území Slovenska. Heinrich Horusitzky, Imre Timko a Béla Inkey boli výraznými osobnosťami, ktoré vytvárali tzv. agrogeologické mapy regionálnych území Slovenska. Po vytvorení Československej republiky Slovensko nemalo významných pôdnych odborníkov, kým v Čechách už bola rozvinutá škola prof. Josefa Kopeckého a Václava Nováka. Práve ich odchovanci (Kyntera, Kohout, Kučera) prišli na Slovensko etablovať pôdoznalectvo ako rozvíjajúcu sa vedeckú disciplínu. Boli prednostami Ústavu pre agropedológiu a bioklimatológiu. Po roku 1938 však z politických dôvodov museli odísť a do popredia sa dostali slovenskí pedológovia, ako Ondrej Kožuch, Viktor Pecho-Pečner, František Hroššo, Bohuslav Maláč.

Druhým míľnikom rozvoja pôdoznalectva na Slovensku a v Československu bolo spoločné metodické i realizačné riešenie Komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd (KPPP), ktorý bolo potrebné uskutočniť kvôli rozsiahlej kolektivizácii v 60. rokoch.

Na jeho základe sa vybudovali vedecké pracoviská v obidvoch republikách, kde došlo k rozvoju takmer všetkých pôdoznaleckých disciplín. Bola to generácia významných pedológov, ako Dr. Jan Němeček, prof. Juraj Hraško, doc. Zoltán Bedrna a iní. Položili základy moderného pôdoznalectva a rozsiahle výsledky KPPP sa pretavili do mapovania bonitovaných pôdnoekologických jednotiek s autorstvom Dr. Michala Džatka a Dr. Karla Mašáta. Databáza bonitovaných pôdnoekologických jednotiek bola kompletne zdigitalizovaná a v aktualizovanej podobe sa používa dodnes.

Tomáš Uhnák: Jak funguje VÚPOP?

Náš výskumný ústav je súčasťou veľkého Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra v Lužiankach pri Nitre. Tieto inštitúcie riešia úlohy odbornej pomoci i vedecko-výskumné projekty v súčinnosti s MPRV SR. Niektoré aktuálne projekty napríklad vychádzajú z medzinárodných záväzkov v súlade s európskymi a globálnymi výzvami (OSN).

TU: V poslední době hodně rezonuje téma eroze a degradace půdy. Jak je na tom Slovensko s erozí, co jsou její příčiny a jedná se skutečně pouze o současný problém, nebo má historické kořeny?

Erózia patrí do širšej problematiky ohrozenia pôdneho fondu, a to nielen u nás, ale i na celom svete. V rámci EÚ je definovaných sedem ohrození pôdneho fondu, a tým aj výziev zaoberať sa ich riešením. V SR sú najvážnejším ohrozením plošná vodná erózia na ploche 39 % územia, veterná v rozsahu cca 6 % pôdneho fondu, tiež kompakcia pôd (zhutňovanie), znižovanie pôdneho organického uhlíka, čiastočne acidifikácia, salinizácia a kontaminácia pôd.

Erózia pôdy sa vyskytuje najmä pri nesprávnom či nevhodnom hospodárení na pôde. Má historický kontext, nakoľko krajiny bývalého socialistického tábora prešli spomínanou kolektivizáciou. To znamená, že sa zaviedlo veľkoplošné hospodárenie, rozširovali sa výrobné lány, a malé políčka obrábané za prvej republiky sa stali minulosťou. Vyžadovala sa socialistická veľkoprodukcia, rozorávali sa enklávy poľnohospodárskej zelene, rušili sa malé krajinné prvky a stromové solitéry.

Samostatnou kapitolou deštrukčnej degradácie pôd sú zábery poľnohospodárskych pôd na nepoľnohospodárske účely. Pôda je nenávratne preč, neskôr ju možno len veľmi náročne rekultivovať (hlavne dekontaminovať) a ako bývalý tzv. brownfield ďalej využiť.

TU: Půda je na Slovensku chráněna ústavou i zákonem, kde je specifikováno, že stát dbá o šetrné využívání přírodních zdrojů a má půdu chránit před erozí, zhutněním a rizikovými látkami. I přes tuto výjimečnou ochranu však dochází jak k erozi, tak k chemizaci půdy. Jak si vysvětlujete tento stav a jaké jsou nástroje ochrany?

Ústava SR nie je výkonný, ale deklaratórny nástroj. Na ňu sa len odkazuje s tým najlepším zámerom pôdu chrániť. Legislatívne máme ochranu pôdy ošetrenú celkom dobre. Zákony chránia pôdu pred eróziou, zhutnením, kontamináciou a znižovaním pôdnej organickej hmoty.

Problémom ochrany nie je samotný zákon, ale vykonateľnosť ochrany v zmysle jednotlivých legislatívnych paragrafov. Systém kontroly nie je celkom účinný. Je viazaný na Pôdnu službu (zastrešenú Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy NPPC), ktorá zisťuje rôzne porušenia ochrany pôdy a na základe terénneho prieskumu a vyhodnotenia poskytuje stanoviská k jednotlivým prípadom. Krížové plnenie podmienok hospodárenia na pôde zisťuje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Všetky porušenia ochrany nie je možné sledovať s kapacitami, ktoré sú k dispozícii na monitorovanie a hodnotenie pôd.

Konečné slovo majú Obvodné pozemkové úrady, kde pracovníčky a pracovníci bývajú slabo finančne ohodnotení, hoci majú vysokú rozhodovaciu právomoc. My sme iba poradný orgán ministerstva, vydávame odborné stanoviská, ale rozhodujú tieto výkonné zložky.

TU: Ve světě dochází ke změně v tom, jak je půda společností vnímána, stává se z ní politikum, na kterém se lámou dvě paradigmata. Mohli bychom je nazvat průmyslovým produkcionismem a paradigmatem ekosystémových služeb, kdy je půda brána jako významný, neobnovitelný zdroj. Dochazí k této polarizaci také na Slovensku?

Naozaj možno povedať, že existujú dve takmer protichodné paradigmy a je v kompetencii spoločnosti a štátu, ako sa k tejto téme postavia. Poľnohospodár pracuje s pôdou ako výrobným prostriedkom, využíva ju krátkodobo na svoj biznis, nakoľko ju prevažne nevlastní, ale si ju len prenajíma. Len múdry poľnohospodár chráni tento výrobný prostriedok, ale aj prírodný zdroj, aby mu mohol slúžiť dlhodobo. U nás je prenajatých cca 90 % poľnohospodárskej pôdy, časy vrúcneho vzťahu k pôde sú dávno preč. Aj na Slovensku prevláda konfrontačný tón medzi poľnohospodárskymi podnikateľmi a ochranármi. Je potrebné nájsť konsenzus. Na jednej strane hospodáriť ekonomicky výhodne, teda produkovať a predávať za dobré ceny, ale pri zachovaní základných ekosystémových služieb pôdy na strane druhej. Tento koncept si naši farmári ešte neosvojili, nakoľko téma ekosystémových služieb pôd nie je ešte vedecky rozpracovaná a legislatívne podchytená. Pôda sa postupne nebude hodnotiť iba na základe produkčnej schopnosti v súvislosti s rastom plodín, ale aj na základe ďalších kritérií, ako napríklad retenčná, filtračná či regulačná funkcia. Avšak pre samotných farmárov je dôležité, aby o tom začali premýšľať.

TU: Světové emise ze zemědělství a změny ve využívání půdy tvoří podle IPPC 24 %. Zároveň ale za poslední dekádu vznikla celá řada studií a projektů deklarujících potenciál půdy jímat velkou část antropogenního uhlíku do půdy. Existují však poměrně velké rozpory v tom, zda půda tuto kapacitu skutečně má, a pokud ano, jaká opatření a změny v hospodaření by bylo nutné zavést?

Viaceré vedecké zdroje uvádzajú, že pokiaľ je pôda kvalitná, má dobrú zásobu stabilného organického uhlíka, priaznivý vodno-vzdušný režim s dobrou agregátnou štruktúrou a priaznivou textúrou, živinovou zásobou a bohatým mikrobiálnym životom, dokáže uchovať (sekvestrovať) veľké množstvo organického uhlíka porovnateľné s lesmi, či ešte väčšie. Dôraz však kladieme na pôdy úrodné a teda kvalitné. Pôdy, ktoré uvedené vlastnosti nemajú, ich stratili z rôznych dôvodov. Na znižovaní podielu pôdnej organickej hmoty majú hlavný podiel fenomény, ako nevhodné hospodárenie, drastická agrotechnika, neúmerné hnojenie minerálnymi hnojivami, nestabilný režim povrchových i podzemných vôd a podobne. Preto sa uhlík stáva kľúčovým indikátorom kvality pôd a synonymom udržateľnosti v zmysle Agendy 2030 (OSN), ktorá si kladie za cieľ vytvoriť a zabezpečiť podmienky pre nulovú degradáciu pôdy a krajiny.

DK: A ako sú na tom slovenské pôdy?

Všeobecne možno povedať, že Slovensko patrí v rámci FAO (organizácie OSN pre poľnohospodárstvo a výživu) medzi krajiny, v ktorých aspoň 5 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu tvoria veľmi kvalitné pôdy, hlavne pôdne typy černozem a čiernica. Tieto pôdy by mali byť pre budúcnosť náležite chránené, čo v súčasnosti platí len čiastočne (v zmysle platnej legislatívy možno zabrať pre výstavbu aj najkvalitnejšie pôdy, pokiaľ na to investor má finančné prostriedky). Nielenže sú produktívne, ale môžu aktívne zachytávať uhlík v pôde. Aj pôdy trvalých trávnych porastov či pôdy ležiace úhorom dokážu hromadiť antropogénny uhlík vzhľadom na to, že jeho emitovanie do atmosféry je minimálne.

TU: Existuje snaha monetizovat ekosystémové služby půdy a dalších neobnovitelných zdrojů. Za touto motivací často stojí snaha započítat tzv. negativní externality, které průmyslové zemědělství generuje, nejsou však započítány do výsledné ceny potravin. Tyto náklady jsou sanovány ze státního rozpočtu, a tedy z našich daní. Nepovede snaha monetizovat něco tak komplexního a neprobádaného, jako je půda, k dalším spekulacím?

Ekosystémové služby (ES) poskytované poľnohospodárskou pôdou možno rozdeliť do štyroch kategórií: produkčné služby – poskytovanie produktov; regulačné služby – ako je regulácia povodní, filtrovanie živín, čistenie vody a iné; kultúrne služby – rekreácia, turizmus, vzdelávanie či veda; podporné služby – služby potrebné na udržanie a plnenie všetkých ostatných ekosystémových služieb.

V súčasnosti sa v súvislosti s pôdou výskumne sledujú predovšetkým produkčné a regulačné ekosystémové služby. Je to pomerne náročná vedecká práca, ktorá sa snaží syntetizovať poznatky o pôde do hĺbky na základe funkcií, ktoré možno kalkulovať do cenových relácií.

Monetárna hodnota ES by mala byť vyjadrená cenou danej pôdy. Metodika a postupy riešenia stroskotávajú na nedostatku aktuálnych údajov, a preto je výskum zatiaľ fragmentovaný bez syntetických záverov.

Monetizácia ES bude v budúcnosti nevyhnutná na zistenie hodnoty pôdy a jej krajinných zložiek, aj negatívnych. Výskum agroekosystémových služieb pôdy a krajiny pokračuje (v rámci medzinárodného hodnotenia MAES), avšak mnohé vedecké otázky nie sú doteraz uspokojivo vyriešené.

TU: Celosvětově probíhá tzv. land grabbing čili zábory půdy. Většinou se jedná o zahraniční investory, kteří pobídkami od států „přebírají“ půdu, na které po generace hospodaří malí zemědělci. Podle výpočtu Světové banky došlo od roku 2020 k záboru 50 mil. hektarů, jiné studie mluví až o dvojnásobku. Jaká je situace na Slovensku?

Rozlišuje sa záber pozemkov na rôzne investičné rozvojové aktivity (land take) a nepriepustné pokrytie pôdy (soil sealing), akým sú budovy, asfalt, dopravná infraštruktúra a podobne. V každom prípade dnes už vieme, aký nenahraditeľný prírodno-historický zdroj pôda je. Je to povrchový útvar, ktorý ľahko podlieha degradácii, má mnohonásobné funkcie a prirodzene sa tvorí veľmi pomaly. Napríklad jeden centimeter pôdnej vrstvy sa vytvorí približne za 100 – 120 rokov. Aj štatistika OSN je neúprosná: zábery poľnohospodárskych pôd neprestávajú, prelomovým bol rok 2008, keď počet urbánnej populácie prevýšil vidiecku.

Na Slovensku poľnohospodársku pôdu pred zábermi chráni zákon č. 57/2013 Z. z., ktorý pôdu kategorizuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek do deviatich kategórií. Princípom zákona je platba za odvody chránenej pôdy, t. j. ak si investor kúpi pozemok, ktorý je chránený v zmysle legislatívy, musí platiť navyše poplatok za odvod. V súčasnosti zákon chráni pôdu v každom katastri, teda aj pôdu menej kvalitnú a úrodnú, a zároveň umožňuje zábery najkvalitnejších pôd. Podľa mojej mienky si tento zákon vyžaduje zásadnú revíziu v zmysle súčasných globálnych i európskych výziev.

V súčasnosti sa priemerne zaberie na výstavbu 3,7 ha denne (podľa Štatistickej ročenky o pôdnom fonde, 2020), čo v porovnaní s inými európskymi štátmi nie je veľa. No bolo obdobie v rokoch 2004 – 2008, keď bola platba za odvody zrušená. Nastal stavebný boom a denné zábery poľnohospodárskych pôd na výstavbu sa pohybovali na úrovni 12,7 ha denne.

TU: V době, kdy vedeme tento rozhovor, probíhá vyjednávání o Společné zemědělské politice (SZP), kdy zhruba čtvrtina rozpočtu EU bude na období 2021–2027 přidělena na rozvoj venkova a zemědělství v EU. Podle aktuálních informací však, i přes velký tlak odborné i neodborné veřejnosti na stabilizaci ekosystémových služeb a snížení chemizace půdy, došlo k poklesu environmentálních i sociálních standardů a ambice deklarované ve strategii F2F (Farm to Fork – z farmy na stůl), Dohovoru o biodiverzitě (CBD) a European Green Deal se zcela míjejí s nastavením SZP. Jak vnímáte tuto situaci a co to bude znamenat pro půdu a v konečném důsledku pro společnost a přírodu?

Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) možno definovať ako efektívny politický nástroj na to, aby podnietil poľnohospodárov riadiť pôdne zdroje udržateľným spôsobom. Okrem poskytovania priamych platieb v I. a II. pilieri je to jednoduchá rovnica: budeš uplatňovať udržateľné hospodárenie, budeš sa snažiť zachovať pôdu v nezmenenej podobe, alebo ju zlepšíš – dostaneš peniaze. Problémom je znova kontrola uplatňovania jednotlivých opatrení zo strany farmárov.

Rokovania o SPP prebiehajú v každej členskej krajine, podobne aj u nás. Tu zrejme vystupuje do popredia stretnutie už uvedených paradigiem biznis na pôde verzus ochrana pôdy. Bude záležať na členských krajinách, ako sa s týmito výzvami vysporiadajú, nakoľko sa domnievam, že EÚ bude tlačiť na členské štáty, aby podporili udržateľnosť a správne využívanie pôd do budúcnosti. Podľa najnovších správ 20 % z platieb poľnohospodárom v rokoch 2023 – 2024 by išlo na „ekosystémy“ a v rokoch 2025 – 2027 sa tieto príspevky majú zvýšiť na 25 %. Medzi takéto projekty majú patriť napríklad obnova mokradí na absorbovanie oxidu uhličitého, podpora ekoschém alebo ekologické poľnohospodárstvo. Aj prostriedky, ktoré nepôjdu priamo na tieto ekologické systémy, sa majú použiť na „zelené“ opatrenia v iných oblastiach. Všetky platby poľnohospodárom budú spojené s dodržiavaním environmentálnych pravidiel, ako sú napríklad každoročné striedanie plodín (diverzifikácia) podľa plochy pôd či budovanie zelených pásov. Väčšina farmárov bude aj tak bojovať za biznis, ekologické opatrenia sú pre nich novou skúsenosťou, s ktorou sa musia vyrovnať. Mali by sme oceňovať ľudí, aktívnych farmárov, ktorí vedia pracovať už v nových intenciách.

DK: A aká je predstava zavádzania týchto postupov do praxe?

Teraz sme na začiatku. V bode A, teda teoretickej príprave. Bude samozrejme aj B, kde sa už začínajú vytvárať inovačné projekty EÚ. V rámci nich sa napríklad spojí päť farmárov a jeden vedecký inštitút a spolu budú hľadať priestor na uplatnenie špecifických metód manažmentu pôdy a krajiny. Napríklad rôzne bezorebné postupy, minimalizačné techniky, striedanie plodín, medziplodiny a krycie plodiny. Experimentuje sa s novými postupmi špecificky na základe výskumu, napr. presné poľnohospodárstvo, v rámci ktorého poľnohospodárom pripravíme databázy a následne ich pozemky monitorujeme z hľadiska obsahu organických látok a manažmentu živín, ochrany plodín. Samostatnú kapitolu tvoria nárazníkové pásy a malé krajinné prvky, ktoré majú nielen lokálny vplyv, ale pôsobia aj na pôdne funkcie, procesy a ekosystémové služby v širšom okolí.

Viacerí poľnohospodári sa vedia rozhodnúť pre určitý systém agrotechniky, ako sú agroekologické výrobné procesy, agrolesníctvo, konzervačné poľnohospodárstvo alebo ekologické poľnohospodárstvo. Tieto systémy sú založené na holistickom prístupe. Dôvod, prečo sú poľnohospodárske systémy samostatnou kategóriou strategických, koncepčných a výskumných zámerov, je ten, že sa často zmieňujú v politických dokumentoch a sú zrozumiteľné viacerým zainteresovaným stranám.

TU: Jste schopni ušít na míru danému podniku nebo farmě plány na šetrné hospodaření?

Áno. Nie celkom v agrotechnických postupoch, ale minimálne vieme monitorovať, ako sa použité postupy prejavia na kvalite pôdy. Využíva to ale minimum farmárov. S tým súvisí aj skutočnosť, že nemáme prehľad, kto ako hospodári. Avšak sú napríklad družstvá, s ktorými máme dobré kontakty a ktoré uhlík uchovávajú so zreteľom na udržateľné a inteligentné hospodárenie na pôde.

TU: Praha v minulém roce nabídla vybranou zemědělskou půdu ve vlastnictví města ekologicky hospodařícím farmářům. Stát i obce na Slovensku vlastní poměrně velké výměry půdy, jejíž hodnota a ekosystémové funkce mohou být zachovány, když na ní budou hospodařit ekologičtí zemědělci. Zvažuje se takový krok?

Existuje Slovenský pozemkový fond, ktorý obhospodaruje pôdu neznámych vlastníkov a štátnu pôdu. Ekologické hospodárenie na pôde je len plus, u nás sa počíta zvýšenie takéhoto hospodárenia z 12 % na 16 %. V pozemkových úpravách ste v Česku veľmi vpredu. Napríklad vo Švédsku nikto nevlastní poľnohospodársku pôdu, vlastní ju výlučne štát a farmári si ju môžu len prenajímať.

TU: Prosím, popište, čemu se v poslední době věnujete, pokud jde o váš osobní výzkum.

V súčasnosti je náš výskumný ústav partnerom spoločného európskeho výskumného programu EJP SOIL, v rámci ktorého som národnou koordinátorkou výskumu s názvom Klimaticky inteligentný manažment poľnohospodárskych pôd. Výskumné aktivity sa zameriavajú na to, ako môže manažment poľnohospodárskej pôdy znížiť degradáciu krajiny a pôdy. Skúmame možnosti, ako zachovať a zvýšiť úrodnosť pôdy, a ktoré procesy súvisiace s obsahom organickej hmoty a retenčnou kapacitou pôdy môžu podporiť zmiernenie klimatickej zmeny.

EJP SOIL má za cieľ usmerňovať činnosti potrebné na transformáciu a preorientovanie poľnohospodárskych systémov tak, aby účinne podporovali rozvoj a zabezpečovali potravinovú bezpečnosť v podmienkach klimatickej zmeny. Medzi prvky inteligentného udržateľného hospodárenia na pôde v oblasti klímy patrí zvýšené zadržiavanie a efektívne využívanie vody v pôde, riadenie erózie pôdy a degradácie krajiny, zlepšenie pôdnej biodiverzity, zdokonalený manažment pôdnej štruktúry, zlepšený manažment živinových látok a pôdnych organických látok z hľadiska zadržiavania uhlíka v pôde.

Mojím koníčkom je výskum urbánnych a antropogénnych pôd. Urbánne pôdy sa vyskytujú na území miest, priemyselných oblastí a podobne. Aj v rámci nich sa nachádzajú oblasti s minimálnym zásahom človeka. Antropogénne sú naopak tie, ktoré sú z veľkej časti ovplyvnené ľudskou činnosťou. A v oboch prípadoch medzi nimi nájdeme kvalitné a zaujímavé pôdy, ktoré sú súčasťou urbánnych ekosystémov a environmentu človeka.

Rozhovor viedli Tomáš Uhnák a Dávid Koronczi