Nešpory sú večerná rímskokatolícka bohoslužba, v rámci ktorej sa popri spoločných modlitbách spievajú žalmy, hymny a Magnifikat. Mnohí skladatelia v priebehu dejín skladali hudbu k nešporám; ja sa obzvlášť rád vraciam k Monteverdiho Vespro della Beata Virgine (1610). Monteverdiho nešpory sú masívnym a emocionálne variabilným súborom skladieb, počnúc oslavnou toccatou na 70. žalm, končiac, kontrastne, až takmer minimalistickými variáciami na „Sancta Maria“.
Baldiniho sekularizované nešpory neodkazujú priamo k Monteverdimu. Ako výslovné inšpirácie však Baldini uvádza skladby jeho bezprostredných renesančných predchodcov: Francesca Cortecciu, Lucu Marenzia a Giovanniho Animucciu. Nejde však o prípad, keď sú staré skladby prehnané cez kompozičné algoritmy, polámané a dekonštruované. Baldini sa snaží o niečo kompozične jednoduchšie, no esteticky náročnejšie: o destiláciu atmosféry.
Baldiniho skladby, pre rôzne kombinácie violončiel, kontrabasov a marimby, sú redukcionistické, niekde medzi La Monte Youngom a Stars of the Lid. Niektoré, ako úvodná Bordone, pozostávajú z takmer nemeniaceho sa statického bzukotu; iné z veľmi pomalého sledu diatonických akordov. V Malkosh sa údery na kontrabas s krátkymi glissandami ozývajú na nemennom pozadí vŕzgajúceho violončela a zvoniacej marimby, pri ktorej sa údery zlievajú do homogénnej zvukovej steny.
Redukcionizmus tu však nielenže nie je cieľ, ale akoby už nebol ani prostriedkom. Odkaz na nešpory a na ich renesančné inkarnácie sa zdá byť úprimný, no čo z nich vyvstáva ako jediné rozhodujúce, je intimita večera, miznúci deň, kedy sa v prítmí strácajú tváre druhých a nečakane sa ocitáme sami. Baldiniho hymny sú hymnami osamelosti.
Mnohotvárnosť Monteverdiho nešporov vychádza z rôznorodosti pulzujúcej komunity; liturgia je tu preniknutá renesančným humanizmom zdôrazňujúcim spolubytie s druhými. Zároveň sa však kdesi na okrajoch – a niekedy nielen na okrajoch – objavuje zvláštna melanchólia, ktorá kontrastne pripomína krehkosť takéhoto humanizmu.
Po štyristo rokoch ostáva už len melanchólia. Extrémne minimalistické, avantgardné techniky v Baldiniho hudbe už neznejú ako priekopnícke objavovanie nových obzorov, naopak: sú akoby tým, čo stále ostáva zmysluplné a zrozumiteľné pri pohľade do ďalekej minulosti.
Redukcionizmus je tu prirodzeným vyjadrením modernej osamelosti.
Marco Baldini: Vesperi (Niccolò Curradi / Michele Lanzini / Maurizio Costantini / Amedeo Verniani / Francesco Toninelli / Luisa Santacesaria). Another Timbre, 2023.
Michal Lipták
