Zachráni slovenské školstvo nová reforma?

„Dynamika zmien je dnes obrovská, jedna téma, udalosť či výzva strieda druhú. Musíme sa spolu učiť prispôsobovať sa, mať prehľad a vedieť reagovať. To sa týka každého z nás, aj učiteľského zboru. Na Slovensku síce máme aj skvelé učiteľstvo, ktoré už roky učí tak, akoby si prečítalo nový štátny vzdelávací program. Niekoľko skvelých učiteliek a učiteľov však nie je úplným obrazom nášho školstva a celkové výsledky nie sú uspokojivé,” hovorí Martin Kríž, riaditeľ Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Jednou z hlavných výziev slovenského vzdelávacieho systému do nasledujúcich rokov je zistiť, prečo naše žiačky a žiaci v porovnaní s inými krajinami OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) dosahujú v medzinárodnom testovaní PISA (Programme for International Student Assessment) podpriemerné výsledky. Je hlavným dôvodom podfinancovanosť a nedostatočná podpora pedagogických pracovníkov a pracovníčok, alebo ide o komplexnejší problém, ktorý súvisí aj so zastaranými učebnými metódami? Aké rozsiahle sú zmeny, ktoré pre slovenské školstvo pripravila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora?

Kým sa inšpirovať

„Pokiaľ by sme sa riadili testovaním PISA, sme na tom veľmi dobre. Estónsko je v ňom tak trochu majstrom Európy a aj v medzinárodnom kontexte dosahujeme výborné výsledky. Tiež nám vŕta hlavou, čím to je… Aj turisti sa nás pýtajú, ako to robíme?“ hovorí so smiechom odborníčka na kurikulum Maria Erss z Estónska. Estónsko sa testovania PISA zúčastňuje od roku 2006 a v porovnaní s ostatnými participujúcimi krajinami patrí k najlepším v Európe. Posledné desaťročie je jednou z najlepších krajín sveta, a to vo všetkých testovaných oblastiach (čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť). Základom ich vzdelávacieho systému je komplexná reforma z 90. rokov minulého storočia. Podľa Erss sa v Estónsku po páde Sovietskeho zväzu rozhodli postaviť vzdelávanie nanovo: na princípoch a hodnotách demokracie.

Spolu s ideovou zmenou prišla aj zásadná zmena spôsobu výučby. Každá škola si môže pripraviť vlastné kurikulum. „Z medzinárodného hľadiska sú naši učitelia a učiteľky dosť autonómni. Môžu si vybrať metódy, formy, inovatívne stratégie a rôzne zdroje, na základe ktorých budú učiť. Nemusia prednášať pred tabuľou či ísť podľa učebníc, keďže knihy rýchlo strácajú na aktuálnosti,“ dopĺňa odborníčka z Estónska. Mnohé školy využili túto slobodu na zavedenie rôznych typov inovatívneho vzdelávania. „Aj študenti a študentky majú často určitú autonómiu – môžu si vybrať, či chcú pracovať sami alebo v skupinách. Prioritou je viesť ich k sebarozvoju a sebareflexii, naučiť ich kriticky myslieť a pracovať samostatne. Tieto metódy ukázali neuveriteľné výsledky. Naše školstvo produkuje úplne iný typ študentstva, ktoré sa v škole nenudí,” približuje.

Neznamená to však znížené nároky. „Máme dosť náročné učivo a vysoké očakávania. No nemáme tak striktne rozdelené predmety ako v iných krajinách. Učiteľstvo sa môže rozhodnúť rozdeliť vyučovaciu hodinu na matematiku, angličtinu a umenie. Prípadne prepojiť tieto predmety dokopy. A áno, existuje aj základný vzdelávací plán, kde je zahrnuté, čo všetko musia žiačky a žiaci vedieť. Ten sa však využíva iba ako rámec na rozvoj vlastného kurikula školy,“ dodáva Erss.

Zásadné zmeny už o dva roky

Aj na Slovensku sa chystá zásadná reforma kurikula, ktorá bude zahŕňať zmenu spôsobu výučby a poskytne školám a učiteľskému zboru väčšiu autonómiu. Dozvedela som sa o nej pred pár mesiacmi z publicistickej série Vzdelávanie 21. storočia od študentiek a študentov Vysokej školy múzických umení (VŠMU), ktorá vznikla na objednávku ministerstva školstva. Jeden z autorov, Radek Ševčík, ma inšpiroval aj pri oslovení estónskej odborníčky. Novú koncepciu výučby pripravila úradnícka vláda menovaná vtedajšou prezidentkou Zuzanou Čaputovou na obdobie od mája do októbra roku 2023 a je financovaná z plánu obnovy.

Keď som sa na reformu pýtala učiteliek a učiteľov v mojom okolí, zväčša o nej nemali konkrétnejšie informácie. Boja sa, či zvládnu väčšiu záťaž, ktorú predstavuje náročnejšia príprava na vyučovanie a dodatočné vzdelávanie. Niektorí sa samozrejme tešia na progresívnejší spôsob výučby, prípadne ho už aj praktizujú, no zmena poväčšine vyvoláva strach, prípadne odpor. Za posledných 30 rokov bolo totiž implementovaných niekoľko nefunkčných reforiem. V čom sa nové kurikulum líši od učebných postupov zaužívaných desaťročia?

„Zmena sa týka všetkých oblastí vyučovacieho procesu. Bude mať vplyv na celú školu, na učiteľstvo, vedenie aj deti, no zavádza sa postupne, od prvého ročníka. Od roku 2026 sú všetky školy povinné začať reformné zmeny, nepovinne môžu začať už skôr,“ vysvetľuje lektorka Mária Tisoňová, ktorá školí a mentoruje učiteľky a učiteľov na Orave. Snaží sa ich pripraviť na správnu implementáciu zmien. „Školstvo na základnej škole sa rozdelilo na cykly. Prvý stupeň sa rozdelil na prvý cyklus (1. – 3. ročník) a druhý cyklus (4. – 5. ročník). Druhý stupeň tvorí tretí cyklus, 6. – 9. ročník. Na prvom stupni sa budú namiesto klasických predmetov povinne vyučovať určité vzdelávacie oblasti: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a svet práce…“

Na druhom stupni nebude projektové a blokové vyučovanie povinné. Podľa Tisoňovej ide o praktické a kapacitné dôvody. „Ešte stále existujú objektívne prekážky – viem si predstaviť, že v nie každej škole sa to dá. A to jednak kvôli priestorom, jednak pre nedostatočnú kvalifikovanosť učiteľstva. To, že zlúčime dva predmety do jednej oblasti, napríklad matematiku a informatiku, nevyrieši fakt, že nemáme kvalifikovaného informatika či informatičku. Bude sa to diať stále, pokiaľ ich nebudeme vedieť zaplatiť. A je tam ešte jeden faktor –  aby sme dostali napríklad kvalitných informatikov do školstva, musíme dbať na zdravé učiteľské zbory. To je to jediné, čo na konci dňa vyhráva nad peniazmi – morálna a ľudská hodnota učiteľskej práce,“ argumentuje.

Pôjde o transformáciu pedagogickej profesie. „Chceme, aby aktivita prešla na deti a učiteľstvo iba pripravovalo správne prostredie, bolo sprievodcom v učebnom procese a žiactvu pomohlo spracovať emócie a ponúklo mu reflexiu. V tomto ohľade je to veľká zmena, najmä pre učiteľov a učiteľky. Zároveň platí, že je to zmena postupná. Školy si budú môcť nastaviť vyučovanie podľa vlastných možností a potrieb,” približuje Tisoňová. V mnohom sa nová kurikulárna reforma podobá výučbe v Estónsku. Preto ma zaujímalo, s akými problémami sa stretli pri jej zavádzaní. „Časť učiteľstva zmeny uvítala, časť ich však vnímala len ako záťaž za rovnaké množstvo peňazí. Nechcela slobodu, chcela presné návody. Dôležitým aspektom totiž bolo, že svoje rozhodnutia musela odôvodniť rodičom. Bolo náročné vysvetliť im, prečo deti už neznámkujeme číselne, ale slovne a individuálnym hodnotením. Zistili sme, že mnohým rodičom v skutočnosti nezáleží na tom, ako sa ich dieťa vyvíja v kontexte jeho vlastných predpokladov a talentov. Chcú vedieť najmä to, aké výsledky dosahuje v porovnaní s inými. A na tom by nemalo záležať,“ dodáva.

Ako (sa) naučiť učiť inak

Nová učiteľská rola bude znamenať omnoho väčšie nároky na pracovný výkon. „Kurikulárna reforma je postavená na tom, že učiteľky a učitelia si budú sami tvoriť obsah. Mnohí však nechcú slobodu,” hovorí učiteľ Michal.

Ako chceme k tejto zmene učiteľstvo motivovať? Čo im vláda ponúkne za zvýšenú pracovnú a emočnú záťaž? Na ministerstve školstva si uvedomujú, že adaptovať nové učebné postupy bude náročné. „Učiteľom a učiteľkám preto poskytujeme aj nové formy podpory. Okrem tradičných vzdelávaní organizovaných Národným inštitútom vzdelávania mládeže a súboru podporných metodických materiálov dostávajú podporu aj vo forme mentoringu, a to prostredníctvom regionálnych centier podpory učiteľov či podpory sieťovania,” dodáva Kríž. Spomínané mentoringové vedenie je na dobrovoľnej báze. „Mentoring funguje jeden na jedného. Sú to rozhovory, konzultácie, kde počas celého školského roka hľadáme silné stránky jednotlivcov. Chodíme k nim aspoň raz mesačne na vyučovanie na pozorovanie a spoločne hľadáme oblasti, ktoré chcú zlepšiť. Zároveň im odporúčame rôzne vzdelávania a vyučovacie materiály,“ približuje Tisoňová.

Lektorka vníma, že na mentoring sa ako prvé prihlásilo učiteľstvo, ktoré sa snaží proces výučby inovovať, ale potrebovalo spätnú väzbu, prípadne zažíva alebo zažívalo syndróm vyhorenia. Zároveň upozornila, že tí, ktorí by mentoring potrebovali najviac, oň nemajú zatiaľ záujem. Preto ma zaujímalo, či by toto sprevádzanie nemohlo byť záväznou súčasťou práce. „Mentoring nemôže byť povinný už len z toho dôvodu, že nemáme kapacitu mentorovať každého, nemáme toľko ľudí. Na druhej strane, ak učiteľka alebo učiteľ nie sú ochotní spolupracovať, je to ako niekoho nasilu poslať k psychológovi. Tiež mu nepomôže, ak tam chodí iba preto, aby si to odsedel,“ spresňuje Tisoňová.

Ministerstvo okrem psychologickej pomoci pripravilo takzvaný mesačný regionálny príplatok, vďaka ktorému dostane učiteľstvo v Bratislave mesačne pridaných 145 eur, zatiaľ čo v Prešovskom kraji to bude iba 30 eur. „Príspevok zatiaľ pokrýva rok 2024, pracujeme však na dlhodobom riešení. Budeme intenzívne rokovať s ministerstvom financií o možnostiach kontinuálneho financovania tejto iniciatívy v nasledujúcich rokoch,“ informoval minister školstva Tomáš Drucker ešte v marci tohto roka. Učiteľ Pavol, ktorý pracuje a žije v Bratislave, súhlasí, že platy treba zvýšiť celoplošne, keďže učiteľstvo je podhodnotené v rámci celého Slovenska. Myslí si, že finančné ohodnotenie učiteliek a učiteľov by malo byť naprieč Slovenskom minimálne také, aby z neho bolo možné dôstojne žiť aj v regióne s najvyššími životnými nákladmi. Samotné učiteľstvo ani vláda sa však v názore na problematiku celoplošného či regionálneho zvyšovania platov zatiaľ nezhodnú.

Vysoké školstvo ako katalyzátor zmeny

Ďalším aspektom kurikulárnej reformy, s ktorým sa musí Slovensko vyrovnať, je vzdelávanie mladých učiteliek a učiteľov. Práve tí môžu do výučby priniesť najnovšie poznatky a novú perspektívu, ak budú na nový spôsob výučby pripravovaní. „V rámci prípravy učiteľstva pre primárne vzdelávanie máme na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského (UK) už v súčasnosti študijný program vytvorený tak, že študentky a študenti si okrem povinných predmetov vyberajú povinne voliteľné predmety z blokov, ktoré významne korešpondujú so vzdelávacími oblasťami, napríklad jazyk a komunikácia, výchovné predmety, človek a spoločnosť,“ odpovedá dekanka Pedagogickej fakulty UK Katarína Žilková. Na UK majú ambíciu transformovať existujúci študijný program pre primárne vzdelávanie a ponúknuť aj ďalšie študijné programy učiteľstva pre základné školy reflektujúce kurikulárnu zmenu.

Podľa slov dekanky si na Pedagogickej fakulte UK uvedomujú, že vysokoškolské vzdelávanie potrebuje modernizačný proces a intenzívnejšiu spoluprácu so základnými školami, no momentálne čakajú na nutné legislatívne úpravy, aby mohli zmeny zaviesť.

Učiteľstvo ako druhá voľba

Estónska odborníčka Erss mi povedala o zaujímavom fenoméne, ktorý sa v krajine objavil v uplynulých rokoch: „Vidíme, že učiteľstvo pre mnohých nie je prvá, ale až druhá voľba povolania.“ Veľa estónskych pedagogičiek a pedagógov sa vraj rozhoduje pre štúdium učiteľstva aj vo veku 30 alebo 40 rokov. „Znamená to, že už za sebou majú úspešnú kariéru v inom odbore a v polovici života cítia, že sú pripravení podeliť sa o znalosti a ísť do učiteľskej profesie. Možno majú viac sebavedomia, možno viac zručností, a to nie je zlé. Študenstvo je fascinované, že môže byť vedené človekom, ktorý fungoval mimo školy a pracoval aj v inom odvetví.“

Na to, aby mohla nastať podobná zmena aj na Slovensku, je však potrebné učiteľstvo ako profesiu destigmatizovať. „Mladí ľudia boli dlho odrádzaní od tejto profesijnej voľby v dôsledku negatívneho vplyvu médií a verejnej mienky. Zo všetkých strán počúvali iba o tom, že budú mať malý plat a veľa stresu. Nikto však už nehovorí o tom, že na rozdiel od väčšiny nudných kancelárskych prác je učiteľstvo naozaj zaujímavé a kreatívne povolanie,” vysvetľuje.

Byť učiteľkou či učiteľom je na Slovensku stále vnímané prevažne negatívne. Napriek tomu mnohí z nich tvrdia, že si nevedia predstaviť robiť inú prácu. Majú však predstavu o zmenách, ktoré by im pomohli vykonávať ich profesiu lepšie? Aká je ideálna verzia slovenského školstva z pohľadu samotných učiteľov a učiteliek? Podľa učiteľa Pavla Škripeka by mali školy poskytovať pedagogickému zamestnanectvu bezplatné terapie, keďže psychologická pomoc je pre mnohých učiteľov a učiteľky finančne nedostupná.

Podľa mojej mamy, učiteľky a zástupkyne na základnej škole, ktorá ma inšpirovala venovať sa téme školstva, by malo byť po desiatich rokoch praxe na rok zavedené povinné platené voľno, takzvaný sabatikal, a to pre všetky učiteľky a všetkých učiteľov. Počas daného obdobia by sa mohli venovať oddychu, cestovaniu, príprave na ďalšie pracovné obdobie, ale aj inovačnému vzdelávaniu. Učiteľ Michal by ocenil reguláciu administratívy, ktorá je popri bežnej práci často veľkou záťažou. Zároveň by privítal, keby mali voľnejšiu ruku v tom, kedy a v akej forme učivo deťom predstavia.

S mojou mamou sme hovorili o tom, že najväčšou výzvou pre slovenské školstvo je vytvoriť pre učiteľstvo dostatočne dobré podmienky na to, aby sa mohlo v škole naplno venovať tomu najpodstatnejšiemu – a tým je samotné vzdelávanie a rozvoj detí. Poskytnúť učiteľstvu primeranú podporu a nástroje na to, aby bola škola bezpečným prostredím pre žiačky a žiakov, kde im bude efektívne odovzdávať nielen informácie, poznatky a skúsenosti, ale aj hodnoty. Kde ich bude viesť k vzájomnej spolupráci a už od ranného detstva rozvíjať ich kritické myslenie. Treba si totiž uvedomiť, že nedostatočné podmienky a podpora vzdelávacieho systému a samotného učiteľstva sa najvýraznejšie prejavia na deťoch, teda na budúcich generáciách.

Celoslovensky absolvuje prvé žiactvo celý deväťročný základoškolský cyklus v súlade s novou kurikulárnou reformou až v roku 2035. V školách, ktoré sa rozhodli začať dobrovoľne skôr, uvidíme výsledky deviatačok a deviatakov už v školskom roku 2031/32.

Autorka je absolventka dokumentárnej réžie VŠMU, venuje sa filmu a literatúre. Je vedúcou občianskeho združenia Medziriadky.