Neverím, tak nehlasujem alebo pár poznámok zo zasadnutia Rady FPU

„Pán Zimka, prečo ste hlasovali proti?“
„Nemal som dostatok času na oboznámenie sa s dokumentom.“
„Mali ste na to 19 dní.“

Ono by to vlastne bolo celé smiešne, keby to v skutočnosti nebolo také tragické. Diletanstvo je len jedným z príznakov niektorých nominantov ministerstva kultúry, ktorí sa stali členmi Rady Fondu na podporu umenia 15. augusta 2024. A možno aj príznakom povinným. Keď totiž nominant ministerstva Ján Hrkút hneď pri svojej prvej účasti v Rade FPU ukázal, že diletantom v žiadnom prípade nie je a nie je ani slepým vykonávateľom ministerských pokynov, veľmi rýchlo skončil. Včerajšieho zasadnutia sa tak zúčastnil už iba ako verejnosť. Skoro ráno bol totiž do kancelárie FPU doručený dekrét z ministerstva kultúry o jeho odvolaní. Samozrejme, bez udania dôvodu. „O svojom odvolaní som sa dozvedel od riaditeľa FPU. Preposlal mi email, ktorý dostal z ministerstva,“ vysvetľuje Hrkút. Ešte ani včera o desiatej večer žiadnu oficiálnu správu od ministerstva nedostal. Na Hrkútovo miesto bola nominovaná Iveta Babjaková, riaditeľka Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.

Do tretice všetko dobré?

Radu FPU sa v stredu 18. septembra o 13.00 podarilo otvoriť po dvoch neúspešných pokusoch. 30. augusta ani 11. septembra Rada uznášaniaschopná nebola kvôli nedostatočnému počtu prítomných členov a členiek. Ako nám Hrkút objasnil, bol v podstate inštruovaný, aby sa týchto zasadnutí nezúčastnil: „Keď som v deň zasadnutia Rady nezdvihol mobil pánovi Machalovi, volal mi neskôr člen Rady pán Grutka s tým, že on sa nepripojí a že by bolo vhodné, aby Rada v ten deň nerokovala.“ Pravdepodobne tak sprostredkoval odkaz od pána Machalu – neumožniť uznášaniaschopnú Radu. Hrkút sa k tejto interpretácii prikláňa aj z toho dôvodu, že na zasadnutí 28. augusta sa Rada dohodla, že ďalšie zasadnutie sa uskutoční o dva dni online a odrazu sa päť členov nepripojilo. Na ďalšie rokovanie neprišli opäť tí istí piati členovia. Hrkút zakaždým prišiel. Na uznášanie Rady to nestačilo, na jeho následné odvolanie áno. Ukázalo sa, že jeho konanie nie je kompatibilné s úmyslami vedenia ministerstva kultúry. Odpoveď na otázku, prečo sa snažia fungovanie fondu zdržovať, nemá.

V úvode včerajšieho zasadnutia riaditeľ FPU Róbert Špoták informoval o výmene členov Rady a spoločne s predsedom Rady Dušanom Buranom poďakovali Jánovi Hrkútovi za síce krátku, ale obohacujúcu spoluprácu. Obzvlášť vyzdvihli fakt, že na Rady chodil a nebojkotoval ich. Jedna z členiek neskrývala pobúrenie nad konaním ministerstva a keby to bolo možné, určite by vraj proti rozhodnutiu odvolať pána Hrkúta protestovala.

Samozrejme to, že Rada FPU zasadá v dostatočnom počte ešte neznamená, že problémy sú zažehnané a všetko pôjde ako po masle. Išlo by, keby si napríklad pán Zimka prečítal vopred dokumenty, o ktorých má hlasovať alebo keby Richard Rikkon menej koncertoval. Práve množstvom vystúpení argumentoval pri otázke, prečo rovnako ako pán Zimka nedokáže k niektorým bodom rokovania zaujať stanovisko. To už Dušan Buran oprávnene stratil trpezlivosť a členom Rady zdôraznil, že za svoju prácu v nej sú platení. Nehovoriac o tom, že ak bojkotujú zasadnutie, avšak neohlásia neúčasť vopred, nevážia si čas svojich kolegýň a kolegov a fond míňa zbytočne peniaze napríklad na cestovné a ubytovanie pre mimobratislavských účastníkov.

Niektorí zo služobne starších členov Rady apelovali na nových kolegov, či si uvedomujú závažnosť svojho konania a to, aké dôsledky môžu mať ich reštrikcie na celkové fungovanie fondu. Pán Rikkon mlčal, pán Zimka sa tváril, že sa ho to netýka. Keď sa ho Róbert Špoták opýtal, prečo vopred neposlal pripomienky k štatútu, proti ktorého schváleniu hlasoval, bolo to ako sledovať žiaka hľadajúceho výhovorky pri nespravenej domácej úlohe. Pár minút predstieral, že pripomienky hľadá v počítači, no po chvíli usúdil, že sa zrejme niekde stratili. Áno, stále hovoríme o zasadnutí Rady FPU, ktorá má po novele zákona o fonde právo meniť rozhodnutia odborných komisií a  bude mať vo svojich rukách po novom vyše 30 miliónov eur.

Veď zarobia predajom občerstvenia

Róbert Špoták ohlásil, že o 13:28 a teda takmer pol hodinu po začiatku zasadnutia prišla z ministerstva kultúry nominácia na ďalšieho člena Rady FPU a ten sa pýta, či sa má pripojiť. Pre ujasnenie – Rada FPU mala pred novelou zákona 9 členov, teraz je to 13 členov. Doteraz však ministerstvo vymenovalo iba jedenástich, dve miesta teda boli stále neobsadené. Navrhovaného dvanásteho člena nikto nepozná, a keďže nemal čas zoznámiť sa dokumentmi, o ktorých sa dnes rokuje, Rada FPU ho do činnosti ešte nezapojila. Trochu to pripomína Kocúrkovo, ale vlastne sa deje všetko v súlade s doterajšími nesystémovými krokmi ministerstva.

Napriek tomu, že Ondrej Zimka či Richard Rikkon najčastejšie využívajú v hlasovaní možnosť „zdržal sa“ (dokonca aj pri takých bodoch, akým je schválenie overovateľov zápisnice), ruku na znak súhlasu zdvihli pri jednom z najzásadnejších bodov programu, a tým je schválenie prvých troch výziev grantového roka 2025. Ak by neprešiel, došlo by v podstate k paralýze dotačného systému. Zimka sa síce odmietol zapojiť do online tajného hlasovania o nových členoch dozornej komisie s odôvodnením, že „neverí virtuálnemu hlasovaniu“, niektoré zásadné body napokon nepotopil. Ale aj k tomu mal pravdepodobne inštrukcie „zhora“. Úsmevné bolo, že zahlasoval za prioritu podpornej činnosti navrhnutú fondom s názvom Umenie a kultúra v dobe polykrízy, hoci tá v podstate vyzýva k umeleckej činnosti, ktorá kriticky reaguje nielen na krízu klimatickú či vojnové konflikty, ale môže reflektovať aj polarizáciu spoločnosti či nárast dezinoformácií a iliberálnych nálad. Nálad, za ktoré môžu aj ľudia ako Ondrej Zimka.

Vrátim sa ešte na začiatok, k diletanstvu. Alebo skôr k odbornej nespôsobilosti byť členkou či členom Rady FPU. Ondrej Zimka sa opýtal, prečo hudobné festivaly a koncerty majú alokovanú sumu milión eur, keď si zarobia peniaze na vstupnom a predávaní občerstvenia. Pán Zimka si zjavne predstavuje, že všetky festivaly na Slovensku vyzerajú ako festival Pohoda, pri ktorom je mimochodom predstava, ako sa „nabaľuje“ na vstupnom a občerstvení tiež absurdná. Pracovníčka FPU mu tak musela vysvetliť, aké formy a podoby festivaly a koncerty na Slovensku majú. A ešte jeden príklad z prvého zasadnutia Rady FPU s novými členmi z 28. augusta. Jediná vec, ktorá vtedy Zimku zaujímala bolo, do akej vzdialenosti sa definuje „blízka osoba“ člena Rady pri konflikte záujmov. Nielen člen Rady FPU, ale ani jemu blízka osoba si totiž nemôže podať žiadosť v žiadnom z programov Fondu na podporu umenia. Ktovie, či Zimka svoje členstvo v Rade už trochu neoľutoval.

Autorka sa zúčastnila zasadnutí Rady FPU dňa 28. 8. a 18. 9. 2024.