Predstava o tradičnej slovenskej rodine patrí k rozšíreným obrazom, s ktorými sa stretávame v odbornom aj verejnom diskurze. V tomto obraze je tradičná slovenská rodina zložená z muža a ženy v heterosexuálnom partnerskom zväzku a ich potomkov. Súčasťou tohto obrazu sú rodové roly – teda presvedčenia o tom, aké úlohy by mali v spoločnosti, rodine a domácnosti plniť muži a ženy. Mužom sa prisudzuje zabezpečenie zdrojov a prostriedkov, zatiaľ čo žene starostlivosť o domácnosť, výchova potomkov a udržovanie vzťahu s príbuznými. Zjednodušene by sme mohli povedať, že aj napriek spoločenským zmenám a snahám o zrovnoprávnenie postavenia mužov a žien v súčasnosti pretrváva predstava, že sférou muža je verejný priestor a sférou ženy je priestor súkromný, domáci.
Normalizujúci diskurz
Koncept diskurzu francúzskeho historika a sociológa Michela Foucaulta môže byť užitočný pri vysvetlení toho, prečo na Slovensku pretrváva predstava o tradičnej rodine a tradičných rodových rolách. Tiež môže pomôcť pochopiť, prečo iné formy rodiny, vymykajúce sa z tradičného modelu, vzbudzujú vášnivé a emóciami nabité debaty.
Pod diskurzom Foucault chápe spôsoby rozprávania a písania podriaďujúce sa určitým pravidlám, ktoré sa formulujú v určitých sociálnych, kultúrnych, historických a ekonomických podmienkach. Koncept normalizujúceho diskurzu odkazuje na diskurzy, ktoré produkujú určitý typ poznania o tom, čo je v danej spoločnosti považované za normálne a abnormálne. A ak vieme, čo je „normálne“, môžeme podľa toho posudzovať aj vlastné správanie – a teda vedieť, kto sme. Inými slovami, normalizujúce diskurzy vytvárajú identitu členov spoločnosti.
Môžeme si položiť otázku, kto produkuje obsah normalizujúcich diskurzov – kto rozhoduje, priamo či nepriamo, o tom, čo je v konkrétnom čase považované za „normálne“? Podľa Foucaulta sú to inštitúcie, ktoré produkujú a šíria diskurzy. Patria k nim napríklad médiá, zdravotníctvo, armáda či školstvo. Z tohto pohľadu sme teda všetci pod istou formou dozoru inštitúcií a ich členov. V slovenskej spoločnosti k normalizujúcim diskurzom patrí diskurz týkajúci sa tradičnej rodiny, jej štruktúry a funkcií v spoločnosti.
Antidiskurz a kontradiskurz
Foucault hovorí aj o existencii antidiskurzov/kontradiskurzov, ktoré sú akousi antitézou k niektorému z dominantných normalizujúcich diskurzov. Istým spôsobom nastavujú pomyselné zrkadlo. Medzi diskurzmi a antidiskurzmi dochádza ku konfliktom. Práve konfliktom je nutné venovať pozornosť, pretože každá konfrontácia môže byť aj bojom o moc. Bojom o to, kto bude určovať, čo isté skupiny ľudí robiť môžu a čo robiť nemôžu. Dokladom sú viaceré konfrontácie zástancov obrazu tradičnej rodiny a ich oponentov. Tie prebehli napríklad na pochodoch za život, dúhových pochodoch, v diskusných reláciách, printových médiách alebo digitálnych priestoroch. Na nich je možné pozorovať interakcie diskurzov a kontradiskurzov.
Jednou z inštitúcií vytvárajúcich obsahy diskurzov sú masmédiá. Príkladom môžu byť aj slovenské seriály, ktoré nasledujú vzor americkej a európskej zahraničnej produkcie. Tieto masmediálne reprezentácie obsahujú aj mnoho rodových rolí vzťahujúcich sa k obrazu o tradičnej rodine, no viaceré narúšajú. Jedným z narúšaných obrazov je obraz otca, ktorý všetok svoj čas venuje profesionálnej kariére a materiálnemu zabezpečovaniu rodiny. Čoraz častejšie sa stretávame v masmediálnych reprezentáciách s postavou otca, ktorý nevenuje svoj voľný čas výhradne budovaniu kariéry, ale v rovnakej miere sa podieľa na starostlivosti a výchove potomkov. Takisto môžeme vidieť obrazy vysokoškolsky vzdelaných, úspešných a ekonomicky nezávislých žien. Masmédiá sa podieľajú nielen na vytváraní obsahu normalizujúcich diskurzov, ale aj na vytváraní obsahu antidiskurzov a kontradiskurzov.
Mesto a vidiek
Zástancovia a zástankyne obrazu tradičnej rodiny sa často odvolávajú na slovenský vidiek, ako na posledné útočisko tradičných rodín. Mesto a dedina sa často stavajú do protikladu. Akoby jedno tvorilo kontrast k tomu druhému. Vidiek ako miesto, kde sa udržujú tradičné hodnoty. Mesto ako prostredie zmien.
Môžeme si položiť otázku: je rurálne prostredie naozaj miestom, kde sa udržiavajú tradície, a mesto je klbkom inovácie? Pravda však pravdepodobne leží niekde uprostred, pretože pre slovenský vidiek je už desaťročia charakteristická pracovná migrácia do miest. Inovácie a zmeny prúdia z vidieka do miest a z miest na vidiek. Inovácie a zmeny vzťahujúce sa k rôznym aspektom sociálneho života sú prítomné v každom sociokultúrnom prostredí a sú ich neodmysliteľnou súčasťou.
Vykonal som viacero dlhodobých terénnych výskumov na celom území Slovenska. Všetky prebiehali v rurálnom prostredí. Etnografický terénny výskum umiestňuje bádateľa priamo do „centra diania“. To znamená, že je v dlhodobom kontakte s ľuďmi, ktorých skúma. Výskumy boli zamerané najmä na otázky týkajúce sa náboženstva, rodiny, príbuzenstva a kooperácie. Počas všetkých som sa stretol s rôznym usporiadaním rodín a domácností. Časté boli dvojkariérne rodiny, v ktorých profesijný rast nebol doménou muža či ženy, ale oboch partnerov. Výnimkou neboli ani muži využívajúci rodičovskú dovolenku či rodiny, v ktorých bolo pre jej členov prioritné vysokoškolské vzdelanie ženy.
Rovnako ako rodinné usporiadanie, aj partnerské vzťahy medzi mužmi a ženami na vidieku podliehajú zmenám. V súčasnosti je možné badať dlhodobé spolužitie nezosobášených partnerov v jednej domácnosti. V prípade starších generácií sa často stretávame s odmietavým postojom k takejto forme partnerského spolunažívania. Počas výskumu som sa stretol napríklad s výrokom „žijú na psiu knižku“. Týmto výrokom vyjadrovala stará mama nesúhlas s dlhodobým spolužitím svojho vnuka a jeho partnerky v spoločnej domácnosti, ešte pred sobášom či zásnubami.
V ďalekých krajinách
O rozmanitosti príbuzenských systémov a foriem rodiny prinášajú informácie výskumy etnológov a sociokultúrnych antropológov z celého sveta. Z nich sa dozvedáme, že v mnohých kultúrach je zásadný rozdiel medzi tým, kto je biologickým otcom (genitor) a kto spoločenským otcom (pater) dieťaťa. Dozvedáme sa tiež, že niektoré spoločenstvá nespájajú pohlavný styk s počatím potomstva a biologickou reprodukciou. Ukazuje sa, že v niektorých kútoch sveta sú to ženy, ktoré riadia ekonomické aspekty spoločnosti, rodín a domácností. V niektorých krajinách narazíme na koncept zdieľaného otcovstva, podľa ktorého má dieťa viacerých otcov. Tehotenstvo je vnímané ako výsledok viacerých pohlavných stykov s viac ako jedným mužom.
Vo vzťahu k deľbe práce si taktiež musíme uvedomiť, že úloha mužov a žien v akejkoľvek spoločnosti je determinovaná nielen biologickými, ale najmä kultúrnymi a sociálnymi faktormi. Na tento fakt upozornila už v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia americká kultúrna antropologička Margaret Mead v diele Coming of Age in Samoa (Dospievanie na Samoe).
Niektorí zástancovia obrazu tradičnej rodiny môžu namietať, že životy a rodinné usporiadanie vzdialených národov a etník nie sú relevantné v diskusii o podobe rodiny na Slovensku. No odporcovia si neuvedomujú, že rozmanitosť je jednou z charakteristík rodinného života aj na Slovensku a je typickou ako pre minulosť, tak pre súčasnosť. Výskum rodinného života a príbuzenských systémov dokáže nastaviť zrkadlo každému, kto hovorí o existencii jediného („správneho“) rodinného usporiadania.
Vyhliadky do budúcnosti
Spomeňme si, na čo vo svojej koncepcii upozorňuje Michel Foucault. Foucault hovorí, že prostredníctvom diskurzu je možné vytvárať naratívy o tom, čo je normálne a nenormálne, správne a nesprávne, morálne a nemorálne. Inštitúcie produkujú a šíria diskurzy, a tým pádom vytvárajú identitu jednotlivca. Identita je miestom lokalizácie moci a dominancie, prostredníctvom ktorej sú ľudia kontrolovaní. Foucaultove teoretické koncepcie pomáhajú vysvetliť, prečo existujú obrazy o usporiadaní a funkcii rodiny v spoločnosti nárokujúce si dominanciu nad inými obrazmi. Prečo je daný spôsob správania sa považovaný za normálny alebo abnormálny, morálny či nemorálny.
Normalizujúci diskurz vzťahujúci sa k tradičnej rodine podporuje romantizujúce predstavy o usporiadaní rodiny na Slovensku. Obraz otca ako živiteľa rodiny a matky ako tej, ktorá sa stará o chod domácnosti a rodinu, je výskumami a masmediálnymi reprezentáciami postupne narúšaný. Dvojkariérne rodiny, ako aj čoraz väčší počet mužov využívajúcich rodičovské dovolenky, podčiarkujú prebiehajúce zmeny. Typy rodinného usporiadania a príbuzenských systémov sú zásadným spôsobom ovplyvnené socioekonomickými, historickými a politickými faktormi. Preto je pochopiteľné, že podliehali zmenám ako v minulosti, tak v súčasnosti a s určitosťou sa budú meniť aj v budúcnosti.
Domnievam sa, že by sme mali hovoriť skôr o prevládajúcom type usporiadania rodiny či domácnosti v danom sociokultúrnom kontexte a historickom období. Prevládajúci však neznamená jediný existujúci, jediný správny, jediný normálny a jediný morálny. Nemali by sme taktiež tvrdiť, že usporiadanie rodiny vnímané ako tradičná slovenská rodina (muž a žena v heterosexuálnom zväzku a ich potomkovia) a s ním spojené rodové roly (muž ako živiteľ rodiny a žena starajúca sa o deti a domácnosť) je jedinou správnou a existujúcou formou. Aj súčasná rodina na Slovensku sa vyznačuje rozmanitosťou. Zodpovedajú tomu vedecké výskumy aj masmediálne reprezentácie, s ktorými sa stretávame v populárnej kultúre na Slovensku.
Autor je absolventom doktorandského štúdia etnológie a kultúrnej antropológie na Univerzite Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy MŠ SR VEGA č. 1/0194/20 Morálne naratívy o náboženských a etnických skupinách vo vyučovaní vybraných predmetov na základných školách.
