Keď nebudú granty, dáme to DIY

Aj keď štátny systém dotácií na kultúru sa v očiach laikov spája s finančnou podporou umelcov a ich tvorby, tento pohľad platí iba čiastočne. Samotní umelci a umelkyne sú z tohto pohľadu len konečným článkom celého reťazca. Ak chcú prezentovať svoju tvorbu naživo, obvykle sú odkázaní na priestory, v ktorých môžu vystupovať a skúšať. Ich prevádzka je finančne aj technicky nákladná – z rozpočtu kultúrneho priestoru alebo udalosti musia byť často platené aj záležitosti ako elektroinštalácia, montáž pódia a infraštruktúry, geodézia či výkopové práce.

Dotácie na kultúru však neznamenajú iba pracovnú príležitosť pre širokú škálu profesií. Znamenajú aj väčšiu dostupnosť kultúrnych akcií pre publikum, často v mestách a lokalitách, kde je kultúrny výber obmedzený a obecenstvo nezriedka šťastné za akúkoľvek kultúrnu udalosť vo svojom okolí. Dnes mnohé kultúrne priestory a podujatia čelia existenčným problémom, pričom vo veľkom dochádza k ich obmedzovaniu alebo rovno rušeniu zo strany prevádzkovateľov. Dôvodov je mnoho, avšak medzi tie najčastejšie patrí neprehľadná a deštruktívna situácia so štátnou podporou kultúrnych podujatí prostredníctvom Fondu na podporu umenia (FPU).

V rokoch 2022 až 2024 došlo k súbehu viacerých okolností, ktoré viedli okrem iného k prudkej inflácii, stagnácii príjmov a z toho vyplývajúcej celkovej existenčnej neistote. Slovensko patrí štatisticky medzi krajiny EÚ, ktorých obyvateľstvo dáva najväčší podiel zo mzdy na bývanie a stravu. Ďalšie prudké zvyšovanie cien základných životných potrieb znamenalo, že ľudia museli siahnuť aj na svoje finančné rezervy (ak nejaké mali), lehoty vyplácania faktúr sa predlžovali. Výsledkom je nárast ľudí v populácii, ktorí nie sú ochotní a/alebo schopní platiť za návštevu kultúrnych akcií, čo predstavuje existenčné ohrozenie práve pre menej komerčne zameranú kultúrnu infraštruktúru. Okrem väčšej závislosti od dotácií to znamená aj väčšiu závislosť od dobrovoľníckej, slabo platenej či úplne neplatenej práce, a s tým spojené riziko vyhorenia – finančného aj duševného.

Znefunkčnené fondy

Po parlamentných voľbách 2023 bola jednou z najviditeľnejších aktivít vládnej koalície frontálna deštrukcia slovenských kultúrnych inštitúcií – vrátane FPU, ktorý plošne podporoval kultúrnu infraštruktúru po celom Slovensku. Tu treba podotknúť, že nejde ani tak o premyslené a cielené prevzatie moci a systematické presadzovanie protekčných umelcov, ako skôr o snahu zdeštruovať tieto inštitúcie tým, že do nich budú nasadení ľudia, ktorí svoju prácu vôbec nevykonávajú.

Spomínaný FPU paralyzovala komisia, ktorá sa rokovaní často nezúčastňuje alebo sa ich zúčastňuje iba pasívne, čím nepriamo blokuje schvaľovanie financií na konkrétne aktivity. Iba nedávno obdržali žiadatelia oznam, že kvôli neuznášaniaschopnosti rady FPU neboli zvolené odborné komisie k programom týkajúcim sa tradičnej kultúry a folklóru. Situácia na Slovensku tak pomaly začína pripomínať Maďarsko, kde je už dlhodobo jadrom deštrukcie opozičných kultúrnych či mediálnych subjektov hlavne ich neustále rušenie a obmedzovanie cez administratívne kľučky, ktoré často priamo nesúvisia s prezentovanými politickými názormi, ale na základe týchto názorov sú často vyberané ako ciele deštrukcie.

Vzhľadom k tejto situácii teda nie je až tak prekvapivé, že v poslednom čase muselo viacero prevádzkarov/prevádzkariek kultúrnych zariadení a organizátorov/organizátoriek pravidelných udalostí oznámiť obmedzenie alebo v krajných prípadoch úplné ukončenie činnosti. Medzi najčastejšie menované dôvody patria pozastavenie dotácií od štátu, finančná situácia v sektore, ale aj osobné a profesné dôvody vyplývajúce zo špecifík a náročnosti práce v odbore.

Medzi jeden z prvých medializovaných prípadov patril podpoliansky Festival detských folklórnych súborov, ktorý doplatil na oneskorený termín zverejnenia rozhodnutia FPU o poskytnutí dotácií. Kvôli znefunkčneniu komisie bol termín posunutý na 16. mája, to jest do rozbehnutej festivalovej sezóny. Pre organizátorstvo sa lehota medzi rozhodnutím o poskytnutí dotácie a samotnou organizáciou festivalu dramaticky skrátila. Detský folklórny festival nakoniec dostal prísľub financovania od poslanca Romana Malatinca (predtým Hlas, dnes Národná koalícia) cez štátny Tipos – avšak množstvo ďalších podujatí a organizácií už takýto prísľub neobdržalo – na rozdiel od detského folklórneho festivalu, na väčšine iných kultúrnych podujatí sa nedá tak ľahko urobiť si PR. Nejednalo sa teda o systémové riešenie problému, ako skôr o mediálne divadlo, ktoré navyše prišlo až potom, ako chceli podporu festivalu vysloviť súkromné subjekty.

Slobodní podnikatelia

Závislosť od štátnych dotácií priznávajú aj tí, ktorí sa im snažili z ideologických dôvodov vyhýbať. Košické hudobné vydavateľstvo Hevhetia bolo zamerané na vydávanie širokého spektra menšinovej hudby (súčasná aj historická vážna hudba, džez, folk, alternatívny pop, experimentálna hudba). Okrem samotného vydávania nosičov patrili do ich produkcie aj knihy, časopisy, showcase festivaly a medzinárodné sieťovanie. Vydavateľstvo sa snažilo financovať túto komplexnú činnosť prostredníctvom inej podnikateľskej činnosti – avšak zistilo sa, že taký model dlhodobo nefunguje.

Vedúci vydavateľstva Ján Sudzina to v rozhovore pre české rádio Vltava vysvetľoval nasledovne: „Došlo k tomu, že ak chcete takéto komplexné veci robiť, dokonca aj keď chcete robiť menšie veci, tak ste stopercentne závislí od verejných zdrojov. A to je pre mňa už hodnotová limita, ktorú prekročiť nechcem. Pretože ako pamätník z ,tamtej‘ éry pamätám, že umelci boli prví, ktorí boli v slobodnom podnikaní, a dneska sú prví, ktorí sa stali stopercentne závislí od verejných zdrojov. A pre mňa je to problém hodnotový a systémový. Problém je v tom, že nikto nemá ochotu a tendenciu ani monitorovať tento stav – koncentrácia takmer všetkých zdrojov na globálnej úrovni a socializácia všetkých nákladov v kultúre. To znamená, že daňový poplatník znesie náklady za komplet kultúru, čo z môjho pohľadu je dlhodobo neudržateľné. Ale hlavne to nie je čistý spôsob, pretože skôr alebo neskôr dochádza k vnútornej autocenzúre, aby si ľudia dokázali tie verejné zdroje zohnať.“

Po tomto vyjadrení nasledovala otázka moderátora, či to znamená, že by podľa Sudzinu mala byť hudba orientovaná komerčnejšie. Sudzina síce odpovedal záporne, avšak samotný rozpor nevysvetlil: idealistická predstava, že zháňanie súkromných zdrojov na rozdiel od štátnych prostriedkov nemusí podliehať autocenzúre, narazila na tvrdú realitu. Ide o postoj charakteristický pre mnohých hudobníkov a podnikateľov v hudbe, ktorí začínali v divokých 90. rokoch minulého storočia, a z ktorých sa mnohí odvtedy nezbavili predstavy súkromného podnikania v hudbe (alebo finančnej závislosti na dotáciách iných podnikateľských subjektov) ako vyložene ideového až kontrakultúrneho počinu v opozícii voči štátom financovanej kultúre. Viacerí z nich museli tieto postoje odvtedy aspoň čiastkovo prehodnotiť

Neisté financovanie, vyhorenie i zatekajúce strechy

Vyššie spomenutý postoj je však pomerne zriedkavý, a vôbec neodráža pohľad väčšiny scény tvorenej najmä mladšími generáciami. Množstvo kultúrnych aktérov a aktérok v nej síce nemá problém s prijímaním štátnej podpory, ale sú odhodlaní pokračovať vo svojej činnosti aj bez nej.

Prešovský klubový priestor Christiania bol doteraz pravidelným poberateľom podpory FPU. Aj tento rok im odborná komisia podporu schválila, rada FPU ju však zrušila. Prevádzkari napriek tomu deklarujú, že budú pokračovať v koncertoch a akciách.

Medzinárodný festival Jazz Prešov 2025 nedostal podporu s odôvodnením, že festival za 34 rokov svojej existencie neprekročil lokálny význam. „Na kvalite programu sa to neodrazí. Na umelcoch šetriť nebudeme. Ale sme nútení festival zredukovať,“ komentoval situáciu spoluorganizátor Peter Adamkovič.

Podobne bizarne znie dôvod, pre ktorý nebola poskytnutá dotácia bratislavskému komunitnému priestoru a zvukovému laboratóriu LOM Space, v ktorom môžete zažiť koncerty, mykologické prednášky, zvukové tvorivé dielne alebo si dokonca vypožičať nahrávaciu techniku. „Odôvodnenie je absurdné – vraj si ho môžeme dovoliť zaplatiť sami,“ vyjadril sa na sociálnej sieti prevádzkar priestoru Jonáš Gruska. „Desaťtisícové dotácie sa našli aj pre komerčné projekty a subjekty, takže zjavne ide len o výhovorku. Momentálne čakáme na výsledky ďalších podaných žiadostí, a podľa toho uvidíme, v akom móde budeme pokračovať. LOM žije a bude žiť aj bez štátnej podpory,“ dodal Gruska. Doterajšie aktivity Jonáša Grusku nasvedčujú, že samotný priestor aj aktivity okolo neho dlhodobo poháňajú najmä nadšenectvo a komunitné zameranie. Pri takomto type organizácie poskytuje štátna podpora rozšírenie možností či zvýšenie kvalitatívneho štandardu akcií, avšak sama osebe nie je podmienkou organizovania udalostí.

Festival Hradby Samoty, ktorý je už roky významným bodom na mape slovenskej experimentálnej hudobnej aj umeleckej scény, tiež musel tento rok odkladať definitívne rozhodnutie o tom, či sa bude konať. Oficiálne rozhodnutie FPU oproti pôvodnému termínu meškalo štyri mesiace.

„Hradby Samoty nie sú čisto grantová záležitosť – roky 2019 až 2021 boli zhruba z 20 až 30 percent vygrantované, zvyšok sme si museli urobiť na lístkoch a gastre. Ale určite to dalo v istom smere väčšiu istotu,“ poznamenal Michal Marcinčin, jeden z organizátorov festivalu.

Časom podpora FPU vzrástla a pokryla viac ako 60 percent z celkových nákladov. Financie od FPU umožnili najmä vyšší technický štandard ozvučenia a technického zabezpečenia, ako aj pozývanie väčších, najmä zahraničných mien. Ide pritom o festival, ktorý z veľkej časti stojí na práci množstva dobrovoľníkov. Za roky existencie sa okolo neho vytvorila komunita ľudí presahujúca nielen hranice Slovenska, ale aj hranice hudobnej a výtvarnej scény (pevnou súčasťou festivalu je aj pomoc pri záchrane a údržbe historických zámockých priestorov, v ktorých sa koná). Nakoniec padlo rozhodnutie, že festival sa uskutoční napriek tomu, že ešte nie je jasné, či dostane podpora od FPU. „Keď bude grant, bude to ľahšie. Keď grant nebude, dáme to DIY,“ zdôraznil Marcinčin. Festival napokon získal podporu 28 000 eur, polovicu zo žiadanej sumy.

Viacero pracovníkov v sektore priznáva rastúce náklady na produkciu. Hoci väčšinou je štátna podpora iba jedným zo zdrojov príjmov, celková situácia v sektore predstavuje pre pracovníkov a pracovníčky veľký nápor. Preto neprekvapí, že definitívny koniec ohlásilo aj zopár hudobných klubov.

Dlhoročná stálica bratislavskej alternatívnej a experimentálnej kultúrnej scény, klub T3 nachádzajúci sa vo vyradenej električke, ohlásil zatváračku naplánovanú na 21. júna 2025. Na sociálnych sieťach zverejnili dôvod: „Realita umeleckej prevádzky na Slovensku nám neumožňuje venovať sa T3 inak, ako pri fulltime prácach či množstve iných projektov, čo je vyčerpávajúce a ťažko udržateľné.“

V Banskej Bystrici oznámil koniec prevažne hudobne zameraný Klub 77, a to z úplne prozaického dôvodu: nevyhovujúci stav podzemných priestorov, ktorých rekonštrukcia by bola príliš nákladná. Podobným problémom čelí aj bratislavská ikona – YMCA, legendárne miesto pre komunity a kultúru, kde sídli množstvo nielen kultúrnych priestorov. Historicky cennú budovu so štatútom národnej kultúrnej pamiatky, ktorá bola sprístupnená verejnosti v roku 1923, dnes ohrozuje rozpadávajúca sa strecha. Ministerstvo kultúry pritom škrtá peniaze nielen na kultúrne podujatia, ale aj na opravu historických pamiatok. Dotknutých dvadsať organizácií sídliacich v budove sa snaží zohnať potrebné prostriedky na základnú rekonštrukciu strechy prostredníctvom crowdfundingu.

Z vyššie uvedených príkladov je zjavné, že organizácia kultúrneho života na Slovensku nemusí stáť a padať na kultúrnych grantoch. Avšak problematický stav sektora vedie k tomu, že akékoľvek ďalšie obmedzenie finančných prostriedkov môže byť pre organizovanie jeho aktivít zásadné. Fungovanie v rámci nezávislej kultúrnej scény si často vyžaduje vynaliezavosť, prispôsobenie sa nečakaným okolnostiam a dobrovoľnícku prácu. Dlhodobo ju však nemožno prevádzkovať bez toho, aby boli aspoň na základnej úrovni pokryté životné náklady organizátorstva, umelcov a umelkýň.

Súčasná situácia v nezávislej kultúre teda nemusí byť deštruktívna tak, ako to je v prípade zriaďovaných štátnych inštitúcií, z ktorých sú mnohé už v dysfunkčnom stave (napríklad Schaubmarov mlyn v Pezinku ako vysunutá scéna SNG s pestrým multižánrovým programom má tohto času štatút „dočasne zatvorený“). Avšak v dlhodobom horizonte to môže ešte viac obmedziť výber a rozsah kultúrnych podujatí– a to najmä v menších mestách a odľahlejších lokalitách, kde je umelecká a kultúrna produkcia aj bez toho dlhodobo riedka a obmedzená.

Autor je performer a publicista

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.